Avokádo: zdravé ovocie s temným príbehom

O prospešných účinkoch ovocia, ktoré je výborné do šalátu, „pokéčka“ či nátierky, nemusíme pochybovať, no o nevýhodách jeho pestovania, žiaľ, áno. Avokádo je náročné na zdroj sladkej vody – jeden kus ovocia si vyžiada až 70 litrov. Ich predaj je však výnosný, čo vedie k vysychaniu riek a odopieraniu pitnej vody miestnym obyvateľom. Ovocie sa pestuje najmä v Čile a Mexiku, kde navyše vyvoláva násilie a korupciu. Kartely unášajú rodinných príslušníkov pestovateľov, za ktorých požadujú vysoké výkupné. 

Zaujímavosť: Pestovanie a zber avokáda trvá dlho. Po vytvorení avokádovej farmy a vysadení prvých semien trvá až 14 rokov, kým sa môže začať zber.

Deforestácia, ktorú má za následok pestovanie avokád v Mexiku. (Foto: vox.com)

Nerobte kompromis medzi vysokou kvalitou a ekológiou: podsedáky vyrobené z odolných zvyškových materiálov.

Ušite mi ich na mieru

Mandle – silný znečisťovateľ vody

Aj pestovanie obľúbených orechov si vyžaduje množstvo vody. Na jednu mandľu pripadajú približne 4 litre. Kaliforniu, ktorá je ich najväčším producentom, tak aj kvôli pestovaniu tejto plodiny sužujú každoročné suchá. Mandle tam totiž pohltia až 8 % zásob vody určenej pre poľnohospodárstvo. Navyše pri ich pestovaní vznikajú tony odpadu, ktoré znečisťujú vodné toky a pôdu.

Zaujímavosť: Rastlinné mandľové mlieko sa nepovažuje za environmentálne bezpečné kvôli vysokej uhlíkovej stope a mimoriadnej spotrebe vody pri pestovaní mandlí. Ak chcete konzumovať čo najviac „environmentálne priateľské“ rastlinné mlieko, siahnite po ovsenom mlieku. Kravské mlieko má spomedzi všetkých spomenutých najhorší dopad na životné prostredie, aj najvyššiu uhlíkovú stopu. Nepriaznivé dopady sóje a ryže uvádzame v nasledujúcich častiach článku.

Zahraničný zdroj: približná spotreba vody na produkciu 1 L kravského a rastlinných mliek. (Zdroj: 8billiontrees.com)

Sója – prispieva k výrubu lesov

Jedna z hlavných potravín v jedálničku vegetariánov tiež nie je úplne ideálnou voľbou. Aby sa produkcia sójových bôbov oplatila, je potrebné ich pestovať vo veľkom. V dôsledku toho trpia ekosystémy v Latinskej Amerike rozsiahlym odlesňovaním. Každý rok sa kvôli tejto plodine zničia približne 4 milióny hektárov lesov.

Zaujímavosť: Nenechajte sa však zmiasť, vegetariáni v tomto zohrávajú len malú úlohu. Väčšina svetovej sójovej produkcie, až 77 % putuje do živočíšnej výroby – na výkrm najmä hovädzieho dobytka, ktorý je následne porážaný na produkciu mäsa. Na výrobu sójových výrobkov, ako je tofu, sójové mlieko, či sójový olej ide len 19,2 % celosvetovej produkcie.

Zahraničný zdroj: svetová produkcia sóje v percentách. (Zdroj: animalequality.org)

Ryža – výrazný producent metánu

Plodina, ktorá je základom stravy pre viac než polovicu populácie, je zaujímavým úkazom. Na jednej strane je obeťou meniacej sa klímy, keďže stúpajúce teploty a čoraz častejšie suchá ničia ryžové plantáže, no na druhej strane má samotné pestovanie ryže na klímu negatívny dopad. Je zodpovedné až za 10 % globálnych emisií metánu, v ázijských krajinách to predstavuje dokonca 25 – 33 %.

Zaujímavosť: Organické ryžové farmy zvyčajne pestujú plodiny v systémoch zaplavených polí, ktoré sa podobajú konvenčnej výrobe, ale eliminujú používanie chemických hnojív a pesticídov a zahŕňajú kombináciu postupov vrátane striedania, obrábania pôdy, krycích plodín a využívania vody na kontrolu buriny. Najviac takýchto fariem sa nachádza v Austrálii, Argentíne, USA a Číne.

Čokoláda – sladkosť s horkými koreňmi

Ruku na srdce, kto z nás si aspoň raz za čas nedá dobrú čokoládu? Pestovanie kakaa si však vyžaduje obrovskú spotrebu vody a odlesňovanie. Veľkí producenti kakaa – Ghana a Pobrežie Slonoviny sú dokonca neslávne známi využívaním detskej práce. V týchto krajinách ide o približne 1,48 milióna detí. A to už ani nehovoríme o tom, koľko odpadu sa vyprodukuje kvôli obalom, ktorými sa pri zabalení čokolády veru nešetrí.

Dieťa pracujúce na kakaovej plantáži. Deti pracujú vo fyzicky náročných a nebezpečných podmienkach za pár centov na deň (Foto: fortune.com)

Bonus: palmový olej-  negatívny evergreen

Palmový olej patrí medzi najznámejších strašiakov v potravinovom priemysle. Hoci je jeho produkcia mimoriadne škodlivá, nachádza sa až v 50% bežných balených výrobkoch – v sladkostiach, slaných pochutinách, cereáliách, polotovaroch, mliečnych výrobkoch, tavených syroch a dokonca aj v dojčenských výživách. Pritom bol jednoznačne potvrdený jeho negatívny vplyv na zdravie pri dlhodobom konzumovaní (ateroskleróza, srdcovo-cievne ochorenia a i.).

Deforestácia dažďového pralesa v Malajzii kvôli pestovaniu paliem na výrobu palmového oleja. (Foto: spott.org)

Produkcia palmového oleja likviduje lesy a ohrozuje zvieratá, ktoré pri odlesňovaní (často krát vypaľovaním) umierajú. Kvôli palmovému oleju čelia vyhynutiu orangutany (100 000 úmrtí za posledných 16 rokov), ale aj slony, nosorožce, tigre a rôzne aj vzácne druhy vtákov. Kvôli jeho produkcii už bolo zničených asi 3,5 mil hektárov dažďového pralesa (čo sa dá prirovnať vyrúbaniu plochy futbalového ihriska každých 25 sekúnd!). Ochranárske združenie Greenpeace podľa zdrojov tvrdí, že za posledné 3 roky boli za zničenie 70 000 stromov zodpovedné značky ako Milka, Oreo, Toblerone či Ferrero.

Ranený orangutan z dôsledku poľnohospodárskej činnosti na pestovanie paliem pre palmový olej. (Foto: rainforest-rescue.org)

Ako konzumovať svoje obľúbené potraviny eticky?

Zoznam podobných potravín je, samozrejme, omnoho dlhší. Ak vo vás tieto informácie zanechali stopu a radi by ste sami prispeli k obmedzeniu negatívneho dopadu na životné prostredie, cestou je uprednostňovanie tých s certifikátom, napr. Fair Trade. Pomôže aj nakupovanie sezónnych potravín u lokálnych pestovateľov. A ak by ste sa chceli pridať k aktívnym bojovníkom za zastavenie nebezpečného poľnohospodárstva, k dispozícii sú iniciatívy rôznych medzinárodných organizácií, ktoré pravidelne organizujú petície, finančné zbierky aj rôzne výzvy, do ktorých sa viete zapojiť. Môže to znieť ako klišé, no silnou pravdou je, že aj ten najmenší, krok sa počíta.

