Odborníci, ale aj vynaliezaví podnikatelia sa zaoberajú riešením problému „čo s nadbytočným CO²?“, a tak sa zrodil nápad, že by sme ho mohli konzumovať. Samozrejme nie vo forme, v akej sa nachádza, no za pomoci obnoviteľného zdroja energie (napr. slnečnej), vody a spomínaného oxidu uhličitého, vytvorili v Kalifornii pod vedením uznávanej vedkyne Lisy Disonovej bielkovinovú/proteínovú múku, z ktorej by sa ďalej vytváral konečný produkt. Samozrejme sa jedná o vegánsky proteín, ktorý by slúžil na výrobu tzv. „vegánskeho mäsa“- náhrady mäsových výrobkov, ale aj iných živočíšnych produktov.

Startup dostal názov Air protein a momentálne je v rannom štádiu, no rozhodne sme svedkami veľmi elegantného riešenia časti klimatickej krízy. Potravinárske a poľnohospodárske odvetvie je jedným z hlavných producentov CO². Projekt nadchýna mnohých zainteresovaných vedcov aj aktivistov angažovaných v rozvojoch nových technológií, ktoré by mohli redukovať CO² či „nájsť mu“ nové užitočné využitie.

Zakladateľka projektu Lisa Disonová (Foto: CNN)

Zaujímavosť: Nápad na spracovanie vzduchu do podoby jedla pochádza (rovnako ako veľa iných technologických prelomových objavov) z dielne NASA, kde bol vymyslený pre astronautov, no nedotiahnutý do úspešného konca. Takto vyrábané potraviny mali uživiť astronautov pri dlhých misiách vo vesmíre.

Ako to vyzerá v praxi

Prvky vzduchu sú mixované so živými kultúrami, až kým nevyprodukujú bielkoviny. Proces je podobný výrobe syru, jogurtov či vína. Proteín, ktorý živé kultúry vytvorili, sa zozbiera a vysuší, aby sa odstránila voda. Výsledným produktom je čistá múka, ktorá slúži na ďalšie spracovanie do želanej konzistencie. Spôsob a technológia premeny múky na „vegánske mäso“ sa podobá výrobe cestovín. V tomto kroku sa mení múka do želanej textúry, chuti a výživových atribútov. Výsledný produkt, syntetické mäso je tak plný živín a bielkovín. Zatiaľ sa však nedostal k bežným spotrebiteľom a v obchodoch sa nepredáva.

Cieľom startupu Air protein je vyrábať jedlo, ktoré je nutrične bohaté, neobsahuje GMO modifikované potraviny, žiadnu sóju, pesticídy, antibiotiká, hormóny a hlavne žiadne zvieratá.

Vďaka projektu, akým je tento, môžeme v budúcnosti jednoduchšie nakŕmiť neustále sa zväčšujúcu populáciu planéty, zabrániť odlesňovaniu v dôsledku poľnohospodárskych potrieb, či dokonca spomaliť globálne otepľovanie.

The post „Zo vzduchu sa nenaješ!“ A čo ak áno? Unikátny projekt vytvoril „mäso“ z oxidu uhličitého appeared first on Upcycle.

Natália Pažická

Jej vášňou je móda, ktorú aj vyštudovala na Amsterdam Fashion Institute, s konkrétnym zameraním na jej udržateľnosť. Sama si na vlastnej koži zažila módny priemysel z pohľadu modelky, a to jej „otvorilo oči“. Popri práci sa dostala do tovární, kde sa oblečenie šije a šokovalo ju, čo tam videla.

Dnes k jej menu pribudlo aj niekoľko ďalších pomenovaní: greenfluencerka, zakladateľka iniciatívy a občianskeho združenia #everyindividualmatters a podcastu Fashion Session. Vidieť ste ju mohli v televízii, počuť v rádiách, no najčastejšie vás osloví vždy s aktuálnou témou a šibalským úsmevom na sociálnych sieťach, vďaka ktorým šíri osvetu a získava čoraz viac ľudí na stranu zodpovedného života.

Naty, ďakujem krásne za prijatie pozvania na rozhovor. Výklady obchodov sa netaja tým, že Vianoce sú za dverami a čoskoro vypukne poriadny ošiaľ. Našim čitateľom by sme teda chceli priblížiť tvoj pohľad na tento sviatok, ako environmentálnej aktivistky, greenfluencerky a človeka, ktorý sa téme udržateľného, ale aj etického spôsobu života do hĺbky venuje.“ (Naty sa nám počas rozhovoru priznala, že rozhovor s čisto vianočnou tematikou ešte neabsolvovala. Buďte prví, kto si prečíta čo si Natália Pažická o Vianociach myslí a ako ich vníma.)

Na úvod možno obligátna otázka: čo ty a Vianoce? Čo pre teba znamenajú a ako ich vnímaš?

„Myslím si, že na Slovensku sú zaužívané rôzne frázy, ktoré si hovoríme, pretože dobre znejú. Máme pocit, že to je pravda, no ono to tak nie je. Jednou z nich je aj fráza, že Vianoce nie sú o darčekoch. Pretože ty aj keď sa rozhodneš, že to o darčekoch nebude, zrazu tvoja rodina, alebo tvoji blízki, ktorí ťa chcú obdarovať fyzickým darčekom narazia na problém. Cítia sa nekomfortne v momente, keď ti ten darček nedajú. Je jedno čo to je, možno ťa to reálne ani nepoteší, no oni majú pocit, že tým nevyjadria ako im na tebe záleží, že na teba myslia a dali si tú námahu ti niečo priniesť.

Vianoce na Slovensku sú veľmi materialistický sviatok. Podľa mňa je to určite aj kvôli tlaku z marketingu. Po minulé roky boli vianočné kampane tak agresívne, že mi to až vadilo a cítila som sa nekomfortne. Síce nie som človek, čo by chodil po nákupných centrách, no tá reklama sa ku vám dostane z YouTube, z billboardov, na ulici a v podstate ťa celý čas pripravuje na to, že pod stromčekom ten darček musí byť. Mne osobne to berie radosť zo sviatkov a ľudia, ktorí nie sú v dobrej finančnej situácii sú akoby dotlačení a majú pocit povinnosti voči svojim deťom, až sa dostanú do situácie, keď si vezmú pôžičku aby zabezpečili fyzické dary pre svoju rodinu. Je to celé také paradoxné.“

Ako ovplyvňuje „vianočný ošiaľ“ napríklad aj fast fashion odvetvie? Ty si odborníčka a venuješ sa naplno odevnému priemyslu. Aké environmentálne nástrahy vnímaš v tomto smere?

„Odevný priemysel a všetky tieto fast fashion značky sa celkovo ocitajú vo veľmi zvláštnych časoch. Začalo to už pred pandémiou a pokračuje to dodnes, kedy je skutočný problém predať produkty už aj v zľavách, nie ešte za plnú sumu. Vzniká obrovská nadprodukcia, pričom ľudia sú zvyknutí počkať si na zľavu aby nakúpili, čím sa vlastne vytvára tlak na výrobu a jej ceny. Celý systém je pokazený.

V tomto smere vznikla iniciatíva módnych návrhárov a niekoľkých značiek na to, aby sa výpredaje konali iba niekoľkokrát do roka, napríklad po Vianociach a na konci leta ako kedysi. Bolo by to riešením problému, kedy sa doslova vyrábajú veci určené na predaj vo výpredaji. Často sú nekvalitne spracované, používajú sa lacnejšie materiály a jednoduchšie strihy. Keď sa nad tým zamyslíš, je to nechutné, že toto sa deje a ľudia sú ochotní za to dať peniaze a nie málo.“

Pravdepodobne sa tento problém týka aj iných odvetví. Vianočné dekorácie zrejme nebudú výnimkou.

„Dekorácie, jednorazová elektronika… Ľudia sú namotivovaní napríklad cvičiť a nakúpia si prístroje, ktoré neskôr často len chytajú prach. Jedno obdobie bolo cool kupovať ľuďom stacionárne bicykle a všetci vieme, ako to vo väčšine prípadov dopadlo. Tomášovi rodičia (priateľ, pozn. Red.) ho tiež dostali raz na Vianoce a to bolo naposledy, kedy ho videli. Pravdepodobne si našiel svoje miesto niekde na povale.“

Prezraď nám Naty, ako sa u teba rokmi menil pohľad na Vianoce a ako sa prežívanie sviatkov formovalo spolu s vedomosťami a poznatkami, ktoré si nadobúdala. Do akého štádia ste sa dostali dnes?

Teraz sme vo fáze, kedy nedostávame žiadne darčeky. Ale bol to proces, kým si aj mamina zvykla, že je to v poriadku, pokiaľ nám nič nedá. Vzťahuje sa to aj na dovolenky, kedy mi zvykla priniesť napríklad sošku, nedajbože magnetku aby nám dokázala, že aj na tej dovolenke na nás myslela. Pričom sú to veci, ktoré nechceme mať, hlavne mladá generácia, vystavené v domácnosti a moja vstavaná chladnička našťastie nikdy nebude vedieť čo sú magnetky (smiech). My ľudia to máme v sebe zakódované, že priniesť darček rovná sa, že na teba myslím a mám ťa rád. Vysvetlila som jej ako to vnímam ja a viedli sme o tom otvorenú debatu.

