Skip to main content

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, koľko oblečenia sa vyrobí ročne? Odpoveďou je 80 miliárd kusov, čo je 11-násobne viac než celá populácia našej planéty Zem. Najvýraznejšiu časť navyše tvorí oblečenie, ktoré je nekvalitné, vyrábané v neľudských podmienkach, bez ohľadu na životné prostredie a zdravie ľudí. Tento smutný fenomén doby označujeme pojmom “fast fashion”, resp. rýchla móda.

Aké signály vám naznačia, že ide o produkt fast fashion priemyslu?

Mnohé svetové značky známe aj z našich obchodných domov chŕlia jednu novinku za druhou. Snažia sa navodiť dojem, že to, čo ste si kúpili pred pol rokom už dávno vyšlo z módy a musíte to nahradiť najnovšou kolekciou, ktorá je nielen aktuálna a trendy, ale navyše za nízke ceny.

Prvým podozrivým signálom je cena – tričká, ktoré v takýchto obchodných reťazcoch stoja zopár eur hlásajú, že niečo nie je v poriadku. Za tak nízkou cenou odevu sa totiž skrýva temný príbeh – extrémne nekvalitný syntetický materiál ošetrený silnými chemikáliami a osoba, ktorá ho vyrobila niekde v ázijskej továrni, dostala za prácu minimum (v prepočte zopár centov na deň) a bola celý čas v nevyhovujúcich podmienkach, v ktorých riskovala svoje zdravie. Druhým varovným signálom je kvalita – odev fast fashion priemyslu má nízku životnosť, veľmi rýchlo stráca svoju kvalitu, resp. svoj pôvodný stav a tak je človek nepriamo nútený nakúpiť znova a znova.

Aké sú globálne dopady fast fashion?

Dopady, ktoré fast fashion priemysel má, by sme mohli rozdeliť do dvoch kategórií, a to na negatívne dopady na prírodu a negatívne dopady na ľudské životy.

1. Životné prostredie na pokraji síl

V prvotnej predstave tohto nebrzdiaceho vlaku environmentálnej katastrofy by si človek myslel, že to gro zla tvoria tony nespotrebovaného oblečenia, z ktorého mimochodom 80 % končí na skládkach. Ten základný problém však pramení hneď z úvodu, z podstaty veci, teda z výroby. Neúnosný nápor zvádza s módnym priemyslom najmä ovzdušie a voda. 

V dôsledku textilnej výroby sa vyprodukuje až 1,2 miliardy ton CO2 ročne – pre lepšie uvedomenie si závažnosti tohto údaju, je to viac emisií ako z medzinárodnej leteckej a námornej dopravy dohromady. Na rozdiel od ovzdušia, voda trpí aj počas výroby, aj počas údržby zakúpeného oblečenia. Pri výrobe jedného bavlneného trička sa použije toľko pitnej vody, koľko by človek vypil približne za 3 roky. Prečo je to vlastne tak? Odpoveďou sú “smädné” neorganické vlákna – napríklad na vypestovanie jedného kilogramu geneticky modifikovanej bavlny sa použije až 2000 litrov vody. Neudržateľné pestovanie bavlny malo dokonca za následok takmer úplné vyschnutie Aralského mora (zo 4. najväčšieho jazera na svete zostalo len 10 %).

Rieka znečistená chemikáliami z farieb používaných pri výrobe oblečenia

Ďalšia voda sa spotrebuje počas premývania textílií od farieb a chemikálií, a následne sa znečistená vypúšťa do riek, do vodných tokov, čím ich výrazne kontaminuje. Ľudia v krajinách, ktoré sú najviac zasiahnuté praktikami fast fashion, doslova nemajú prístup k čistej pitnej vode, napriek tomu ju však konzumujú, čo má fatálne následky na ich zdraví. Ako sme už naznačili, znečistenie vôd nekončí pri výrobe, pri praní takýchto nekvalitných umelých textílií (pri premene surovín na textil sa využíva 8 000 syntetických chemikálií) sa totiž uvoľňujú mikroplasty, resp. plastové mikrovlákna, ktoré putujú do vodných ekosystémov, kde sa stávajú nechcenou potravou pre živé organizmy, napr. plankton.

Hromady odpadu z oblečenia

2. Hazard s ľudským zdravím, životom i dôstojnosťou

Vo fabrikách, tzv. sweatshopoch, v ktorých sa produkuje nekvalitné, lacné oblečenie, ktoré predávajú obchodné reťazce s rýchlou módou, pracujú ľudia jednak za almužny, no čo je horšie, v podmienkach, ktoré sú na míle ďaleko od etického a zdraviu nezávadného pracovného prostredia.  Denno-denne manipulujú s karcinogénnymi chemikáliami bez použitia ochranných prostriedkov, ako napríklad rukavice, respirátory či okuliare. Po tragédii z roku 2013, kedy sa na predmestí bangladéšskej metropoly Dhaka zrútila budova, v ktorej sídlilo niekoľko textilných výrob a zahynulo pri nej 1138 zamestnancov, si už svetové organizácie viac overujú stav takýchto tovární, no zlepšenie je minimálne. Stále evidujú vykorisťovanie, a to nie len dospelých, ale aj detí.