Autorka: Tímea Kamenická

The post 5 obľúbených potravín s nebezpečným dopadom na planétu: nájdete ich aj vo svojom jedálničku? appeared first on Upcycle.

Ozdobte nevzhľadné kvetináče

Skôr, než sa pustíte do hľadania inspirácie pre výrobu nových kvetináčov, aj keď z použitých vecí, môžete zvážiť využitie starých kvetináčov, ktoré už doma máte. Dodáte im trendy dizajnový vzhľad, ak ich prekryjete niečím estetickým. Máme pre vás zopár tipov.

Obyčajný, funkčný kvetináč, môžete oblepiť klasickým či farebným špagátom. Proces je veľmi jednoduchý a vhodný aj pre deti. Návod, ako na to, nájdete na tomto blogu. (Zdroj: craftsyhacks.com)

Obal na kvetináč z jedálenskej podložky: veľmi pekný výsledok dosiahnete aj upcykláciou nepoužívanej jedálenskej podložky, s ktorou môžete vytvoriť estetický obal na nevzhľadný kvetináč. Podrobný návod krok za krokom nájdete v tomto videu. (Zdroj: lilyardor.com)

Ak máte doma kus zvyšnej, tenkej preglejky a nebojíte sa trošky ručnej práce, vyrobiť si môžete aj takýto drevený obal na zakrytie kvetináča. Video-návod pripravila blogerka Mix it up Marci.

Pekný obal na kvetináč je možné vyrobiť aj zo zvyšného baliaceho papiera. Inšpirácia k postupu sa nachádza v tomto blogu. (Zdroj: akailochiclife.com)

Tip: Dizajnové obaly na kvetináče šijeme aj v našej dielni z upcyklovaných materiálov, ktoré ostávajú ako odpad po výrobe sedačiek. Z ich kúpy teda nemusíte mať zlé svedomie, nakoľko sú šité z odpadu. Navyše podporíte našich pracovníkov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Ušijeme ich na mieru podľa výberu farby i tvaru. Ak teda nie ste zrovna domáci kutil a hľadáte do svojho interiéru skutočný dizajnový kúsok, naše upcyklované obaly na kvetináče sú tu pre vás.

Krásne jednoduchý kvetináč pre vonkajšiu rastlinku, vyrobený z konzervy na sardinky a štipcov na bielizeň. Ideálny kandidát na záhradný projekt pre deti. Celý postup je spracovaný v tomto príspevku. (Zdroj: aprilaire.com)

Krásny nový vzhľad starému kvetináču môžete dať aj prostredníctvom techniky decoupage – nalepovania vzorovaných papierových servítkov. Jedná sa o jednoduchú a populárnu techniku. Podrobný návod si môžete pozrieť na tomto blogu. (Zdroj: firstdayofhome.com)

Ekologický dizajn do každého interiéru: obaly na kvetináče šité zo zvyškových materiálov.

Ušite mi ho na mieru

Ako vyrobiť funkčný kvetináč

Vyzdobili a vylepšili ste už všetky staré kvetináče, ktoré ste mali doma a potrebujete nejaké nové? Poďme sa pozrieť aké máte kreatívne možnosti namiesto nakupovania.

Z plastových fliaš je možné vyrobiť veselé kvetináče s motívmi zvieratiek. Pozrite si ako na to v prehľadnom video návode. (Zdroj: goodhousekeeping.com)

Pre väčší efekt sa dajú z plastových fliaš vyrobiť aj takéto pôsobivé závesné kvetináče. Postup spracoval bloger Heartsom Gardener. (Zdroj: heartsomgardener.com)

Ak si trúfate na niečo komplexnejšie, ale zato s ohromujúcim efektom, pustite sa do tohto projektu závesných kvetináčov. Video návod nájdete na tomto odkaze.

Rovnako, ako plastové fľaše, na výrobu pekných kvetináčov môžete využiť aj väčšie plechovky. Stačí ich len dizajnovo vyzdobiť. Konkrétny návod na vytvorenie takéhoto stredomorského dizajnu spracovala vo videu blogerka Aimsy´s Antics.

Ste skôr na minimalistický dizajn? Nech sa páči, plechovky nasprejujte vo vašich obľúbených farbách. Konkrétny návod nájdete tu. (Zdroj: homedit.com)

Bonusový nápad na záver je pre ozajstných remeselníkov – kvetináč z guľatiny. Máte vo svojom okolí šikovného majstra? Skúste ho s týmto nápadom osloviť. Je šanca, že ho zaujme, a vy získate naozaj originálny kúsok do svojej domácnosti. Návod na výrobu si môžete pozrieť tu. (Zdroj: bosch-diy.com)

Máte doma vlastnoručne vyrobený upcyklovaný kvetináč? Podeľte sa s nami o svoje výrobky v komentároch.

The post Ako vyrobiť kvetináč – nápady aj pre začiatočníkov appeared first on Upcycle.

Na našom území môžeme na juhu nájsť stepné spoločenstvá, krásne lužné lesy, mokrade a čím ďalej na sever ideme, tým viac sa pred nami otvára hornatá zalesnená krajina, v ktorej sa zachovali aj časti starých pralesov. Ďalej prechádzame do našich veľhôr Vysoké Tatry, kde môžeme nájsť rozsiahlu škálu endemitov a krás, kde dominuje vysokohorská krajina. Napíklad tatranská rieka Belá patrí k posledným divokým riekam v Európe, ktorej silu ešte človek nezviazal do umelých brehov a nepreťal rôznymi hrádzami a elektrárňami.

Krajina veľkých šeliem a vzácnych kvetov

Jedinečnosť fauny a flóry Slovenska dokazuje aj fakt, že keď už vo väčšine Európy niekdajšiu prítomnosť veľkých šeliem ako medveď, vlk, rys a mačka divá pripomínali len rôzne lokálne názvy a báje, u nás tieto jedinečné zvieratá prežívali aj počas najťažších turbulentných rokov. Sme len jedna z mála krajín Európy, kde sa zachovali všetky veľké šelmy.

Veľa krajín vo svojich programoch opätovného prinavrátenia veľkých šeliem do voľnej prírody siahli po našich zvieratách, ktoré sa tak stali základom nových populácií v Európe. Slovenské zubry pomáhajú posilňovať voľne žijúce stáda v Rumunsku, populácie vlka, medveďa, či rysa začali spontánne osídľovať Českú republiku, kde boli dlhú dobu vyhynuté. 

Zaujímavosť: Na našom území vznikli rôzne chránené lokality, kde chránime vzácne rastlinné druhy, ako črievičník papučkový, bleduľa jarná, lekno biele, plesnivec alpínsky, hlaváčik jarný, horec Clusiov, Poniklec slovenský… Zo živočíchov sú to: medveď hnedý, drop veľký, orol skalný, Kamzík vrchovský tatranský, svišť vrchovský, rys ostrovid, rosnička zelená, vydra riečna, tetrov hlucháň či tetrov holniak.

Naša krajina je unikátna aj svojou lesnatosťou, ktorá nás radí do prvej desiatky v Európe. Odhady hovoria, že lesné spoločenstvá môžeme nájsť až na 45% Slovenska, no ešte pred zhruba storočím to bolo len niečo okolo 30%. 

