V posledných rokoch možno pozorovať trend, ktorý je na jednej strane ušľachtilý a spája ľudí s prírodou, no na druhej strane má i svoje tienisté stránky. Reč je o záľube v pestovaní izbových rastliniek – ľudia, mladí i starší, nakupujú kvantá interiérových rastlín a zdobia si nimi svoje príbytky. Tí, ktorí sú aktívni na sociálnych sieťach určite postrehli, že z rastliniek v interiéri sa stala vec imidžová a sú contentom rôznych stránok a profilov. Fotka novej monstery je takmer povinnosť.
Zaujímavosť: Pod hashtagom #plantsofinstagram nájdete viac ako 13 miliónov príspevkov.
Na prvý pohľad by s tým nemal byť žiadny problém, veď predsa rastliny čistia vzduch, zachytávajú prach, zeleň pôsobí relaxačne… No bohužiaľ, problémov je tu hneď niekoľko a postupne si ich rozoberieme v sérii našich príspevkov. V tomto článku sa pozrieme na uhlíkovú stopu spojenú s dovozom, a predovšetkým na udržateľné riešenia.
Dovoz ako neviditeľný nepriateľ životného prostredia
Komunita milovníkov izbových rastlín si navzájom pomáha či sa spolu zabáva. Napríklad vo facebookových skupinách koluje populárne meme ako interný humor v kontexte pochválenia sa novou rastlinkou vo forme “Išla som len po rožky..”, ľudia si dávajú medzi sebou navzájom echo, ak je nejaká zaujímavá rastlina v zľave, či keď dostali v reťazci nový tovar. Trend kupovania rastlín vo veľkých komerčných reťazcoch však vytvára negatívnu ekologickú stopu vyplývajúcu predovšetkým z ich dovozu zo vzdialených, často exotických krajín.
Veľkopestovateľmi sú najmä Holandsko, Dánsko, Nemecko, Keňa, Ekvádor, Kolumbia či Etiópia. Nehovoriac o tom, že o viacerých veľkopestovateľoch z tretích krajín sa hovorí aj v súvislosti s využívaním „moderných otrokov“ – ľudí pracujúcich vo veľmi zlých podmienkach. V súvislosti s transportom rastlín sa používa termín “plants miles”, teda v preklade “rastlinné míle” – je ideálne, aby ich mala vaša nová rastlinka čo najnižšie, a vyhla sa aj produkovaniu zisku výrobcovi, ktorému by ste možno neradi platili. Ako na to?
Udržateľné možnosti pre milovníkov izbových rastlín
Ideálnom cestou ako prispieť k zníženiu emisií produkovaných v dôsledku dovozu rastlín je novú rastlinu nekupovať. Ekologickou alternatívou je výmena alebo tzv. swap rastliniek. Takúto výmenu možno poňať v niekoľkých rovinách – buď si vymeníte dospelú rastlinku, sadenice alebo odrezky, ktoré si doma zasadíte.
Ako na rozmnožovanie odrezkami?
Prvá verzia = odrezok mám
Ak ste si odrezok rastlinky priniesli z lokálneho swapu alebo vám ho proste podarovala dobrá suseda, máte dve možnosti – ak je odrezok už aj s korienkami, môžete ho rovno zasadiť do zeminy. Ak ale korienky ešte vyrastené nie sú, odporúča sa vložiť odrezok najprv do vody, kde za niekoľko týždňov korienky pustí a následne ho môžete zasadiť do vhodného množiaceho substrátu.
Aby ste predišli prípadnému napadnutiu plesňou, môžete siahnuť buď po babských receptoch – potrieť spodok odrezku medom alebo škoricou, ktorá podporuje rast koreňového systému alebo zvolíte chémiu, ktorá je dostupná buď vo forme práškového alebo tekutého zakoreňovača. Ale zapamätajte si – vždy je lepšia voľba tá prírodná.
Odrezok možné vložiť aj priamo do zeminy, no je tu väčšie riziko, že sa neujme, že odhnije alebo naopak uschne a čo je isté, doba pustenia koreňov a uchytenia sa je omnoho dlhšia oproti postupu s vodou.
TIP: Odrezky môžete vo vode skladovať v pohárikoch, zaváraninových fľaškách, aj špeciálnych nádobkách či vázičkách, ktoré sú nielen efektívne, ale aj efektné – môžete ich nájsť pod označením “hydroponické vázy” alebo jednoducho ako “stojany na množenie rastlín”.
Ekologický dizajn do každého interiéru: obaly na kvetináče šité zo zvyškových materiálov.
Druhá verzia: odrezok nemám, ale chcem ho
Ak chcete mať doma rastlinnú džungľu (“urban jungle”) – pestovať čo najviac rastliniek pokojne rovnakého druhu či posúvať rastliny ďalej, môžete ich rozmnožovať vlastnými odrezkami.
Najprv si overte, či je daná rastlinka na takéto rozmnožovanie vhodná. Potom sa presvedčte, že je zdravá a tesne pred rezom ju zalejte. Pri niektorých rastlinách môžete urobiť odrezok z listu (napr. pri zamiokulkase, begónii, sukulentoch, svokrinom jazyku…), pri niektorých to však nepostačuje, a je nutné urobiť odrezok so stonkou (napr. pri monsterách, fikusoch, krotónovci…). Vyberte stonku, na ktorej je kolienko a režte tak, aby ostalo na odrezku. Odporúča sa, aby na stonke boli maximálne dva listy (nadbytočné listy proste odstráňte) – z dôvodu, aby nešla pri zakoreňovaní zbytočná výživa do listov, ale do koreňa.
Tip: Rez sa zvyčajne odporúča robiť šikmo, ale napríklad na listoch svokrinho jazyka môže byť uhol rezu aj kolmý a jeden list možno narezať aj na viac odrezkov.
TIP: Starostlivosť o rastliny je upokojujúca činnosť, no je za ňou aj dávka veľkej trpezlivosti a umu – ak si nie ste istý, ako presne pracovať s vašou rastlinkou, internet je plný užitočných článkov. Pomoc nájdete aj v skupinách na Facebooku, v ktorých sa stretávajú milovníci a odborníci a sú ochotní poradiť.
Kedy je ideálny čas na rozmnožovanie pomocou odrezkov?
Za najvhodnejšiu dobu sa považuje jar, kedy je dostatok svetla, dni sa predlžujú a nové korene dokážu vyrásť v rekordnej rýchlosti. Ak sa obávate, že by ste rezmi vašu rastlinku poškodili, opak je pravdou – rezmi rastlinu revitalizujete a bude sa jej dariť ešte lepšie. Rozvíjať sa môže či už do hustoty listov, alebo do výšky.
V ďalších príspevkoch zo série sa budeme venovať environmentálnym problémom spojeným s používaním rašeliny a plastovými črepníkmi.