Dnes už máme pravidlá nastavené inak, mamina vie, že nám z dovolenky môže priniesť napríklad čokoládu alebo nejaké jedlo, aj keď aj tam sú isté obmedzenia. Rovnako to funguje aj počas Vianoc, kedy naši rodičia vedia, že prijímame len finančné dary (ak už nám chcú niečo darovať). Pri finančných daroch majú ľudia pocit, že sa to nevyrovná tým hmotným, pretože akoby nevenovali tomu čas a námahu, nešli do obchodu alebo osobne niečo neobjednali. Pričom povedzme si na rovinu, čo ťa poteší viac ako niečo, čo si sám vyberieš. My s priateľom máme veľmi radi kulinárske zážitky a celkovo radi premieňame peniaze na zážitky rôzneho druhu.“

Ako darčeky riešite vy voči rodine? Tiež finančné dary?

„Naši rodičia už tiež veľa vecí chápu inak ako kedysi, no finančné dary by od nás neprijali. Preto to so sestrou riešime cez zážitky. Oni sa vždy tešia čo pre nich vymyslíme. Či už sú to lístky do divadla, na operu, alebo pobyt v domčeku na strome.“

Ako tvoj spôsob stravovania ovplyvnil vianočné sviatky a štedrú večeru? Čo by si odporučila naším čitateľom v tom smere, ako by mohli poňať sviatky z gastro hľadiska, aby boli udržateľnejšie a uvedomelejšie?

„S touto témou mi napadá hneď niekoľko vecí a spája sa mi to s tým, že zachovávame rôzne tradície, pri ktorých sa cítime byť viac „Slovákmi“, prípadne tradicionalistami. I keď na druhej strane toho kapra ani nemusím mať rád, ale kúpim si ho, lebo je to „tradícia“. Keď už to fakt musíte urobiť, nenoste toho kapra, prosím, v igelitkách a nedávajte ich do chlórovanej vody, ktorá im spôsobuje doslova muky. Kúpte si radšej normálne filet.

Čo sa týka štedrej večere, ono je úplne jedno čo človek v ten jeden deň spraví, pokiaľ sa zvyšok roka správa úplne inak. Radšej nech sa zamyslí nad tým všeobecne a pochopí celý kontext života trochu menej sebecky, viac v súlade so životným prostredím, čo má nakoniec zdravotné benefity aj pre neho samotného. Slovensko je európskym a jedným z celosvetových lídrov v úmrtnosti na rakovinu hrubého čreva, čo vyplýva z nášho nezdravého životného štýlu. Veľa živočíšneho tuku, mäso alkohol, stres.

Aby som ale odpovedala na otázku čo jeme my, nakoľko naša strava sa už vyše desať rokov skladá vo vysokom pomere z rastlinnej stravy, mäso nejeme vôbec, tak vyzerajú aj naše chody. Rodiny nás oboch to plne rešpektujú a už si zvykli, keďže tradične na sviatky navštevujeme obidve strany, majú pre nás pripravené vegetariánske alternatívy. Často sa im dokonca nechce variť akoby dvojmo, tak jedia spolu s nami vegetariánske/vegánske verzie jedál.

Napríklad my namiesto kapra jeme zeler v nori riase obalený najčastejšie v dvojobale. (recept nájdete na konci rozhovoru-pozn. red.) Riasa nori, do ktorej sa balí aj suši, má rybaciu chuť a tak sa dokonale hodí ako náhrada rybacieho chodu.

Téma ako „vajce a sliepka“ = umelý, či živý? Stromček, samozrejme 🙂 S produkciou oboch sa spájajú environmentálne nástrahy – výrub živých stromčekov, ktoré by mohli slúžiť v prírode, starostlivosť vyžadujúca rôzne zdroje pri pestovaní stromčekov kvôli Vianociam, verzus nerecyklovateľné plastové stromčeky z Číny… aký máš na toto názor a čo by si odporučila našim čitateľom?

„Presne na túto tému som minulý rok na Vianoce robila reelsko, kde som sa venovala presným dátam čo vychádza lepšie a nakoniec z toho vyšlo, že je to práve živý stromček. Ak by sa teda ten umelý používal celý život, zrejme by to bolo iné, no to sa bohužiaľ nedeje.“

My s Tomášom sme vlastne doma vianočný stromček asi nikdy ani nemali. Tým, že chodíme na sviatky k našim rodičom, nikdy sme ho vlastne ani nepotrebovali a ja osobne som rada, keď mám prázdny byt, bez zbytočných vecí. Doma ani nič nedekorujeme, naozaj si na to nepotrpím a nie som veľmi na tradície. Mne by nevadilo, ani keby sme na Vianoce jedli napríklad pad thai.“ (smiech)

Našim čitateľom zrejme napadne otázka: „Dobre, tak mne by to možno nevadilo nejak dostať Vianoce do udržateľnej podoby, obmedziť darčeky a podobne, no ako to vysvetlím deťom? Ako ich privediem do štádia, kedy nebudú riešiť Vianoce na materiálnej úrovni?“ Stretla si sa, prípadne zamýšľala nad tým?

„Čo sa týka našej rodiny, tak napríklad moja sestra má dve deti a pri nich nemám pocit, že musím niečo vysvetľovať. Oni sami doma tak žijú, dokonca chodia na školy, kde sa environmentálnym témam venujú. Robia rôzne projekty a chápu to úplne inak ako my kedysi a vedia toho veľmi veľa už teraz. My sme sa na ako deti predbiehali v počte vianočných darčekov a cítili sme sa menejcenní, keď sme niečo nemali, alebo nemali toho dostatok. Kdežto tomu staršiemu synovcovi keby ste dali klasickú sladkosť tak vám povie, že on také neje. Oni tak vyrastajú a je pre nich normálne to, čo robím.

Hlavné je, ak sa o to zaujíma samotný rodič a od začiatku tomu dieťaťu vysvetľuje veci a komunikuje s ním. Spomeňme si, koľkokrát dostaneme otázku ,a prečo?‘ Niekedy samotní rodičia nevedia  odpoveď a nenamáhajú sa ju zistiť. Pričom keby sme my chápali a viac sa zaujímali o svet okolo seba, vedeli by sme to ľahšie odovzdať ďalej. My dospelí deti často podceňujeme a myslíme si, že sa im to neoplatí ani vysvetľovať. Myslím si, že vždy existuje nejaký zjednodušený jazyk, akým to vieme podať. Čím skôr začnú inak chápať materialistické žitie, tým viac budú odbremenení od takého toho súťaženia a honby za najnovším telefónom, stále novým oblečením a tlakom, aký spoločnosť vytvára.“

Naty, máš pre nás aj konkrétne typy na udržateľné Vianoce? Čo by si odporučila našim čitateľom, ktorí by chceli niečo zmeniť, ale možno nevedia kde začať?

„Podľa mňa by bol zaujímavý taký sociálny experiment, že si ľudia dajú výzvu, že si nedajú žiadne darčeky. Bolo by zaujímavé neskôr sledovať, čo to s nimi spravilo. Samozrejme, pokiaľ si ľudia dávajú darčeky, ktoré si počas roka nekúpia a čakajú na tie Vianoce kedy to dostanú, je to iné. Pokiaľ dostávame reálne veci, ktoré potrebujeme a využijeme. Ale aj tak by bolo zaujímavé sledovať, aký dopad to na sviatky má. Ochudobnilo to naše sviatky? Získali sme vďaka tomu viac kvalitného spoločného času, alebo sme miesto honby za darčekmi urobili niečo užitočnejšie? Bolo by naozaj zaujímavé možno jednorazovo vyskúšať a zhodnotiť si následne, či nám to možno neušetrilo aj predvianočné stresy a financie. Či nám to nakoniec nedalo viac ako zobralo.

Ale pokiaľ si darčeky dávať chceme, môj tip číslo jedna je, zamyslieť sa, či ten darček naozaj dávam preto, aby som potešila tú danú osobu a nie len jej niečo dala aby bolo a aby som mala čisté svedomie a odškrtnutú kolónku. Ďalej porozmýšľať, či naozaj nie je lepšia forma darovania peňazí, kde si človek sám môže vybrať čo konkrétne ho poteší. Prípadne darovať zážitok obohatený o našu prítomnosť, kedy môžem napríklad kúpiť kamoške lístky na koncert a pôjdem tam s ňou. Pridaná hodnota je, že spoločne trávime čas. Určite je na mieste sa vcítiť aj do tej druhej osoby a predstaviť si, či by som chcel byť takto obdarovaný, či to nebude len ďalší „lapač prachu“, ktorý zo zásuvky vyberiem len pri návšteve danej osoby, aby som ju neurazila.“

Aby sme nášmu rozhovoru dali bodku, zaujímalo by ma, či si myslíš, že je stále čas zvrátiť materialistické vnímanie Vianoc, alebo sme už zašli príliš ďaleko ako spoločnosť?

„Podľa mňa to nie je len o tých Vianociach. Všímam si, že ľudia, ktorí sú viac uvedomelí vo všeobecnosti a zaujímajú sa aj o to, čo konzumujú a aký to má dopad, pretvárajú svoj život vo všetkých aspektoch. Samozrejme to potom vidieť aj na Vianociach. Ono stačí úplne to zamyslenie. Ak zmením aspoň jednu vec vo svojom živote, začnem vnímať jej výrazné benefity pre mňa ako človeka, tak sa nebránim ďalšiemu poznaniu a zmenám. Problém je, že ľudia sú často leniví niečo meniť.“

Na záver sľúbený recept na „zelerového kapra“ od Naty, ktorý nájdete aj na jej Instragrame.