Naše prírodné klenoty však treba aj zodpovedne chrániť

Už v minulosti si ľudia uvedomovali, ako rýchlo miznú rôzne prírodné skvosty a popritom všetko, čo bolo na nich naviazané. Postupne sa začalo s dôslednou ochranou a prvým u nás vyhláseným národným parkom sa stal Tatranský národný park, ktorý bol založený 1. januára 1949.

Na Slovensku poznáme pri ochrane nášho životného prostredia a krajiny 5 stupňov ochrany.

Základný 1. stupeň ochrany sa uplatňuje na celom území Slovenska. Laicky povedané, na väčšine území máme základný stupeň ochrany, kde platí všeobecná ochrana prírody a krajiny, bez nejakých významných obmedzení. Práve tu sa odohráva hlavná časť našich životov, preto je nesmierne dôležité, aby sme sa správali čo najzodpovednejšie, lebo vďaka neustálej ľudskej činnosti ide o najvyťaženejšie časti prírody.

So zvyšujúcim sa stupňom ochrany, prichádzajú aj rôzne obmedzenia. Musíme si však uvedomiť, že čím vyšší stupeň ochrany, tým unikátnejšie prírodné spoločenstvo, ktoré potrebujeme uchrániť pred tlakom civilizácie.

V 2.stupni ochrany preto napr. určite nemôžete mimo ciest a zastavaných plôch stáť, či jazdiť s motorovými prostriedkami, skútrami a podobne. Samozrejme aj tu platia výnimky a to hlavne pre tie motorové vozidlá, ktoré súvisia s obhospodarovaním pozemkov.

V 1. a 2. stupni sa môžete ako peší turista pohybovať slobodne aj mimo turistických ciest. Ak ste sa rozhodli, že chcete zorganizovať športové, turistické, či telovýchovné podujatie na území s 2.stupňom ochrany, mali by ste vedieť, že v tomto prípade musíte požiadať príslušný orgán ochrany prírody o povolenie. Tiež sa vyvarujte púšťania hlasnej hudby, nakoľko aj tu je potrebné povolenie.

Mapa stupňov ochrany prírody na Slovensku. (Zdroj: enviportal.sk)

Ekologický dizajn do každého interiéru: obaly na kvetináče šité zo zvyškových materiálov.

Ušite mi ho na mieru

Kde nás čaká turistika len po vyznačených turistických chodníkoch a cestách ?

Ak sa vyberiete na výlet do územia, ktoré je v 3.stupni ochrany, myslite na to, že pohybovať sa môžete výlučne len po vyznačených turistických chodníkoch a cestách. Ak ste si zvolili bicykel, tak využívajte len miestne cesty a cyklotrasy. Veľa z nás si vie pravú turistickú romantiku vychutnať pri poriadnej stanovačke, to žiaľ, v tomto stupni ochrany už nie je možné, tak ako ani táborenie s ohňom.

Určite narazíte na množstvo krásnych rastlín a ich plodov, odtrhnutie vás však môže vyjsť poriadne draho, keďže zber rastlín a ich plodov je od 3. stupňa prísne zakázaný. Ak vás láka skialpinizmus, horolezectvo, na týchto územiach na to zabudnite.

V 4. a 5. stupni ochrany, ktoré patria k územiam s najvyššou ochranou, narazíte na ďalšie obmedzenia, na ktoré určite nezabúdajte. Pripomeňme si, že to, čo je zakázané v prírode s 2. a 3. stupňom ochrany, platí aj tu. Pohybujte sa preto výlučne len po vyznačených chodníkoch. K tomu sa pridáva aj zákaz zberu nerastov a skamenelín.

Musíte sledovať aj rôzne platné uzávery a časové obmedzenia. Viacero lokalít sa napríklad počas zimy úplne pre verejnosť uzatvára.

Zaujímavosť: V TANAPe sa uzatvárajú viaceré turistické chodníky od 1. novembra do 15. júna.

Vstúpiť na územia s 5.stupňom ochrany môžete najskôr hodinu pred východom slnka a opustiť ho musíte najneskôr hodinu po západe. Na Slovensku sú aj určité prírodné krásy, ktoré sú pre bežného turistu nedostupné. Ide o tzv. zakázané miesta, medzi ktoré napr. patrí Okno v Jánskej doline v Nízkych Tatrách.

Ak ste sa vybrali na výlet aj so svojim štvornohým miláčikom, tak v 4. a 5. stupni ochrany musí byť po celú dobu psík na vôdzke a napr. návštevný poriadok TANAPu vyžaduje aj to, aby mal aj náhubok.

Chránené územia označujú tabule a červené pásy

Turistické mapy majú jasne zvýraznené hranice území s najvyššou ochranou. V teréne sú označované tabuľami, ktoré vám hovoria, že práve vstupujete do lokalít s najvyššou ochranou. Vyznačované bývajú aj červenými pásmi na lesných porastoch, ktoré vytyčujú hranice.

Zaujímavosť: Najunikátnejšie oblasti, pamiatky, rezervácie sa nachádzajú v 4. a 5. stupni. Ide hlavne o chránený areál (napr. Dubnické bane, Holá hora, Uhliská atď. ), prírodnú rezerváciu a národnú prírodnú rezerváciu (napr. Vydrica, Kyjovský prales, Šarišský hradný vrch, Kamenná baba, Salvatorské lúky, Suchá Belá v Slovenskom raji, Vihorlatský prales atď.), prírodnú pamiatku a národnú prírodnú pamiatku.

Vihorlatský prales

Pre ochranu vtáctva sa vyhlasujú tzv. chránené vtáčie územia. Ochranári sa aj touto formou dlhodobo snažia na naše územie prilákať dropa fúzatého, ktorý tu stratil prirodzené lokality.

Poznáme aj súkromné chránené územia. Veľmi známou organizáciou, ktorá postupne odkúpila rôzne časti lesných pozemkov v pohorí Čergov je Lesoochranárske zoskupenie VLK. Podarilo sa im vyhlásiť dve súkromné prírodné rezervácie Vlčia a Rysia (tá sa nachádza v Strážovských vrchoch).

Chránené krajinné oblasti

Na Slovensku máme aj veľkoplošné prírodné územia, ktoré podliehajú rôznemu stupňu ochrany. Veľmi obľúbenými sú chránené krajinné oblasti (CHKO), ktorých je u nás 14 a väčšina ich lokalít sa nachádza v 2.stupni ochrany.

Spomeňme napr. CHKO Poľana, kde sa nedávno mohli pochváliť unikátnym botanickým nálezom ľanolistníka bezlistencového. Ide o rastlinu, ktorá parazituje na koreňoch rôznych bylín.

Zaujímavosť: V CHKO Horná Orava sa môžu popýšiť jedným z najväčších chránených vtáčích území, kde bolo zaznamenaných až 242 vtáčich druhov, čo je približne 66 % druhov avifauny Slovenska. Spomeňme tie najznámejšie: tetrov hlucháň, tetrov hoľniak, orol krikľavý, bocian biely a čiery, kuvičok vrabčí, ďubník trojprstý, včelár lesný a mnoho ďalších.

Tetrov hlucháň

Dočkáme sa nového národného parku ?

Na Slovensku bolo vyhlásených 9 národných parkov. Na väčšine ich územia platí 3.stupeň ochrany:

●      Tatranský národný park,

●      Pieninský národný park,

●      Národný park Veľká Fatra,

●      Národný park Slovenský raj,

●      Národný park Slovenský kras,

●      Národný park Poloniny,

●      Národný park Nízke Tatry,

●      Národný park Muránska planina,

●      Národný park Malá Fatra.