Zaujímavý projekt na tému fast fashion pripravil študent UKF, Igor Hanečák. Jedná sa o inštaláciu s názvom Mauzóleum obetí rýchlej módy vytvorenú na počesť 1 138 ľuďom, ktorí zahynuli pri páde spomínanej textilej továrne v Bangladéši. Počas 24 hodín vytvoril 1 138 linorytových grafík, presne toľko, koľko bolo obetí v továrni, ktoré potlačil na textil – pracoval takmer bez prestávky, so syntetickými farbami, v nevetraných priestoroch. Študent priznal, že ťažká monotónna práca bola náročná fyzicky, aj psychicky. Výsledkom jeho práce bol 13 metrov dlhý tunel vyskladaný z týchto grafík na textile. Celá inštalácia nesie dôležité posolstvo k zamysleniu, v akých podmienkach pracujú mnohí ľudia v odevnom priemysle, má vzdať úctu tragicky zosnulým a poukázať na vhodnejšie alternatívy pri voľbe oblečenia.
(Zdroj: www.ukf.sk)

Aké kroky môžete učiniť pre zastavenie fast fashion priemyslu vy sami?

V prvom rade je dôležitá zmena nastavenia mysle – musíte pochopiť, že nepotrebujete každý mesiac ďalší kus odevu len preto, že do obchodov prišla nová kolekcia. Mimochodom, módny priemysel, resp. módny cyklus má asi 52 ročných období. Tomu sa povie mrhanie. Cesta je nákup oblečenia v second handoch, ktoré už dávno nie sú stuchnutou prevádzkou starého oblečenia. Dnes sa v nich dajú zohnať kúsky svetových dizajnérov a značiek, vysoko kvalitné materiály a celkovo pekné kúsky, ktoré oživia váš šatník. Navyše za slušné ceny, niekedy až smiešne lacné, keď stihnete “šťastnú hodinku”. Z pohľadu cirkulárnej ekonomiky je vhodnou alternatívou aj “swap”, teda výmena oblečenia medzi sebou – môžete ho realizovať len tak medzi sebou s priateľmi, s rodinou alebo aj s cudzími ľuďmi na organizovaných komunitných, lokálnych “swapoch”. Za ich prababku môžeme označiť staré-známe “blšáky”.

Ak vám ale tak úplne nevonia nosenie už používaného oblečenia, aj pre vás existujú etické, ekologické a udržateľné možnosti. Jestvujú totiž značky, pre ktoré je na prvom mieste životné prostredie, životnosť a kvalita odevov a férové podmienky pre pracovníkov, a teda používajú upcyklované či recyklované materiály, vyhýbajú sa pesticídom, uvedomele narábajú s vodnými zdrojmi aj odpadom. Produkty takýchto značiek bývajú označené ako “eco-friendly” alebo “organic”. Cena je pri nich síce o niečo vyššia, ale takéto kúsky oblečenia vydržia roky, sú väčšinou nadčasové a navyše sú etické k planéte i ľudským zdrojom.

Ešte jeden tip – už aj na Slovensku máme obchod, resp, službu, v rámci ktorej si môžete na výnimočnú udalosť (svadba, ples, stužková..) oblečenie požičať. Nejedná sa však o žiadne “handry z Číny”, ale o kúsky od slovenských dizajnérov a módnych návrhárov. Zas-raz win-win situácia, kedy ušetríte prírodu plus podporíte lokálnych tvorcov.
A jedna malá rada na záver – to, že reťazec, ktorý primárne predáva fast fashion, zaradí do predaja eko/organic kolekciu, nemusí to hneď znamenať zmenu filozofie, ale len šikovný obchodný trik. Preto si uvedomujte viac svoje nákupné správanie, upcyklujte, swapujte a k výberu toho, čo kúpite, pristupujte kriticky, nie len impulzívne a pudovo.

Prihláste sa na odber newslettra

Dostávajte pravidelné informácie o novinkách zo sveta upcyclingu a ako darček od nás navyše získate zľavu 5% na Váš prvý nákup našich produktov.

 

Spracovávam...

Ďakujeme Vám za prihlásenie!

SUBSCRIBE TO NEWSLETTER

Receive regular information about news from the world of upcycling and as a gift, you will also receive a 5% discount on the purchase of our products.

Please wait...

Thank you for sign up!

Zanechajte komentár