Potrebujeme: zeler, 1 balenie Nori riasa (alebo iná riasa na sushi), hladká múka, strúhanka, soľ, čierne korenie a vajíčko. Ak ste vegán, vajíčko si nahradíme škrobom.

Recept:

1. ošúpaný zeler si nakrájame na plátky, vložíme do osolenej vody a varíme, kým nie je mäkký.
2. Sushi riasu si nastriháme na plátky. Uvarený zeler necháme vychladnúť, osolíme ho a okoreníme. Plátok riasy si položíme na rovný povrch, zkraja položíme plátok zeleru a celý ho do riasy zabalíme a dáme nabok. Takto postupujeme, kým neminieme všetky suroviny.
3. Zeler necháme trocha odstáť aby riasa zmäkla a zeler pekne obalila. Zatiaľ si pripravím trojobal: múku, cestíčko z múky, škrobu, soli a vody-vtedy sa vytvorí konzistencia vajíčka, alebo použijeme vajíčko, a nakoniec strúhanku. Plátky obalíme v trojobale a vypražíme do krásnej zlatistej farby.
4. Dobrú chuť.

Bonus: Štedrá večera, na ktorej si tradične Naty pochutnáva spolu s rodinou.

„Začíname s oblátkami s medom a s cesnakom. Oblátky robí náš rodinný príslušník a sú výborné. Ďalej pokračujeme tradične kapustnicu s vegánskou klobásou, prípadne s tempeh. Potom máme taký hrachový krém, ktorý sa možno už dlho neudrží podľa našej maminy, lebo to nikto neje (smiech). Nasleduje zeler v nori riase v troj alebo dvojobale, jedine ocino si kupuje rybací filet a k tomu  podávame zemiakový šalát. Všetko zakončíme koláčmi. Moja mamina robí koláč zvaný tunel, prípadne čo prinesie babka, sestra, lebo ja nepečiem. Z tradícií zvykneme rozbíjať každý svoj orech, ktorý má predpovedať zdravie člena rodiny. Okrem toho sa rozkrojí jabĺčko, pri ktorom sa sleduje ten stred okolo jadierok, či je pekný a vyzerá zdravo. Jabĺčko sa rozkrája na počet kúskov ako je ľudí pri stole a každému sa kúsok podá.

Možností je však v dnešnej dobe už veľa. Pokiaľ sa mi nechce variť, nie je problém si objednať z nejakého vegánskeho bistra večeru o niekoľkých chodoch. My by sme to tak urobili, pretože sa nám nechce variť (smiech). Čo sa nápojov týka, my s Tomášom alkohol nepijeme, nechutí nám a už roky konzumujeme počas vianočnej večere vodu v krásnom pohári na stopke, mamina nám to tak vždy servíruje, aby sme aj my mali pocit sviatočného drinku.“

The post Aktivistka a greenfluencerka Natália Pažická: Slovenské Vianoce sú materialistické, u nás doma si darčeky nekupujeme appeared first on Upcycle.

V supermarketoch dnes kúpime takmer všetky druhy ovocia a zeleniny celoročne. Máte chuť na jahody v zime? S tým by už dnes nemala problém ani Maruška z rozprávky O dvanástich mesiačikoch. Nákup čohokoľvek kedykoľvek má však svoje ALE, ktoré ľudia žijúci udržateľným spôsobom života, ale aj tí, ktorí dbajú na kvalitné jedlo, už dávno objavili. Pridáte sa k nim?

Prečo sa oplatí stravovať sezónne

Sezónne potraviny sú zdravšie, čerstvejšie a chutnejšie, a to najmä preto, že sú zbierané krátko predtým, ako sa dostanú do predajní. Keďže nemusia precestovať pol sveta, redukuje sa množstvo paliva potrebného na ich transport, čo prispieva k zníženiu uhlíkovej stopy. Kúpou sezónnych potravín podporujeme domácu ekonomiku aj samotných lokálnych pestovateľov. Navyše tým pomáhame aj vlastnej peňaženke, pretože platí: čo je dostupné, je zvyčajne lacnejšie.

Ak máte obavy, že by ste pri takomto prístupe v chladných mesiacoch nemali veľký výber, spomeňte si na stravovanie našich predkov. A my sa vás o tom, že aj na jeseň a v zime nie je núdza o chutné lokálne potraviny, z ktorých je možné vytvoriť množstvo zaujímavých pokrmov, pokúsime presvedčiť na nasledujúcich riadkoch.

Čo na jeseň uskladníte, v zime akoby ste našli

Na jeseň je potrebné využiť, čo nám pôda ešte dáva. Medzi obľúbené plodiny tohto ročného obdobia patria jablká, hrozno, huby, gaštany či tekvica. Záhrada ponúka koreňovú zeleninu – mrkvu, petržlen a zeler, stále dozrievajú baklažán, fenikel, kapusta, ružičkový kel, pór či rukola. Pokračuje zber broskýň, brusníc, kalerábu, karfiolu, zemiakov aj cvikle.

Pred prichádzajúcou zimou je dôležité uskladnenie potravín – na túto tému sme spracovali podrobný článok v Magazíne. Jablká vydržia na chladnom a suchom mieste aj 3 – 4 mesiace, v chlade uskladníte pomerne dlho aj hrozno. Do receptov sa zídu sušené huby, orechy, jadierka, strukoviny, ale aj bylinky. Čo neusušíte, môžete zavariť, fermentovať alebo zamraziť.

NÁŠ TIP: Pokiaľ nie ste zanietený pestovateľ, ťažko si v hlave udržíte, kedy je vhodný čas na zber, nákup a uskladnenie konkrétnych plodín. Vďaka OZ Free Food už ani nemusíte. Na ich webe nájdete prehľadný celoročný kalendár ovocia a zeleniny, ktorý si môžete stiahnuť a mať ho vždy na očiach. (Foto: úryvok kalendára/free-food.sk)

Nerobte kompromis medzi vysokou kvalitou a ekológiou: podsedáky vyrobené z odolných zvyškových materiálov.

Ušite mi ich na mieru

Čo si telo pýta

Počas chladných mesiacov by v našom jedálničku nemali chýbať potraviny bohaté na železo, ako sú kel a špenát, no netreba zabúdať ani na vitamín C, či už v podobe kyslej kapusty, brokolice, jabĺk alebo rakytníka. Telo si na boj s chladom pýta viac proteínov a zdravých tukov, ktoré zas nájdeme v orechoch a semienkach. Či už pri varení, alebo na prípravu čaju proti nachladnutiu by v zimnej kuchyni nemal chýbať zázvor. Vhodné je mať po ruke tiež cesnak, med a cibuľu.

(Foto: thekitchenapothecary.com)

Po letných šalátoch a ľahšie stráviteľných jedlách sa o slovo hlásia teplé aj ťažšie pokrmy. Množstvo ľudí prirodzene pociťuje chuť dať si na raňajky obilninovú kašu a na obed poctivý vývar alebo polievku zo sezónnej zeleniny. Aj teplé večere sú zrazu častejšie ako po zvyšok roka. A práve o tom to je – nielen vedieť, čo práve dozrieva, ale aj počúvať potreby vlastného tela.

NÁŠ TIP: Plytvať by sme nemali ani sezónnymi, ani nesezónnymi potravinami, to dobre vieme. Aj tak však končia na skládkach tony potravinového odpadu ročne. Najčastejšie vyhadzujeme chlieb a pečivo, zo zeleniny a ovocia to sú zemiaky a jablká. Pritom mnohé z nich sa dajú chutne využiť, aj keď už nie sú úplne najčerstvejšie. Máme pre vás zopár tipov na upcyklované recepty z najčastejšie vyhadzovaných potravín.

Ak sme vás čo i len trochu postrčili k záujmu nakupovať sezónne a lokálne, náš článok svoju misiu splnil. Budeme tiež radi, keď nám dáte vedieť, na aké potraviny počas jesene a zimy nedáte dopustiť vy. Dobrú chuť!

The post Sezónne stravovanie: čo jesť počas jesene a zimy? appeared first on Upcycle.

Máte to tak aj vy? Situácie podobné týmto nás motivovali k lepšej technike uskladňovania potravín, aby sme toľko neplytvali a nevyhadzovali svoje peniaze do koša. A čo je najdôležitejšie, vďaka nášmu odpadu najviac trpí životné prostredie.

Zaujímavosť: Priemerný Európan za rok vyhodí 96-115kg jedla. Celosvetovo je to 1/3 celkového objemu potravín, ktorá sa mení na odpad. Ten sa likviduje v spaľovniach alebo rozkladá na skládkach odpadu po dlhé mesiace či roky, pri čom sa do atmosféry uvoľňujú škodlivé skleníkové plyny.

Tipy a triky, ktoré dajú vašim potravinám možnosť „dlhšej kariéry“

Ako môžeme predĺžiť životnosť našich obľúbených potravín? Tak napríklad pór sa nám poďakuje, keď ho nastojato vložíme do pohára s vodou pokojne aj po tom, ako sme už časti z neho použili na varenie. Vydrží tak neporovnateľne dlhšie a môžeme ho takto skladovať v chladničke, ale aj na kuchynskej linke či kdekoľvek inde. To isté platí aj pre špargľu. Zemiaky majú radi tmu a vzduch, preto ich môžeme uskladniť v komore do papierového vrecka, prípadne tašky, do ktorej urobíme dierky. Aby nám nezačali klíčiť, existuje niekoľko tipov skúsených záhradkárov, napríklad priložiť listy sušenej mäty, jablko, či dokonca cviklu do vrecka so zemiakmi.