V TANAPe na vás čaká až 600 km turistických trás, endemity ako kamzík vrchovský tatranský, či svišť a vyše 100 unikátnych plies. Poloniny sú zase jediné miesto na Slovensku, kde môžete vo voľnej prírode natrafiť na zubra, ktorý tu bol vypustený v rámci projektu záchrany zubra v Európe. Ten sa premáva po najzachovalejších slovenských pralesoch. Nachádza sa tu aj prísne chránený prales Stužica. Muránska Planina zase v sebe skrýva až 250 jaskýň a 15 priepastí. Slovenský raj ďakuje rieke Hornád za vznik rôznych unikátov – nachádza sa tu vyše 350 jaskýň, rokliny, ferata, rebríky, zrázy a mnoho vodopádov.

V poslednej dobe sa hovorí aj o zriadení nového Národného parku Podunajsko, ktorý by hlavne chránil unikátne biotopy lužných lesov, mokradí a rôzne vodné ramená Dunaja.

Mokrade v regióne Podunajska

Veľkú záslužnú prácu vykonávajú práve v oblastiach Podunajska dobrovoľníci z BROZ (Bratislavské regionálne ochranárske združenie). Podieľali sa na rôznych revitalizačných akciách pri obnovovaní mokradí, vrátenia vody do mŕtvych ramien Dunaja a momentálne prišli s iniciatívou odkúpenia 42 hektárového územia v sústave Čiližských močiarov. Týmto krokom by sa výrazne pomohlo pri záchrane endemitu ešte z dôb ľadových – hraboša severského panónskeho, ktorý je viazaný práve na mokrade.

Všetky podrobné informácie čo je a nie je povolené v jednotlivých stupňoch nájdete na oficiálnych stránkach Ministerstva životného prostredia https://www.minzp.sk/files/postupy-a-ziadosti/ochrana-prirody/uzemna-ochrana-prirody/prehlad-cinnosti-jednotlivych-stupnoch-ochrany.pdf

The post Stupne ochrany prírody na Slovensku: ako sa v nich správať a čo majú zaujímavé appeared first on Upcycle.

Pod slovným spojením vypustiť máme na mysli znehodnotiť natoľko, že to už nedokáže správne fungovať a plniť svoju funkciu. Znečistené rieky zabijú život nielen vo vlastných tokoch, no negatívne ovplyvnia aj život vo svojom okolí – zvieratá, ktoré sú závislé na vodnom zdroji, ale aj ľudí v ich blízkosti. Znečistený vzduch dýchame my aj všetky živočíchy. Znečistenie sa dostáva do rôznych ochranných vrstiev planéty, ale aj priamo do vody, ktorú pijeme.

Príkladov, ako sú tieto, by sme si mohli menovať stovky. Poďme sa však spoločne pozrieť na to, čo môžeme urobiť, aby sme si uchovali fungujúce životné prostredie aj do budúcna.

Ako môžem JA sám pomôcť životnému prostrediu?

To, že ste tu a čítate tento článok znamená, že vám nie je ľahostajný osud našej planéty, čo je prvým a najdôležitejším krokom na ceste k ochrane životného prostredia – zaujímať sa. Prieskumy ukazujú, že záujem o ochranu životného prostredia rastie.

Udržateľnosť? To slovo mi niečo hovorí…

Prognózy vedcov k zmenám, ktoré nastanú v životných podmienkach na planéte v blízkom období nie sú vôbec priaznivé. V skratke, ak chceme zachovať našu planétu pre ďalšie generácie, pre naše deti, alebo zvieratá, musíme podniknúť kroky už dnes. Musíme zachovať a ochrániť prírodné bohatstvá, zachovať neobnoviteľné zdroje, pomôcť obnoviteľným v ich procese obnovy a neminúť ich skôr, než sa tak stane. Je pravdou, že najväčším problémom a pôvodcom likvidácie životného prostredia je priemysel, ale ten ovplyvňujeme aj my – koncoví spotrebitelia.

Pokiaľ ako zákazníci vyvinieme tlak na veľké spoločnosti napríklad tým, že znížime dopyt po ich produktoch, ovplyvníme tým produkciu, alebo aspoň ovplyvníme spôsob produkcie, môžeme zmeniť podmienky zamestnancov, materiály použité pri výrobe a dokonca aj vyrobené množstvo, čím zredukujeme aj ušetríme aj zdroje potrebné na výrobu, aj odpady vzniknuté pri výrobe. Naše uvedomelejšie a zodpovednejšie nákupné správanie dokáže ovplyvniť mnoho.

Zaujímavosť: Na to, aby vzniklo jedno tričko, sa spotrebujú tisíce litrov vody. Navyše, farbivami a toxínmi znečistená voda je často vypúšťaná naspať do prírodných tokov.

Ktorý odpad najviac znečisťuje planétu?

Ak ste odpovedali plasty, máte pravdu. Najväčšie množstvo odpadu vzniká práve z plastov. Začalo to ako dobrý nápad – materiál, z ktorého vyrobíme prakticky všetko, ktorý je lacný, dobre tvarovateľný a pomerne nenákladný. No zbaviť sa ho nie je také jednoduché. Nie každý plast je recyklovateľný a nie všetok plast, ktorý sa recyklovať dá, ľudia separujú do vhodných nádob. Tisíce ton plastu ročne končia v oceánoch, pôde, sú konzumované živočíchmi, z ktorých niektoré neskôr konzumuje aj človek, najmä ryby. Mikroplastov je v súčasnosti v moriach viac, ako planktónu. Nachádzajú sa v jedle, v kozmetike, takmer všade.

Treba si uvedomiť, že plast len tak ľahko nezmizne. Jeho prirodzený rozklad sa pohybuje od 1 až 5 rokov (cigaretový ohorok), po 450 rokov (plastová fľaša).

Zaujímavosť: počuli ste už o Veľkom pacifickom koši? Takto sa nazýva ostrov v Tichom oceáne tvorený iba plastmi. Pre predstavu, je 32 krát väčší ako Slovensko a siaha do hĺbky 30 metrov. Niektorí ho pre jeho rozlohu nazývajú siedmym kontinentom. Je to najväčší odpadkový ostrov na svete a žiaľ, nie jediný.

Poďme to zmeniť

Čím ďalej tým viac ľudí sa aktívne zaujíma o recykláciu odpadu. Je dobré o tom hovoriť aj so svojim okolím, pozitívne ovplyvniť najmä staršie generácie a edukovať deti. Recyklovanie odpadu je však to posledné (no nemenej dôležité), čo môžeme urobiť.