Chlebu sa darí napríklad aj v chladničke. Mäkučký výdrží až po dobu jedného týždňa. Namiesto skladovania v mikroténovom vrecku sa odporúča ho skladovať ho v ľanovom, či konopnom vrecku. Čo s mrkvou? Pokiaľ je nepoškodená, pekná a čerstvá, stačí ju zabaliť do servítky, naukladať do bavlneného vrecka, a takto nám vydrží aj viac ako mesiac. Postup môžeme zopakovať aj pri cvikle. Čo však s „načatou“ mrkvou? Je možné ju nastrúhať alebo nakrájať na kocky, vložiť do vrecka, vytlačiť z neho vzduch a uskladniť do mrazničky. Mrkva nakrájaná na kolieska sa dá uskladniť aj v zaváracom pohári zaliata vo vode, kde na nás v chladničke počká aj týždeň-dva.

Náš tip: Praktické bavlnené vrecká na skladovanie potravín šijeme aj v našej dielni. Ich pridanou hodnotou je využívanie zvyškových materiálov. Tie ostávajú po výrobe sedačiek a inak by skončili v odpade, nakoľko na svoj pôvodný účel sa už nedajú využiť. Kúpou našich produktov tak získate praktické a kvalitné výrobky, ktoré navyše odbremeňujú planétu od zbytočného odpadu.

Pri uvedených postupoch zeleninu neumývame, nanajvýš ju utrieme servítkou od prachu.

Kaleráb po zbavení dlhých listov a vydrží dlhšie. Zeler si poriadne osušte a zabaľte do alobalu – mal by nám vydržať aj mesiac.

Ako môžeme naším správaním zamedziť zbytočnému vyhadzovaniu potravín?

Určite pomôže, ak nebudeme robiť veľké nákupy raz za čas, pretože vzniká riziko, že kým sa ku danej potravine dostaneme, stratí svoj šmrnc a už na ňu nebudeme mať chuť (spomeňme si na všetky tie avokáda, ktoré ihneď po prekrojení putovali do koša či kompostu.)

Pravidelne kontrolujte dátumy spotreby a minimálnej trvanlivosti. Pozor, medzi týmito pojmami je rozdiel. Po dátume odporúčanej spotreby by sa potraviny konzumovať nemali, avšak po dátume minimálnej trvanlivosti je dobré skontrolovať stav potraviny, no konzumovať ju môžeme aj naďalej ak je všetko v poriadku.

Tip: Plánujte jedlá. Pravdepodobnosť, že nakúpite a následne potraviny nevyužijete výrazne klesá.

Nerobte kompromis medzi vysokou kvalitou a ekológiou: podsedáky vyrobené z odolných zvyškových materiálov.

Ušite mi ich na mieru

Ako uchovať čerstvé ovocie po dobu 12 mesiacov (bez zavárania)?

Na internete existuje množstvo nápadov a návodov ako na to, no tento nám zaručuje trvanlivosť čerstvého ovocia až 12 mesiacov, a to bez zavárania:

Vezmime si napríklad bohatú úrodu čerešní, jabĺk, mirabeliek alebo čohokoľvek, čím nás naša záhradka obdarila. Ovocie musí byť čerstvé, nie podliehajúce začiatkom hniloby. Ako na to?

1. Ovocie niekoľkokrát premyjeme vodou (v prípade čerešní, odstránime stopky).

2. Umyté ovocie podávame do sklenených pohárov, ideálne väčších (1l-1,5l).

3. Zalejeme vriacou vodou, zakryjeme viečkom-nezaťahujeme a necháme pôsobiť 10 minút.

4. Vodu vylejeme (už ju nebudeme potrebovať).

5. Prevaríme novú vodu.

6. Do nádob s ovocím pridáme dve polievkové lyžice cukru.

7. Ovocie opäť zalejeme vriacou vodou, no tentokrát viečka poriadne zatiahneme.

8. Nádoby prikryjeme uterákom alebo handrou a necháme chladnúť po dobu 20-24h.

9. Ovocie je pripravené na skladovanie. Teplota miestnosti by nemala presiahnuť 18 ºC a do nádob sa v žiadnom prípade nesmie dostať vzduch.

Podobný návod existuje aj na uskladnenie paradajok, no rozdiel je v tom, že ich každú jednu prepichneme niekoľkokrát ihlou, prvú várku vriacej vody necháme pôsobiť 15 minút a do nádoby pred uzavretím nepridávame žiaden cukor. A je to!

Pokiaľ nie ste fanúšikom zavárania, pravdepodobne sme vám teraz urobili radosť. Ak však máte zaváranie v krvi, rozhodne ste si už osvojili ten svoj „pravý“ nálev na uhorky či egreše.

Kedy si však zvoliť zaváranie?

Zavárať môžeme huby, čerešne, jablká, produkty z nich (džemy, lekváre…), uhorky a iné ovocie či zeleninu. Zavárať vieme na sladko aj na kyslo. Potraviny vydržia aj niekoľko rokov. Avšak treba myslieť na to, že varným procesom klesá nutričná hodnota zaváraniny. Existujú však procesy, ktoré uchovajú potraviny dlho čerstvé a dokonca zvýšia ich vitamíny a prospešné látky.

Zázrak menom fermentácia

Pri procese zvanom fermentácia nám pomáhajú prospešné baktérie uchovať zeleninu a iné potraviny o niekoľko týždňov dlhšie. Jednobunkové baktérie svojim „životným štýlom“ vytvárajú prostredie odolné voči hnilobným procesom a toxínom, ktoré by potraviny znehodnotili. Vďaka fermentácii máme napríklad aj pivo, kyslú kapustu, rôzne mliečne výrobky, či napríklad aj tempeh (sójový výrobok). Okrem iného fermentácii vďačíme aj za zlepšenie trávenia vďaka probiotickým kultúram, ktoré pri nej vznikajú. To znamená, že ak máte problémy s trávením, skúste si doma niektorý z jednoduchých návodov na domácu fermentáciu.

Ak však nie ste fanúšikom kyslých chutí, na fermentované potraviny si buď zvyknete (lebo ich nutričné hodnoty a benefity za to naozaj stoja), alebo ich môžete použiť ako prílohu ku chutným receptom, ktoré ich chuť vyvážia.

Recept na fermentované reďkovky (či inú vhodnú zeleninu):

1. Pripravíme si čistú nádobu na fermentovanie, môže byť aj zaváraninová.

2. Reďkovky si nakrájame (zmestí sa mi ich viac do nádoby a tekutina sa dostane hlbšie do zeleniny).

3. Ak chceme, pripravíme si koreniny na dochucovanie, napr. kurkumu, zázvor, bobkový list, chren (môže byť aj čerstvý).

4. Reďkovky naukladáme do nádoby a zalejeme soľným roztokom. Roztok si pripravíme tak, že si vypočítame 2% z objemu vody, a toľko soli pridáme (na liter je to 15g).

5. Roztok poriadne zamiešame nech sa soľ rozpustí a zalejeme reďkovky v nádobe tak, aby boli všetky ponorené vo vode ešte aj s rezervou.

6. Nádobu prikryjeme, no nezatvárame!

7. Pri izbovej teplote necháme prírodu nech vykoná svoje kúzlo.

8. Približne na štvrtý-piaty deň môžeme ochutnať čo sme si sfermentovali a po šiestom dni by mala byť reďkovka (alebo iná zelenina) pripravená na pravidelný konzum.

Pozor: Chladnička spomalí fermentačný proces, preto nádobku skladujte pri izbovej teplote.

Urobili sme vám chute? Inšpirovali sme vás? Poznali ste všetky techniky? Dajte nám vedieť, ktorý postup vyskúšate ako prvý.

The post Koniec plytvania: tipy ako skladovať jedlo a potraviny appeared first on Upcycle.

Na témy tzv. rýchlej módy – fast fashion a greenwashingu sme už v našom Upcycle Magazíne písali a pozývame vás si tieto články prečítať. Dozviete sa v nich základy, čo to vlastne ten greenwashing či fast fashion sú, aké negatívne praktiky používajú a ako ich nepodporovať. Odporúčame si pozrieť aj dokument s názvom The true cost, voľne distribuovaný napríklad na platforme YouTube, o ktorom mnohí, ktorí si ho pozreli prehlásili, že im od základov zmenil život.

Vo svete fast fashion priemyslu je detská práca smutnou realitou. (Foto: swetaethicalfashion.wordpress.com)

Za všetko môže marketing

Odevné značky začali pracovať so súcitom spotrebiteľa voči pracovníkom v módnom priemysle, či voči našej planéte. Odrazu na nás z každej strany skáču reklamy a bannery, ktoré proklamujú dobré výrobné podmienky, recykláciu nepredaného či vyzbieraného šatstva, ekologické materiály a podobne. Iba málokto z nás však vidí „za oponu“ a s dobrým pocitom z „ekologického a udržateľného“ nákupu odchádza domov s taškou plnou nových vecí. Bohužiaľ, veľkým firmám nejde o planétu ani o výrobu v súlade s ľudskými právami. Ide im o zisk a sú ochotní zájsť až tak ďaleko, že na svete vznikol nový pojem – GREENWASHING (forma reklamy, ktorá proklamuje niečo, čo nie je pravda, ohľadom ekologickej či sociálnej politiky).

Poďme sa pozrieť na škandály módnych značiek, ktoré otriasli svetom.

Shein a jeho propaganda

Značka, ktorá bola v minulom roku vyhlásená za najpopulárnejšiu na svete (je veľká pravdepodobnosť, že aj vo vašom šatníku sa nájde ich kúsok), sa topí v jednom škandále za druhým. Okrem toho, že kradnú nápady desiatok malých dizajnérov a predávajú ich za nereálne nízke ceny – pričom ich vydávajú za vlastné, sa nedávno dostali opäť do poriadnej kaše.

Po nespočetnom množstve obvinení z detskej práce, z neľudských podmienok pracovníkov v továrňach, obrovskom dopade na životné prostredie a mnohých ďalších, sa značka Shein rozhodla urobiť trochu inú mediálnu kampaň. Priamo do Číny si pozvali niekoľko vplyvných influencerov a influenceriek a sprevádzali ich po distribučnom centre a po fabrike. Tí všetko fotili a streamovali na svojich profiloch a všetko sa zdalo byť v poriadku…

(Foto: centennialworld.com)

Lenže nie je fabrika ako fabrika. Veľké koncerny, ako značka SHein, majú k dispozícii pre oko verejnosti tzv. demonštračné fabriky, kde chcú, aby sme uverili, že sú to ich jediné a hlavné výrobne, v ktorých prebieha všetko, ako má. To však nie je ekonomicky ani časovo možné, aby všetka výroba bola situovaná v podobnej fabrike pri množstve oblečenia, ktoré za rok vyrobia. Tu vstupujú do hry tzv, shadow factories (tieňové fabriky), kde sa deje skutočná väčšina výroby ich produktov.

Influenceri tak vypustili do sveta videá z tejto „nastrčenej“ fabriky, kde robili rozhovory so šičkami a inými pracovníkmi, pričom tvrdili, že značka je zodpovedná a nemáme veriť všetkému čo vidíme v médiách. Či už tomu naozaj uverili, alebo im za to bolo zaplatené vedia len účastníci. Nám na druhej strane je však jasné, že to nemôže byť pravda a čísla hovoria sami za seba. Obraty za minulý rok bol 100 miliárd dolárov. Ak si to podelíme na tričká za 4,50€ či nohavice za 15€, vyjde nám z toho nespočetné množstvo fast fashion tovaru. Je naozaj ťažké uveriť tomu, že pri pracovnej dobe max 12 hodín, primeranom plate a primeraných ľudských podmienkach by sa v podobných priestoroch dalo vyrobiť všetko to oblečenie a ešte za takú cenu, akú nám retail ponúka.

Zaujímavosť: módny priemysel sa drasticky zmenil posledných 20-30 rokov. Produkujeme o 40% viac oblečenia, pričom ich trvanlivosť a doba nosenia je o polovicu nižšia. Mnohí dizajnéri spomínajú na časy, kedy sa vytvárali kolekcie dvakrát do roka – kedysi existovali len dve sezóny – jar-leto a jeseň-zima. Dnes ich máme asi 52. každý týždeň príde nová kolekcia a s ňou aj potreba nakúpiť si nové veci aby sme boli trendy a držali krok s módou.

H&M a jeho svedomie

Pri číslach ešte chvíľu ostaneme. Podľa výskumov organizácie Changing markets foundation z minulého roku je až 96% vyhlásení o udržateľnosti či ekologickosti značky H&M je založených na neúplných informáciách či zavádzajúcich prehláseniach, čo z neho robí jednu z najhorších značiek spomedzi skúmaných. A prečo? Pretože podobné vyhlásenia generujú ešte viac zisku. S vedomím, že robíme správnu vec pre planétu a ľudí okolo seba sme ochotní utratiť ešte viac peňazí.

Spomeňme zbieranie použitého oblečenia od zákazníkov priamo v predajniach za účelom recyklácie a následného využitia materiálu. Ako to v praxi vyzerá? Značka H&M nám za šatstvo dá zľavu na nákup prípadne kredit na utratenie v ich obchodoch. S pocitom, že sme urobili niečo dobré pre planétu si kúpime ďalšie kusy oblečenia, čo znamená ďalší odpad v budúcnosti. Oni nechcú, aby zákazníci redukovali odpad, ale, aby nakupovali s lepším pocitom na duši.

A čo sa stane s oblečením? Skončí v krajinách tretieho sveta na trhu, prípadne rovno na nelegálnych skládkach. Ročný obsah recyklovaného materiálu z vyzbieraného šatstva, prípadne odpadového materiálu opätovne použitého na výrobu nového, je 0,97%, čo je priam zanedbateľné číslo. Aj napriek tomu, že značka H&M v svojej kampani tvrdí, že ak im donesiete staré rifle, vyrobia z nich nové, prakticky to nie je možné. Faktom je, že vlákno použité na výrobu riflí sa musí pri spracovaní úplne rozsekať, čím stratí svoju kvalitu a možnosť opätovného spracovania. Bohužiaľ, nie je to také ružové ako nám reklama hovorí.

Chcete naozaj produkovať menej odpadu? Nekupujte nepotrebné veci iba preto, že je to práve módne. Ak je to možné, opravte to, čo sa opraviť dá a použite to znova. Nájdite nepotrebným veciam iné využitie. Udržujte svoje veci v poriadku čo najdlhšie alebo ich darujte ďalej.

Primark a to, čo nám nepovedia

Nedávno sa aj na Slovensku otvorili brány Primarku. Primark Cares je projekt udržateľnej módy tejto značky podľa oficiálnych vyhlásení spoločnosti. Nie je tajomstvom, že Primark vyrába svoje produkty v najchudobnejších fabrikách sveta s tými najhoršími podmienkami pre ľudskú prácu a enviromentálny dopad. Pracovníci továrne sú často vystavení sexuálnemu, fyzickému a psychickému násiliu. Bežnou praktikou je detská práca. Existujú dôkazy o detskej práci s nebezpečnými chemikáliami bez akejkoľvek ochrany.

Taktiež nie je tajomstvom, že Primark mal svoju výrobu umiestnenú aj v továrni Rana Plaza v Bangladéši, ktorá sa v roku 2013 zrútila spolu s 6 200 pracovníkmi vo vnútri. O život tam prišlo vyše 1 100 ľudí a ďalších 2 600 bolo zranených. Prečo sa to stalo? Na základe neustáleho tlaku konkurencie v odevnom priemysle (znižovanie výrobných nákladov), musel manažment fabriky urobiť škrty vo výdavkoch, akými je bezpečnosť ľudí a budovy, aby neboli pre objednávateľov ako Primark, Zara a iných, ktorí si v nej nechávali vyrábať svoje produkty príliš drahí. Budova sa už niekoľko dní, podľa slov pracovníkov čo prežili, triasla, padala omietka a v stenách sa objavovali praskliny. V osudný deň odmietali šičky nastúpiť do práce, no pod hrozbou vyhodenia a žiadnej výplaty museli. Ani nie hodinu po začatí zmeny sa budova v priebehu pár sekúnd zrútila.

Pozostalí s fotkami pracovníkov továrne Rana Plaza, ktorý v roku 2013 tragicky zahynuli po zrútení sa budovy kvôli nedbalosti a nezáujmu zamestnávateľov. (Foto: europarl.europa.eu)

Firma má na konte aj ďalší prešľap, keď zrušila objednávku šatstva počas pandémie za státisíce libier tesne pred prevzatím z výroby. Veľké množstvo šatstva už bolo vyrobené alebo skoro vyrobené. Zrušenie objednávky stálo tisíce ľudí prácu, a tým pádom aj biedne živobytie čo ešte mali.

Fabriky, v ktorých si necháva šiť tovar Primark a iné fast fashion značky platia svojim zamestnancom menej, ako je životné minimum. Mimoriadne výdavky, ako napríklad lieky, sa v rodinách pracovníkov len veľmi ťažko zosúlaďujú s bežnými nákladmi na život. To je daň, ktorú platia milióny pracovníkov textilných tovární za to, aby sme my mali tričko za 2,50€, ktoré si oblečieme dvakrát a potom ho vyhodíme zopár krát, kým ho vyhodíme.

Ako hovorí známa fashion influencerka Natália Pážická: „Rozhodni sa, či budeš súčasťou problému, alebo súčasťou riešenia.“

Ako sa môžeme stať súčasťou riešenia? V prvom rade si musíme uvedomiť, že v podstate nepotrebujeme toľko oblečenia koľko nakupujeme. Že ak obmedzíme spotrebu, obmedzí sa aj odpad. Pre nové oblečenie si zájdite do second handov, alebo navštívte SWAPY (verejné podujatia, kde podľa regulovaných pravidiel prinesiete svoje kúsky a následne si môžete odniesť domov kúsky, ktoré priniesol niekto iný) Väčšinou sa platí len symbolický poplatok, ktorý slúži na organizovanie udalosti, prípadne putuje ďalej na účely charity a organizácií, pre ktoré sa usporiadateľ rozhodne. Pokojne si môžete takýto SWAP zorganizovať aj s priateľmi u vás doma a spojiť príjemné s užitočným.