Niekoľko jednoduchých a praktických tipov do každodenného života:

1. Do kaviarne si vezmite svoj vlastný „take away“ hrnček.
2. Podporujte reštaurácie, ktoré balia svoju donášku do „eko“ materiálov.
3. Nekupujte si plastové tašky zakaždým, keď ste v obchode, ale noste si jednu-dve odolnejšie, napríklad látkové. Plastové tašky, ktoré už máte doma nevyhadzujte, ale vynoste ich dokým prestanú byť funkčné.
4. Nájdite nepotrebným veciam nové využitie. Volá sa to upcyklácia a s tým vám radi pomôžeme (sledujte náš Magazín).
5. Vyhýbajte sa jednorazovým plastom (príbory, poháre, obaly, slamky…)
6. Nekupujte si oblečenie vo fast fashion reťazcoch. Nechceme od vás, aby ste vyhodil oblečenie, ktoré už máte, no zvážte svoj ďalší nákup. Skúste navštíviť second hand– dnes sú už plné štýlového značkového oblečenia. Hlavne vynoste oblečenie, ktoré už vlastníte. Inšpirujte sa novými variáciami napríklad od rôznych fashion vlogerov. Podporte lokálnych výrobcov a pokojne sa pýtajte na proces výroby a materiály. Určite vám radi odpovedia.
7. Buďte zodpovední pri nákupe elektroniky a vždy sa úprimne spýtajte sami seba: „Naozaj potrebujem nový model?“ Pokazené veci sa často dajú jednoducho opraviť namiesto toho, aby sme ich hneď vyhadzovali.
8. Počuli ste už o voskových obaloch? Je to šikovná vecička na uskladnenie jedla, ktorá nádherne nahradí mikroténové vrecká či jednorazové plasty. Dokonca v nich jedlo ostane oveľa dlhšie čerstvé.
9. Obmedzte spotrebu plastových fliaš. Kúpte si jednu kovovú, v ktorej voda vydrží dlho svieža a nepreberá chemikálie z obalu, ako napríklad pozorujeme pri niektorých druhoch plastu. Ak sa však nákupu plastovej fľaše neviete vyhnúť, urobte pre seba a planétu to, že ju vrátite do obchodu na zrecyklovanie.

Čo tak uhlíková stopa?

Každý jeden z nás má svoju uhlíkovú stopu, ktorá tu po ňom za život ostane. Samozrejme platí čím menšia, tým lepšie pre Zem. Jedná sa o počty emisií skleníkových plynov, ktoré sa vďaka nám dostali do atmosféry. Číslo sa mení podľa toho čo jeme, čím jazdíme, čo si obliekame, ako kúrime a podobne. Prečo je dôležité o tom hovoriť? Veľmi zjednodušene povedané, pretože skleníkové plyny spôsobujú globálne otepľovanie. Okrem toho sa stretávame s kyslými dažďami, ktoré znehodnocujú ornú pôdu (okrem iného), či ničením ozónovej vrstvy. Desivý a urýchlený proces globálneho otepľovania má obrovský dopad na životné prostredie. Tento negatívny jav je výsledkom ľudskej činnosti. Človekom to začína, no dobrou správou je, že človek to vie zmeniť.

Zopár tipov ako na zníženie svojej vlastnej uhlíkovej stopy:

1. Snažte sa obmedziť jazdu autom a namiesto toho využívajte viac prostriedky hromadnej dopravy. Na Slovensku je najnižším producentom uhlíkovej stopy vlaková doprava.
2. Jazdite na bicykli tam, kde sa dá.
3. Jedzte menej mäsa.
4. Stravujte sa viac lokálne a hlavne sezónne (zázraky uvidíte aj na svojom zdraví)
5. Pomôže, ak obmedzíte počet nízko-nákladových letov na kratšie vzdialenosti.
6. Vysaďte čo najviac stromov vo svojom okolí, alebo si vyskúšajte dobrovoľnícku prácu na jednom z mnohých projektov výsadby stromov, prípadne podporte organizácie, ktoré sa takejto činnosti venujú.
7. Opäť sme pri obmedzení čohokoľvek, čo sa charakterizuje ako fast (food, fashion, dizajn…).
8. Pozrite sa na ekologické cesty vykurovania domácnosti. Neprekurujte zbytočne. Aj používanie klimatizácie sa dá vhodným spôsobom regulovať.
9. Zmeňte svoje nákupné správanie. Veta, „Naozaj to potrebujem?“, je asi najväčší pomocník pri rozhodovaní.

Aj na maličkostiach záleží

Veľké veci sa skladajú z malých. Nenechajte sa odradiť, ak sa vám niekto snaží tvrdiť opak. Oproti obrovskému znečisteniu, ktoré spôsobuje priemysel a doprava sa môže výmena plastovej tašky za látkovú zdať ako smiešny kamienok v obrovskom mori problémov. Budúcnosť a zdravie planéty však závisia od zmeny správania ľudí, ktoré bude uvedomelejšie a následne ovplyvní k lepšiemu chod celku. Choďte svojmu okoliu príkladom – hovorte o téme s blízkymi, skúste sa postupnými krôčikmi dostať do takej fázy zodpovedného a udržateľného života, ktorá je vo vašich možnostiach a s ktorou budete spokojní a budete si môcť povedať, že ste zmenu k lepšiemu aspoň skúsili. A hlavne, nevzdávajte sa.

„Až keď sa vyrúbe posledný strom, otrávi posledná rieka, uloví posledná ryba, až vtedy pochopíme, že peniaze sa nedajú jesť.“

Indiánske príslovie

The post Ako chrániť životné prostredie? Začína to tebou… appeared first on Upcycle.

Obaly na kvetináče zo zvyškov látok, ktorá ostáva po výrobe sedačiek, boli ďalším nápadom, ktorý sa nám podarilo úspešne zrealizovať. Hľadali sme užitočné využitie tým metrom a metrom štvorcovým odpadu, ktorý sa už nedá využiť na svoj pôvodný účel, avšak má rovnakú, maximálnu kvalitu. Hovoríme najmä o textilných odrezkoch poťahov na sedačky, bielom rúne z výplne matracov, kožených odrezkoch z poťahov, či kúskom pevných nití.

Začali sme experimentovať a ušili sme dizajnové obaly rôznych tvarov, ktoré plnia estetickú funkciu pre skrášlenie interiéru. Navlečú sa na plastový, či iný kvetináč. Vďaka personalizovanému dizajnu podľa predstáv zákazníka dajú interiéru tú správnu dizajnovú bodku, nakoľko sa dajú veľmi esteticky zladiť s inými doplnkami – napríklad vankúšmi, závesmi, či inými textilnými prvkami. Ak pre svoje izbové rastlinky hľadáte čo najviac ekologické kvetináče, alebo jednoducho chcete mať neopozeraný, dizajnový kvetináč, ušili sme ich práve pre vás 🙂 Odporúčame ich navliekať na tzv. taupe črepníky, ktoré sú 100% recyklovateľné. O problémoch s recyklovaním a ekologickej stope bežných kvetináčov sme písali v našom článku.

Nuž, a prečo šijeme z „odpadu“? Lebo pri súčasnom stave výrazného znečistenia planéty nie je plytvanie kvalitnými materiálmi na mieste. O upcyklácii a jej význame sme písali aj v našom Magazíne.

Vznik obalov na kvetináče krok za krokom:

1. Najskôr musíme vybrať vhodne veľké kusy odrezkov, z ktorých vieme ešte niečo ušiť. Podľa pripravených šablón vystrihneme potrebné kusy. Zákazník si vyberá tvar, farbu a rozmer obalu podľa vzorkovníka.

2. Kusy látky sa po obvode obnitkujú, aby sa nepárali a následne sa zošijú.

3. Po prvom zošití sa vystrihnú rohy, ktoré sa následne opäť zošijú a obnitkujú, aby bol obal s kochlíkom stabilný a držal tvar.