Môj nový mäkký zachránený kamarát – ušitý z materiálov na vyhodenie

Upcyklované vankúšiky na hranie

Ak predstava nosených vecí nie je pre vás ideálna, porozhliadnite sa po lokálnych výrobcoch a ich predajniach. Pokojne sa ich opýtajte otázky o výrobe, pôvode materiálu a všetko čo vás zaujíma. Určite vám s radosťou odpovedia. Za slow fashion výrobky si priplatíte viac ako ste možno zvyknutí, no viete, že platíte za čas, ktorý dizajnér venoval návrhu, za materiál, ktorý bol spracovaný v prijateľných podmienkach pre každého zúčastneného, za čas, ktorý mu venoval pri šití. Zaručujeme vám, že takýto kúsok si budete oveľa viac vážiť a starať sa o neho.

Rozhodne nikoho nenabádame, aby teraz „vyčistili šatník“ od fast fashion produktov. Veci ktoré máte vám môžu ešte dlho slúžiť a možno teraz o to viac, že ste si vedomí odkiaľ prišli a za akú cenu boli vyrobené. Rozhodne nechceme aby sa niekto po prečítaní tohto článku cítil zle či previnilo – práve naopak! Veľmi nás teší záujem čitateľov o podobné témy a ochota niečo zmeniť.

The post Kauzy greenwashingu: čo naozaj hovoria štítky na oblečení? appeared first on Upcycle.

Ale čo ak recyklácia je len špička ľadovca riešiaca čiastočný problém, no skutočný problém je, že máme neustále čo recyklovať?

Tým chceme povedať, že vytvárame príliš veľa často krát úplne zbytočného odpadu a skutočne len malé percento z toho sa dá recyklovať. Prípadne ak sa aj dá, z recyklovaného materiálu sa vytvorí taký, ktorý sa už následne recyklovať nedá. Alebo už len veľmi obmedzene. Kruh sa uzavrie a aj naše najlepšie úmysly skončia na smetisku. Smetiskom sa však pomaly stala aj naša planéta. Jediná (zatiaľ objavená) obývateľná planéta galaxie. V preklade, nemôžeme si dovoliť o ňu prísť…

Zaujímavosť: V Tichom oceáne sa nachádza plastový ostrov, ktorý obsahuje okolo 80 tisíc ton plastového odpadu a je väčší ako Francúzsko, Nemecko a Španielsko dokopy. Desivá predstava…a stále sa zväčšuje. Tento ostrov však nie je jediný, je z nich iba najväčší.

Vízia ženy, ktorá žije tak, že netvorí takmer žiadny odpad

Čo ak by sme sa pozreli na to, ako predchádzať recyklovaniu, alebo ešte lepšie, odpadu ako takému. A áno, je to možné. Príkladom je napríklad priekopníčka ZERO WASTE (prekl. nulový odpad) hnutia, ktorá so svojou štvorčlennou rodinou za celý rok vyprodukuje odpad čo sa vojde do jedného hrnčeka. Jej meno je Bea Johnson, pôvodom francúzska, ktorá už roky žije v USA.

Cieľ, ktorý si stanovila už v roku 2006, bol začať žiť minimalistickým spôsobom života. Pod tým si môžeme predstaviť presný opak toho, ako žije väčšina z nás. Akýmsi pravidlom číslo jedna je neprepadávať svojim chutiam a krátkodobým túžbam. Sústrediť sa na uspokojovanie svojich základných potrieb, mať čo jesť, čo na seba, kde bývať a neplytvať všetkým okolo seba. Z jej populárnej knihy s názvom 5Rssi to jednoducho vysvetlíme na základných princípoch:

1. Refuse (odmietni) veci, ktoré nepotrebuješ

2. Reduce (obmedz) veci, ktoré naozaj potrebuješ

3. Reuse (použi opäť) alebo oprav veci, ktoré spotrebuvávaš

4. Recykluj iba veci, ktoré nemôžeš odmietnuť, obmedziť alebo opäť použiť

5. Rot (kompostuj) zvyšok svojho odpadu

Zdroj: zerowasteslovakia.sk

Ak sa budeme držať týchto piatich pravidiel, nami vyprodukovaný odpad sa môže radikálne zmenšiť. Samozrejme to chvíľu trvá, možno si niektoré zmeny hneď nevieme celkom predstaviť, no ako už mnohí dokázali, je to možné. Poďme sa pozrieť na pár tipov ako môžeme začať už dnes.

Predtým si však možno poďme posilniť naše PREČO. Niektorí pochybovači sa ešte stále zamýšľajú nad tým, či má zmysel pre jednotlivca robiť takéto zmeny, keď veľké firmy a koncerny stále produkujú obrovské množstvo odpadu. Neporovnateľné s tým, čo produkujeme my, jednotlivci a domácnosti. Ale je to až také zanedbateľné? Podľa výskumov posledných rokov sa na Slovensku odhaduje až vyše 430 kg za rok na osobu, čo rozhodne nie je málo. Napríklad nakupovaním v bezobalových obchodoch vieme odpad redukovať až o 200kg.

Zbavme sa jednorazových plastov.

Životná púť jedného mikroténového vrecka je veľmi krátka v porovnaní s tým, koľko sa na jeho výrobu minie energií a prírodných zdrojov. My ho použijeme pravdepodobne raz, na nákup rožkov (alebo do neho úplne nezmyselne zabalíme banány) a jeho osud je ďalej nejasný. O pár rokov sa môže pokojne objaviť aj v oceáne, alebo v podobe mikroplastov ho vypijeme v pitnej vode.

Do tejto kategórie spadajú aj plastové obaly od sladkostí, nápojov, plechovky… Pritom všetky sa dajú nahradiť. Veľa z uvedeného patrí do kategórie Refuse (odmietni). Nepotrebujeme ich k životu a vôbec si ich kúpiť nemusíme. Obaly od sladkostí? Napečme si nejaký zdravý koláč, rozmixujme obľúbené smoothie a aj telo sa nám za to poďakuje. Neznamená to, že už nikdy si nemôžeme kúpiť, čo máme radi. Snažme sa však podobné nákupy čo najviac redukovať.

Na nákupy používajme tašky, ktoré už doma máme. Ak kúpiť novú, radšej kvalitnú látkovú, ktorá vydrží desaťročia. Tašku si môžete ľahko vyrobiť napríklad aj zo starého trička. Stane sa určite vhodnejším doplnkom, ako fádna igelitka. Na ovocie a pečivo si môžete zaobstarať bavlnené vrecúška či sieťky.

V našej ponuke nájdete aj upcyklované tašky a bavlnené vrecúška na potraviny v rôznych veľkostiach. Tašky sú ušité z kvalitných poťahov, ktoré ostávajú ako odpad po výrobe sedačiek. Navyše, šijú ich pracovníci z nášho sociálneho podniku. Ich kúpou podporíte slovenskú výrobu a navyše užitočne odbremeníte planétu od zbytočného odpadu.

Už ste počuli o bezobalových obchodoch?

Ich popularita a počet stúpa a zrejme sú už aj vo vašom meste, len ste ich ešte možno neobjavili. Pôsobia trošku ako taký magický návrat do minulosti, keď ľudia opakovane používali nádoby na určitý druh potraviny a v obchodoch si ich iba dopĺňali. Prázdne sklenené fľaše pred dverami mliekar každé ráno vymenil za plné. Produkovali sme oveľa menej odpadu a nesprávali sme sa ku všetkému ako ku rýchlo spotrebnému tovaru. Prečo sa nevrátiť k niečomu, čo tak dobre fungovalo?

Výhodou bezobalových obchodov je, že si so sebou prinesiete vlastné nádoby a fľaše, ktoré vám personál obchodu ochotne naplní potravinami. Niektorý tovar, napríklad čapovanú drogériu, si viete naplniť aj sami. Ak ešte nemáte vhodné nádoby, ale radi by ste začali so zero waste životom, nebojte sa, v obchode vám nejaké poskytnú.

Bezobalový obchod v Zlatých Moravciach

Nuž a čo nájdete v bezobalových obchodoch? Všetko potrebné. Ryžu, cestoviny, strukoviny, obilniny, bezobalové sladkosti, múky, oleje… Skrátka všetko, čo do domácnosti potrebujete.

Odkiaľ si? Pozri si na mape, či aj v tvojom meste sídli bezobalový obchod. Všetky bezobalové obchody na Slovensku: nakupuj zero waste | Eco Hero

Ďalšie tipy, ako redukovať odpad pri nakupovaní:

• Do kaviarne si na kávu zo sebou prineste vlastný pohár. Niekto sa pri tom môže zvláštne zatváriť, no pre niekoho je to prirodzené ako umyť si ráno zuby.

• Nekupujte, čo je zabalené. Navštívte miestny trh s čerstvými a lokálnymi potravinami a naplňte si svoje štýlové látkové tašky a vrecúška. Okrem toho tak aj znižujete svoju uhlíkovú stopu. Jedlo za vami necestuje veľkú diaľku a na jeho spracovanie sa nepoužíva nadmerné množstvo energie.