4. Po zošití všetkých častí nasleduje finálna kontrola kvality, pri ktorej sa odstránia prípadné nedostatky.

5. Hotové obaly putujú na sklad a následne sa odosielajú zákazníkovi.

Okrem toho, že sú naše výrobky upcyklované, v dielni pracujú zamestnanci zo sociálne znevýhodneného prostredia. Uprednostnením Upcycle výrobkov oproti klasickým, novým produktom, teda nielenže odbremeníte planétu od produkcie ďalšieho odpadu, ale tiež podporíte ľudí, pre ktorých nie je jednoduché nájsť si iné uplatnenie.

Ekologický dizajn do každého interiéru: obaly na kvetináče šité zo zvyškových materiálov.

Ušite mi ho na mieru

Nakoľko všetky výrobky môžu byť personalizované aj s vlastným logom, odporúčame naše výrobky špeciálne pre firmy, ktoré hľadajú originálne a ekologické darčekové predmety pre svojich klientov či zamestnancov.

Ozvite sa nám kedykoľvek, spolu navrhneme najlepšie riešenie na mieru podľa vašich potrieb.

The post Šijeme z odpadu: takto vznikajú naše upcycle obaly na kvetináče appeared first on Upcycle.

Čo (ne)používať na kompost?

V kompostéri zhodnocujeme bioodpad, avšak je nutné myslieť na to, či je daný materiál, ktorý chceme zhodnotiť vhodný.

Medzi ideálne suroviny na kompostovanie patria:

– zvyšky zo spracovania zeleniny a ovocia,

– tráva, lístie, seno, slama a burina,

– hnoj, trus, kaly, siláž,

– výlisky z hrozna a ovocia,

– piliny a drevná štiepka,

– káva, čaj, škrupiny od vajec,

– papierové obrúsky i rozlámané kukuričné stonky.

Čo nepatrí do kompostéra:

– veľké množstvo varenej stravy,

– zvyšky mäsa a mäsových výrobkov, ryby a výrobky z nich,

– mlieko a mliečne výrobky,

– nerozložiteľný materiál (sklo, plast, kovy, textil),

– zvyšky drevotriesky, papier s farebnou tlačou,

– uhynuté zvieratá.

Ak vás viac zaujíma téma správneho recyklovania a separovania odpadu, odporúčame vám pozrieť si ďalšie články, ktoré sme tejto téme venovali.

Päť základných pravidiel kompostovania

Ak je reč o kvalitnom kompostovaní, je nutné dodržiavať tieto základné pravidlá, resp. rady:

1. Založenie drenážnej vrstvy.

2. Vyvážený pomer dusíkatého a uhlíkatého materiálu.

3. Správna veľkosť surovín.

4. Pravidelné prevzdušnenie.

4. Kontrolovať a regulovať vlhkosť.

Prvá rada súvisí so samotným založením kompostu, kedy nesmiete zabudnúť na drenážnu vrstvu, teda na vrstvu, ktorú umiestnite na spodok kompostéra, a ktorú by mali tvoriť väčšie a hrubšie kusy vetvičiek.

Následne budete pridávať bio odpad, a práve s tým súvisia ďalšie pravidlá – dbajte na veľkosť materiálu a na správny pomer. Vyvážený pomer kompostovaného materiálu je základ pre správny priebeh rozkladu – dusíkaté a uhlíkaté materiály by mali byť zmiešané v pomere 1:1. Dusíkaté sú tie vlhké a mäkké suroviny, ako napr. hnoj, trus, pokosená tráva, kuchynský bioodpad a uhlíkaté sú väčšinou suché a tvrdé, ako drevná štiepka, lístie, slama, či papier.

Čo sa týka veľkosti – odporúča sa, aby jednotlivé kúsky neprekročili veľkosť palca, no platí to predovšetkým pri tvrdých surovinách. Posledné dve rady už nadväzujú na kontrolu a udržiavanie, a teda je nutné zabezpečiť dostatočný prísun kyslíka, napr. prehrabaním či prekopaním a sledovať vlhkosť, ktorá je kľúčovým elementom. Pretože ak je hmota príliš suchá, proces rozkladu sa zastaví, no ak je príliš vysoká, hrozí hniloba.

Tip: Trikom na meranie vlhkosti je stlačenie kompostovanej hmoty v dlani – ak medzi prstami pocítite len pár kvapiek a po otvorení dlane zostane hmota pokope, vlhkosť je ideálna. Ak však po stlačení vyžmýkate viac než len pár kvapiek, vlhkosť je privysoká a je nutné pridať suchú zložku (premokrený kompost však spoznáte i čuchom, keďže nepríjemne zapácha). Ak sa kompost v ruke rozsype, je naopak suchý a mali by ste pridať vlhkú surovinu alebo ho pokropiť vodou.

Ekologický dizajn do každého interiéru: obaly na kvetináče šité zo zvyškových materiálov.

Ušite mi ho na mieru

Kedy je kompost hotový a aký je rozdiel medzi vyzretým a surovým?

Výsledok, teda kvalitné výživné čierne zlato je cieľ každého, kto sa do kompostovania pustí. Produktom je buď surový alebo vyzretý kompost. Ako ale zistíte, že je už kompost hotový, a ako rozlíšiť surový od vyzretého?  Keď odpad zmizne a zmení sa na jednotnú hrudkovitú hmotu hnedej farby, ktorá nezapácha, ale príjemne zemito vonia, ide o vyzretý.

Zvyčajne to trvá v rozmedzí od 3 mesiacov po jeden rok. Okrem toho, vyzretý kompost sa odporúča preosiať a nespracované časti vložiť do novej kopy. Takýto kompost môžete použiť kedykoľvek počas roka. Naproti tomu kompost surový nie, ten aplikujte len na jar, pretože by mohol rastliny spáliť. Ide o najčerstvejší kompost, ktorý môžete získať už za dva mesiace.

TIP: Na testovanie kvality kompostu, ako aj na zistenie druhu, existuje finta – do nádobky stačí vložiť kompost, navlhčiť ho, umiestniť do neho semienka rýchlo klíčiacej rastliny (napr. žerucha), zakryť fóliou a ak do týždňa vyjdu klíčky, kompost je kvalitný, zbavený škodlivých látok. Ak vyrašia zelené lístky, indikuje to vyzretý kompost. Ak budú lístky žltej farby, máte dočinenia so surovým kompostom. Ak nevyklíčia žiadne, kompost ešte nie je vhodný na zužitkovanie v záhrade či pre účely výživy izbových rastlín.

Alternatívy domáceho kompostovania

Podstata kompostovania je rovnaká, či ide o dom či byt, ale samozrejme existujú rôzne možnosti, ktoré sú tomuto kritériu prispôsobené. Ak máte dom, resp. máte možnosti kompostovať vo voľnom priestranstve, môžete si vybrať z dvoch prístupov, a teda buď sa dáte na tzv. neriadené kompostovanie, teda niekde si urobíte kôpku bioodpadu, ktorú necháte žiť svojim životom, alebo si urobíte kôpku či dokonca kúpite kompostér, ale už sa o to budete aj starať a dodržiavať všetky odporúčané postupy, vtedy už pôjde o riadené kompostovanie.

Ak sa dáte na kompostovanie v byte, je jasné, že to chcete brať seriózne a dohliadať na priebeh. Na výber sú vermikompostéry, teda kompostéry fungujúce na dážďovkách, technika bokashi, ktorej princípom je fermentácia organických zvyškov bez prístupu vzduchu vďaka baktériám alebo elektronické kompostéry, ktoré dokážu odpad premeniť na kompost už za 24 hodín.

A prečo teda vlastne kompostovať?

V prvom rade preto, aby ste zhodnocovali odpad, ktorý by inak skončil na skládke alebo v spaľovni, keďže 20 až 45 % vyprodukovaného komunálneho odpadu je práve biologicky rozložiteľný komunálny odpad. Zároveň získate cennú hmotu, ktorá vnesie obrovskú dávku živín vašim rastlinám a nemusíte míňať peniaze na kúpu drahých hnojív.

Téma domáceho kompostovania je veľmi široká, a preto odporúčame navštíviť stránku kompostuj.me, ktorá sa jej venuje do detailov.

The post Domáce kompostovanie: postup a tipy, ako na to appeared first on Upcycle.

Pre lepšie uchopenie problematiky sme si rozdelili črepníky na dve podkategórie – črepníky funkčné, teda tie, ktorých úlohou nie je, aby boli pekné, ale aby umožnili skladovanie rastliny, jej prepravu a manipuláciu s rastlinou a črepníky okrasné, teda tie, pri výbere ktorých prihliadate významne na ich vzhľad. Reč bude najmä o tých funkčných, ale ukážeme si aj pár inšpirácií ekologických variant okrasných črepníkov.

Na farbe záleží. Prečo?

Jeden by si myslel, že farba by nás mala zaujímať len pri okrasných črepníkoch. Z ekologického hľadiska je však farba dôležitá aj pri funkčných. Prečo? V procese recyklácie predstavujú totiž plastové črepníky čiernej farby veľký problém – v bežných recyklačných zariadeniach, ktoré automaticky triedia odpad a majú rozoznať plast, sa od čierneho povrchu odrážajú lúče svetla a stroj nie je schopný identifikovať, či ide o plast, a tak z triediacej linky odchádza črepník z čierneho plastu na skládku a do spaľovní.

Briti však prišli s inováciou, tzv. taupe črepníkmi, ktoré majú vlastnosti ako tie čierne, t. j. neprepúšťajú slnko, chránia korene, prežijú v exteriéri, no vďaka svojej sivastej farbe budú na triediacich linkách neprehliadnuteľné a budú môcť byť recyklované.

Ekologický dizajn do každého interiéru: obaly na kvetináče šité zo zvyškových materiálov.

Ušite mi ho na mieru

Bioplast je dobrý plast

Črepníky z bioplastu vyzerajú na pohľad, ako klasické, plastové (vyrobené z ropy). Dokonca majú aj vlastnosti plastov – tvrdosť, pružnosť, odolnosť. No je medzi nimi jeden významný rozdiel – nepredstavujú environmentálnu záťaž, pretože sú vyrobené z prírodných surovín, napr. zo zemiakov, kukurice, pšenice a iných rastlinných zložiek bohatých na škrob, a teda sú úplne rozložiteľné (niektoré aj rozpustné vo vode).

Eko okrasné kvetináče z recyklovaného plastu

Výroba nových plastov sa dá redukovať používaním recyklovaných plastov. Na trhu okrasných črepníkov sú dostupné tzv. eko kvetináče, ktoré sú vyrobené z recyklovaných plastov a niektoré sú dokonca vyrábané s prímesou dreva, resp. dreveného odpadu, teda napríklad hoblín, ktoré vznikli pri výrobe nábytku.

Vyrobte si upcycle kvetináč

Účinný kvetináč si jednoducho môžete vyrobiť aj doma z plastových fliaš, alebo bandasiek. Účel jednoznačne splnia. Aby vyzerali esteticky, môžete ich pomaľovať, alebo polepiť nálepkami či farebnými páskami. Alebo ich môžete vložiť do vkusných textilných obalov na kvetináče. Takéto textilné obaly dobre poslúžia aj v kombinácii s taupe črepníkmi, či inými kvetináčmi, ktoré neplnia estetickú funkciu.

Tip: Naše upcycle textilné kvetináče šijeme z materiálov, ktoré ostávajú po výrobe sedačiek. Jedná sa o vysoko kvalitné textílie rôznych farieb aj štruktúr, z ktorých si môžete vybrať a naši šikovní pracovníci z chránenej dielne vám ich ušijú na mieru podľa potreby. Nechať si vyrobiť môžete presne takú veľkosť, akú potrebujete a vo farbe, ktorá sa vám bude najviac hodiť do interiéru.

Terakota: bezplastová možnosť

Príjemnou cestou pri výbere okrasného črepníka je terakota, teda hlinená červeno-oranžová klasika. Okrem toho, že je vhodnou alternatívou z pohľadu environmentálneho, vďaka jej pórovitému zloženiu má schopnosť dýchať, pôdu v kvetinách udržuje chladnú, odvádza prebytočnú vlhkosť a zabezpečí pre rastlinu zdravé prostredie. A čo je plus – jej hladký jednofarebný povrch umožňuje kreatívne vyžitie, teda si môžete terakotový črepník namaľovať a dozdobiť presne podľa vášho vkusu a štýlu.

Tip na záver: Ak máte doma plastové funkčné črepníky, ktoré viete, že už nepoužijete, môžete ich darovať miestnemu pestovateľovi rastlín, ktorý ich využije a nemusí tak prispieť k produkcii ďalších nových plastov.

The post Ekologická stopa izbových rastlín #3: zelené alternatívy črepníkov appeared first on Upcycle.

Na tému ako správne separovať stavebný odpad sme písali v našom článku.

Paletový gauč

Vonkajšie sedenie z paliet nie je veru žiadnou novinkou, ale sa jedná o mimoriadne populárny spôsob vlastnoručne zhotovenej sedačky za minimum nákladov. Zužitkovať môžete palety, ktoré sa vám začali kopiť na dvore po dovezení rôznych stavebných materiálov. Dajú sa ľahko ošetriť a natrieť podľa ľubovoľnej farby. Výhodou paliet je, že si sedenie môžete vyskladať do potrebného tvaru a dĺžky – rohové sedenie do L, sedenie do U alebo pokojne môžete vyrobiť aj viac samostatných paletových kresiel. Vhodné podsedáky a vankúše si môžete zakúpiť, alebo nechať ušiť.

Náš tip: V našej dielničke šijeme podsedáky na mieru aj z upcyklovaných materiálov (ktoré ostávajú po výrobe sedačiek). Vybrať si môžete z rozsiahleho vzorkovníka farieb, v ponuke sú aj odolné materiály vhodné pre exteriér. Ich kúpou navyše podporíte našich pracovníkov zo sociálne znevýhodneného prostredia.

Nerobte kompromis medzi vysokou kvalitou a ekológiou: podsedáky vyrobené z odolných zvyškových materiálov.

Ušite mi ich na mieru

Využitie starej či zvyškovej strešnej škridly

Ostal vám väčší počet škridiel? Nejaké si určite ponechajte pre prípadné opravy strechy, no ostatné môžete kreatívne využiť napríklad v záhrade. Z celých, ale aj poškodených či polámaných kusov môžete vytvoriť vyvýšené záhony, alebo estetické múriky a deliace steny medzi jednotlivými záhonmi. Pri rekonštrukcii môžete zas poškodené a staré keramické škridly rozlámať na malé kúsky a vytvoriť z nich podklad pre záhradný chodníček.

Využitie starej či zvyškovej tehly

Podobne, ako strešná krytina, aj pálené, alebo betónové tehly sa dajú krásne zužitkovať v záhrade. Najjednoduchšie využitie je vyrobiť si vlastný tehlový plot. Veľmi pekne môže vyzerať aj záhradný chodníček z tehly. Tým však praktické využitie tehly ani zďaleka nekončí. Postaviť môžete stojany na kvetináče či napájadlá pre vtáky, estetické ohnisko na opekanie, či záhradné posedenie.