Kompostujte – je to ľahšie, ako sa zdá

Ak máte možnosť, založte si svoje vlastné kompostovisko na záhrade, prípadne v kuchyni. Existuje niekoľko možností ako to zvládnuť bez ohľadu na to, kde bývame. Napríklad také kalifornské dážďovky zjedia takmer všetko, čo im ponúkneme. „Odpad“ (šupky zo zemiakov, kuchynský bio odpad…), sa tak premení na výživu pre naše rastlinky či už doma, alebo na záhrade.

Áno, aj kozmetika.

Skúšali ste už niekedy tuhý šampón? Svojou konzistenciou a tvarom nápadne pripomína mydlo na ruky. Stačí si ho potrieť po vlasoch a šampón sa spení ako obyčajne. Podobne si vieme zabezpečiť aj kondicionér, telové mydlo a iné . Dokonca si vieme vytvoriť vlastnú kozmetiku podľa „vlastnej chuti“.

Veľkou výhodou takejto kozmetiky je, že väčšinou pozostáva len z prírodných a bezpečných látok bez škodlivín, parabénov, sulfátov a iných toxínov. S prechodom na čo najviac zerowaste-friendly život prirodzene súvisí aj prechod na zdravší spôsob života.

Fenomén slow fashion

Výraz, ktorý sa v médiách skloňuje čoraz častejšie. Prakticky sa jedná o opak fast fashion – lacnej a rýchlej výroby plnej toxických materiálov, neľudských podmienok pre zamestnancov, nútená detská práca a v neposlednom rade ton odpadu, ktoré vznikajú pri výrobe, ale aj na konci „životnej púte“ oblečenia. Nové trendy, akcie, limitované edície, lacné kusy, lacný materiál, lacná pracovná sila… proti tomu všetkému stojí slow fashion.

Pracuje s ekologickými a udržateľnými materiálmi, dbá na adekvátne pracovné podmienky pre zamestnancov a spotrebiteľa. Jeho produkty nie sú určené na jednu sezónu. Kvalitné materiály zabezpečia, že oblečenie nám vydrží aj niekoľko rokov bez poškodenia a opotrebovania. Záleží však na nás, či nepodľahneme vábeniu ukričaných výkladov a radšej zainvestujeme do budúcnosti. Cena je, samozrejme, vyššia, no zahŕňa v sebe primerané platové podmienky, kvalitný ekologický materiál, etiku a zodpovednosť voči planéte.

Nerobte kompromis medzi vysokou kvalitou a ekológiou: podsedáky vyrobené z odolných zvyškových materiálov.

Ušite mi ich na mieru

Ako sa hovorí, najťažšie je začať. Potom to už pôjde samo. Nejde len o dobrý pocit zo seba samého (čo ale určite nie je zanedbateľné), ide o prírodu. Ak ste dočítali až sem, pravdepodobne vám jej, a teda aj náš osud nie je ľahostajný a hľadáte cesty pre zlepšenie. Prisvojte si toho koľko chcete, aj malý krok je zmenou k lepšiemu a možno raz aj vy sa pochválite tým, že vyprodukujete odpad, čo sa vojde do hrnčeka. Držíme nám palce!

The post Zero waste pre začiatočníkov, alebo ako začať žiť bez odpadu appeared first on Upcycle.

Avokádo: zdravé ovocie s temným príbehom

O prospešných účinkoch ovocia, ktoré je výborné do šalátu, „pokéčka“ či nátierky, nemusíme pochybovať, no o nevýhodách jeho pestovania, žiaľ, áno. Avokádo je náročné na zdroj sladkej vody – jeden kus ovocia si vyžiada až 70 litrov. Ich predaj je však výnosný, čo vedie k vysychaniu riek a odopieraniu pitnej vody miestnym obyvateľom. Ovocie sa pestuje najmä v Čile a Mexiku, kde navyše vyvoláva násilie a korupciu. Kartely unášajú rodinných príslušníkov pestovateľov, za ktorých požadujú vysoké výkupné. 

Zaujímavosť: Pestovanie a zber avokáda trvá dlho. Po vytvorení avokádovej farmy a vysadení prvých semien trvá až 14 rokov, kým sa môže začať zber.

Deforestácia, ktorú má za následok pestovanie avokád v Mexiku. (Foto: vox.com)

Nerobte kompromis medzi vysokou kvalitou a ekológiou: podsedáky vyrobené z odolných zvyškových materiálov.

Ušite mi ich na mieru

Mandle – silný znečisťovateľ vody

Aj pestovanie obľúbených orechov si vyžaduje množstvo vody. Na jednu mandľu pripadajú približne 4 litre. Kaliforniu, ktorá je ich najväčším producentom, tak aj kvôli pestovaniu tejto plodiny sužujú každoročné suchá. Mandle tam totiž pohltia až 8 % zásob vody určenej pre poľnohospodárstvo. Navyše pri ich pestovaní vznikajú tony odpadu, ktoré znečisťujú vodné toky a pôdu.

Zaujímavosť: Rastlinné mandľové mlieko sa nepovažuje za environmentálne bezpečné kvôli vysokej uhlíkovej stope a mimoriadnej spotrebe vody pri pestovaní mandlí. Ak chcete konzumovať čo najviac „environmentálne priateľské“ rastlinné mlieko, siahnite po ovsenom mlieku. Kravské mlieko má spomedzi všetkých spomenutých najhorší dopad na životné prostredie, aj najvyššiu uhlíkovú stopu. Nepriaznivé dopady sóje a ryže uvádzame v nasledujúcich častiach článku.

Zahraničný zdroj: približná spotreba vody na produkciu 1 L kravského a rastlinných mliek. (Zdroj: 8billiontrees.com)

Sója – prispieva k výrubu lesov

Jedna z hlavných potravín v jedálničku vegetariánov tiež nie je úplne ideálnou voľbou. Aby sa produkcia sójových bôbov oplatila, je potrebné ich pestovať vo veľkom. V dôsledku toho trpia ekosystémy v Latinskej Amerike rozsiahlym odlesňovaním. Každý rok sa kvôli tejto plodine zničia približne 4 milióny hektárov lesov.

Zaujímavosť: Nenechajte sa však zmiasť, vegetariáni v tomto zohrávajú len malú úlohu. Väčšina svetovej sójovej produkcie, až 77 % putuje do živočíšnej výroby – na výkrm najmä hovädzieho dobytka, ktorý je následne porážaný na produkciu mäsa. Na výrobu sójových výrobkov, ako je tofu, sójové mlieko, či sójový olej ide len 19,2 % celosvetovej produkcie.

Zahraničný zdroj: svetová produkcia sóje v percentách. (Zdroj: animalequality.org)

Ryža – výrazný producent metánu

Plodina, ktorá je základom stravy pre viac než polovicu populácie, je zaujímavým úkazom. Na jednej strane je obeťou meniacej sa klímy, keďže stúpajúce teploty a čoraz častejšie suchá ničia ryžové plantáže, no na druhej strane má samotné pestovanie ryže na klímu negatívny dopad. Je zodpovedné až za 10 % globálnych emisií metánu, v ázijských krajinách to predstavuje dokonca 25 – 33 %.

Zaujímavosť: Organické ryžové farmy zvyčajne pestujú plodiny v systémoch zaplavených polí, ktoré sa podobajú konvenčnej výrobe, ale eliminujú používanie chemických hnojív a pesticídov a zahŕňajú kombináciu postupov vrátane striedania, obrábania pôdy, krycích plodín a využívania vody na kontrolu buriny. Najviac takýchto fariem sa nachádza v Austrálii, Argentíne, USA a Číne.

Čokoláda – sladkosť s horkými koreňmi

Ruku na srdce, kto z nás si aspoň raz za čas nedá dobrú čokoládu? Pestovanie kakaa si však vyžaduje obrovskú spotrebu vody a odlesňovanie. Veľkí producenti kakaa – Ghana a Pobrežie Slonoviny sú dokonca neslávne známi využívaním detskej práce. V týchto krajinách ide o približne 1,48 milióna detí. A to už ani nehovoríme o tom, koľko odpadu sa vyprodukuje kvôli obalom, ktorými sa pri zabalení čokolády veru nešetrí.

Dieťa pracujúce na kakaovej plantáži. Deti pracujú vo fyzicky náročných a nebezpečných podmienkach za pár centov na deň (Foto: fortune.com)

Bonus: palmový olej-  negatívny evergreen

Palmový olej patrí medzi najznámejších strašiakov v potravinovom priemysle. Hoci je jeho produkcia mimoriadne škodlivá, nachádza sa až v 50% bežných balených výrobkoch – v sladkostiach, slaných pochutinách, cereáliách, polotovaroch, mliečnych výrobkoch, tavených syroch a dokonca aj v dojčenských výživách. Pritom bol jednoznačne potvrdený jeho negatívny vplyv na zdravie pri dlhodobom konzumovaní (ateroskleróza, srdcovo-cievne ochorenia a i.).

Deforestácia dažďového pralesa v Malajzii kvôli pestovaniu paliem na výrobu palmového oleja. (Foto: spott.org)

Produkcia palmového oleja likviduje lesy a ohrozuje zvieratá, ktoré pri odlesňovaní (často krát vypaľovaním) umierajú. Kvôli palmovému oleju čelia vyhynutiu orangutany (100 000 úmrtí za posledných 16 rokov), ale aj slony, nosorožce, tigre a rôzne aj vzácne druhy vtákov. Kvôli jeho produkcii už bolo zničených asi 3,5 mil hektárov dažďového pralesa (čo sa dá prirovnať vyrúbaniu plochy futbalového ihriska každých 25 sekúnd!). Ochranárske združenie Greenpeace podľa zdrojov tvrdí, že za posledné 3 roky boli za zničenie 70 000 stromov zodpovedné značky ako Milka, Oreo, Toblerone či Ferrero.