Závesné kvetináče a poličky zo starých odkvapov

Staré, alebo aj zvyškové odkvapy sa svojim tvarom dokonale hodia na ďalšie použitie ako závesné kvetináče či poličky. Pohrať sa môžete s ich rozmiestnením do priestoru, alebo zavesením na stenu, prípadne im môžete vytvoriť vlastné podporné konštrukcie, alebo ich pripevniť na oplotenie a vytvoriť tak zaujímavý kvitnúci plot.

Máte svoj vlastný tip, ako šikovne upcyklovať stavebný materiál? Budeme radi, ak nám o ňom dáte vedieť v komentári, alebo nám napíšete správu prostredníctvom Facebooku.

The post Nevyhadzujte stavebný odpad – využite ho znova: kreatívne tipy appeared first on Upcycle.

Kvetináč zo starej stoličky

Skladujete doma poškodené stoličky, ktoré vám bolo z nejakého dôvodu ľúto vyhodiť – veď ešte sa na niečo zídu? Nastal ten pravý čas ich zužitkovať a dať im novú náplň práce. Vyrobte si z nich krásne záhradné kvetináče pre letničky, alebo ich použite len ako zaujímavé dekorácie, ktoré budú obrastať kvety či popínavé rastliny.

Ekologický dizajn do každého interiéru: obaly na kvetináče šité zo zvyškových materiálov.

Ušite mi ho na mieru

Upcycle záhradné kvetináče zo starej keramiky a nádob

Odštiepil sa kúsok z peknej misky, alebo vám odpadlo uško na obľúbenom hrnčeku? Poškodená keramika rozhodne nepatrí do koša, ani do zeleného odpadu na separovanie skla. Keramika sa totiž už ďalej ako sklo nedá recyklovať. Využite ju radšej ako ozdobný kvetináčik.

Upcycle hojdacie ležadlo (hammock)

Záhradné hojdacie ležadlo vynašli v Latinskej Amerike a dnes sa teší obľube po celom svete. Ak ste ho doposiaľ nevyskúšali, treba to napraviť. Leňošenie v hammocku, ako sa toto ležadlo nazýva, je mimoriadne pohodlné a vďaka jemnému húpaniu aj upokojujúce. Pri troche šikovnosti si zvládnete vyrobiť aj svoj vlastný hammock. Na internete nájdete množstvo presných postupov a inšpirácie.

Včielky z plastových vrchnákov

Jednoduchá a milá upcycle aktivita, ktorú zvládnete aj s deťmi. Vyrobte si záhradné dekorácie v podobe milých včielok z farebných plastových vrchnáčikov. Pozrite si podrobný postup vo videu od blogerky (nejen) Hravé knihy s Dášou.

Stojan na bylinky z paliet

Populárny a estetický spôsob, ako využiť staré palety – ako kvetináče na bylinky. Do takýchto kvetináčov môžete nasadiť pokojne aj iné rastlinky. Paleta je však praktickým pomocníkom pre roztriedenie byliniek, ušetrí miesto v záhradke a navyše bylinky sú jednoduché na pestovanie a starostlivosť aj pre začiatočníkov.

Pekné video, ako si vyrobiť vlastný paletový kvetináč na bylinky:

Máte nejaké svoje vlastné záhradné upcycle vychytávky? Budeme radi, ak sa s nami o ne podelíte v komentároch.

The post Pôsobivé DIY upcycle záhradné dekorácie, ktoré zvládne aj začiatočník appeared first on Upcycle.

Čo je rašelina a prečo je vzácna?

Rašelina je nahromadený, čiastočne rozložený rastlinný materiál, ktorý vzniká pri rozklade machov, tráv alebo stromov vo vlhkom prostredí, tzv. rašelinisku (biospotrebitel.sk, 2014). Veľkým problémom, o ktorom sa však nehovorí s patričným akcentom, je jej masové využívanie ako súčasť substrátu. Prečo je to také zlé? V prvom rade, rašelina vzniká tisícky až milióny rokov, je vyčerpateľná a ťažko obnoviteľná, v druhom rade, rašeliniská sú vzácnymi biotopmi, ktoré sú životným priestorom pestrej fauny a flóry a po tretie, rašeliniská sú jedným z najefektívnejších vegetatívnych pohlcovačov CO₂. Ťažením rašeliny pre komerčné účely sa vzácne biotopy nenávratne ničia.

Zaujímavosť: Na našom území väčšina rašelinísk zanikla alebo boli premenené na poľnohospodársku pôdu. Tie, ktoré sa však zachovali, sú zákonom chránené, medzi nimi napríklad i Rakšianske rašelinisko, jediné miesto na Slovensku, kde žije mäsožravá rastlina s dlhými červenými chĺpkami, rosička anglická. Fascinujúcim je aj Puchmajerovej jazierko,ktoré z výšky pripomína svojim tvarom veľrybu. A hoci priezračná voda a ľúbezná lokácia uprostred lesnej čistinky lákajú k návšteve, vstup sem je zakázaný – ide predsa o vzácny a najohrozenejší ekosystém.

Aké sú udržateľné alternatívy rašeliny ako zložky substrátu izbových rastlín?

Rašeliniská s nami prežili tisícročia nášho vývinu, sú tu od čias doby ľadovej a ich súčasná existencia závisí od minimalizovania negatívnych ľudských vplyvov na ne. Kľúčovou alternatívou je kompost, ktorý vzniká zo záhradného odpadu alebo aj z odpadu z domácnosti (šupky, neskonzumované ovocie a zelenina…) – môžeme ho kúpiť, je bežne dostupný, alebo si ho môžeme sami vyprodukovať, či už v interiérových alebo záhradných kompostéroch.

Naozaj unikátnou možnosťou, napríklad pri presádzaní rastlín, je využitie krtincov, teda zeminy z kôpok, ktoré vytvoria krtkovia – takáto pôda je prevzdušnená, prekyprená, bez semien a môže veľmi dobre poslúžiť účelom milovníkov izboviek.

Ekologický dizajn do každého interiéru: obaly na kvetináče šité zo zvyškových materiálov.

Ušite mi ho na mieru

Zaujímavosť: Ako uvádza Plantlife (britská ochranárska organizácia), komerčná ťažba rašeliny môže v priebehu jedného roka odstrániť viac, ako 500-ročnú produkciu.

Veľká Británia ako etalón v prístupe k (ne)ťažbe rašeliny

Vo Veľkej Británii sa používanie rašeliny stalo tabu. Vládna agentúra pre životné prostredie (obdoba ministerstva životného prostredia) uviedla, že chce postupne vyradiť rašelinový substrát – do roku 2020 pre hobby záhradníkov a komerčne do roku 2030. Londýnska Royal Horticultural Society (najväčšia záhradnícka organizácia svojho druhu na svete), znížila používanie rašeliny o 97 % a vyzýva svojich členov, aby ju nasledovali.

Rada na záver: to najzákladnejšie, čo by sme mohli spraviť pre zmenu a záchranu rašelinísk, je sledovať pri kúpe substrátu jeho zloženie, a voliť ten, ktorý neobsahuje rašelinu, tzv. “peat free”. 

The post Ekologická stopa izbových rastlín #2: rašelina a jej negatívne dopady appeared first on Upcycle.