Ranený orangutan z dôsledku poľnohospodárskej činnosti na pestovanie paliem pre palmový olej. (Foto: rainforest-rescue.org)

Ako konzumovať svoje obľúbené potraviny eticky?

Zoznam podobných potravín je, samozrejme, omnoho dlhší. Ak vo vás tieto informácie zanechali stopu a radi by ste sami prispeli k obmedzeniu negatívneho dopadu na životné prostredie, cestou je uprednostňovanie tých s certifikátom, napr. Fair Trade. Pomôže aj nakupovanie sezónnych potravín u lokálnych pestovateľov. A ak by ste sa chceli pridať k aktívnym bojovníkom za zastavenie nebezpečného poľnohospodárstva, k dispozícii sú iniciatívy rôznych medzinárodných organizácií, ktoré pravidelne organizujú petície, finančné zbierky aj rôzne výzvy, do ktorých sa viete zapojiť. Môže to znieť ako klišé, no silnou pravdou je, že aj ten najmenší, krok sa počíta.

Autorka: Tímea Kamenická

The post 5 obľúbených potravín s nebezpečným dopadom na planétu: nájdete ich aj vo svojom jedálničku? appeared first on Upcycle.

Na našom území môžeme na juhu nájsť stepné spoločenstvá, krásne lužné lesy, mokrade a čím ďalej na sever ideme, tým viac sa pred nami otvára hornatá zalesnená krajina, v ktorej sa zachovali aj časti starých pralesov. Ďalej prechádzame do našich veľhôr Vysoké Tatry, kde môžeme nájsť rozsiahlu škálu endemitov a krás, kde dominuje vysokohorská krajina. Napíklad tatranská rieka Belá patrí k posledným divokým riekam v Európe, ktorej silu ešte človek nezviazal do umelých brehov a nepreťal rôznymi hrádzami a elektrárňami.

Krajina veľkých šeliem a vzácnych kvetov

Jedinečnosť fauny a flóry Slovenska dokazuje aj fakt, že keď už vo väčšine Európy niekdajšiu prítomnosť veľkých šeliem ako medveď, vlk, rys a mačka divá pripomínali len rôzne lokálne názvy a báje, u nás tieto jedinečné zvieratá prežívali aj počas najťažších turbulentných rokov. Sme len jedna z mála krajín Európy, kde sa zachovali všetky veľké šelmy.

Veľa krajín vo svojich programoch opätovného prinavrátenia veľkých šeliem do voľnej prírody siahli po našich zvieratách, ktoré sa tak stali základom nových populácií v Európe. Slovenské zubry pomáhajú posilňovať voľne žijúce stáda v Rumunsku, populácie vlka, medveďa, či rysa začali spontánne osídľovať Českú republiku, kde boli dlhú dobu vyhynuté. 

Zaujímavosť: Na našom území vznikli rôzne chránené lokality, kde chránime vzácne rastlinné druhy, ako črievičník papučkový, bleduľa jarná, lekno biele, plesnivec alpínsky, hlaváčik jarný, horec Clusiov, Poniklec slovenský… Zo živočíchov sú to: medveď hnedý, drop veľký, orol skalný, Kamzík vrchovský tatranský, svišť vrchovský, rys ostrovid, rosnička zelená, vydra riečna, tetrov hlucháň či tetrov holniak.

Naša krajina je unikátna aj svojou lesnatosťou, ktorá nás radí do prvej desiatky v Európe. Odhady hovoria, že lesné spoločenstvá môžeme nájsť až na 45% Slovenska, no ešte pred zhruba storočím to bolo len niečo okolo 30%. 

Naše prírodné klenoty však treba aj zodpovedne chrániť

Už v minulosti si ľudia uvedomovali, ako rýchlo miznú rôzne prírodné skvosty a popritom všetko, čo bolo na nich naviazané. Postupne sa začalo s dôslednou ochranou a prvým u nás vyhláseným národným parkom sa stal Tatranský národný park, ktorý bol založený 1. januára 1949.

Na Slovensku poznáme pri ochrane nášho životného prostredia a krajiny 5 stupňov ochrany.

Základný 1. stupeň ochrany sa uplatňuje na celom území Slovenska. Laicky povedané, na väčšine území máme základný stupeň ochrany, kde platí všeobecná ochrana prírody a krajiny, bez nejakých významných obmedzení. Práve tu sa odohráva hlavná časť našich životov, preto je nesmierne dôležité, aby sme sa správali čo najzodpovednejšie, lebo vďaka neustálej ľudskej činnosti ide o najvyťaženejšie časti prírody.

So zvyšujúcim sa stupňom ochrany, prichádzajú aj rôzne obmedzenia. Musíme si však uvedomiť, že čím vyšší stupeň ochrany, tým unikátnejšie prírodné spoločenstvo, ktoré potrebujeme uchrániť pred tlakom civilizácie.

V 2.stupni ochrany preto napr. určite nemôžete mimo ciest a zastavaných plôch stáť, či jazdiť s motorovými prostriedkami, skútrami a podobne. Samozrejme aj tu platia výnimky a to hlavne pre tie motorové vozidlá, ktoré súvisia s obhospodarovaním pozemkov.

V 1. a 2. stupni sa môžete ako peší turista pohybovať slobodne aj mimo turistických ciest. Ak ste sa rozhodli, že chcete zorganizovať športové, turistické, či telovýchovné podujatie na území s 2.stupňom ochrany, mali by ste vedieť, že v tomto prípade musíte požiadať príslušný orgán ochrany prírody o povolenie. Tiež sa vyvarujte púšťania hlasnej hudby, nakoľko aj tu je potrebné povolenie.

Mapa stupňov ochrany prírody na Slovensku. (Zdroj: enviportal.sk)

Ekologický dizajn do každého interiéru: obaly na kvetináče šité zo zvyškových materiálov.

Ušite mi ho na mieru

Kde nás čaká turistika len po vyznačených turistických chodníkoch a cestách ?

Ak sa vyberiete na výlet do územia, ktoré je v 3.stupni ochrany, myslite na to, že pohybovať sa môžete výlučne len po vyznačených turistických chodníkoch a cestách. Ak ste si zvolili bicykel, tak využívajte len miestne cesty a cyklotrasy. Veľa z nás si vie pravú turistickú romantiku vychutnať pri poriadnej stanovačke, to žiaľ, v tomto stupni ochrany už nie je možné, tak ako ani táborenie s ohňom.

Určite narazíte na množstvo krásnych rastlín a ich plodov, odtrhnutie vás však môže vyjsť poriadne draho, keďže zber rastlín a ich plodov je od 3. stupňa prísne zakázaný. Ak vás láka skialpinizmus, horolezectvo, na týchto územiach na to zabudnite.

V 4. a 5. stupni ochrany, ktoré patria k územiam s najvyššou ochranou, narazíte na ďalšie obmedzenia, na ktoré určite nezabúdajte. Pripomeňme si, že to, čo je zakázané v prírode s 2. a 3. stupňom ochrany, platí aj tu. Pohybujte sa preto výlučne len po vyznačených chodníkoch. K tomu sa pridáva aj zákaz zberu nerastov a skamenelín.

Musíte sledovať aj rôzne platné uzávery a časové obmedzenia. Viacero lokalít sa napríklad počas zimy úplne pre verejnosť uzatvára.

Zaujímavosť: V TANAPe sa uzatvárajú viaceré turistické chodníky od 1. novembra do 15. júna.

Vstúpiť na územia s 5.stupňom ochrany môžete najskôr hodinu pred východom slnka a opustiť ho musíte najneskôr hodinu po západe. Na Slovensku sú aj určité prírodné krásy, ktoré sú pre bežného turistu nedostupné. Ide o tzv. zakázané miesta, medzi ktoré napr. patrí Okno v Jánskej doline v Nízkych Tatrách.

Ak ste sa vybrali na výlet aj so svojim štvornohým miláčikom, tak v 4. a 5. stupni ochrany musí byť po celú dobu psík na vôdzke a napr. návštevný poriadok TANAPu vyžaduje aj to, aby mal aj náhubok.

Chránené územia označujú tabule a červené pásy

Turistické mapy majú jasne zvýraznené hranice území s najvyššou ochranou. V teréne sú označované tabuľami, ktoré vám hovoria, že práve vstupujete do lokalít s najvyššou ochranou. Vyznačované bývajú aj červenými pásmi na lesných porastoch, ktoré vytyčujú hranice.

Zaujímavosť: Najunikátnejšie oblasti, pamiatky, rezervácie sa nachádzajú v 4. a 5. stupni. Ide hlavne o chránený areál (napr. Dubnické bane, Holá hora, Uhliská atď. ), prírodnú rezerváciu a národnú prírodnú rezerváciu (napr. Vydrica, Kyjovský prales, Šarišský hradný vrch, Kamenná baba, Salvatorské lúky, Suchá Belá v Slovenskom raji, Vihorlatský prales atď.), prírodnú pamiatku a národnú prírodnú pamiatku.

Vihorlatský prales

Pre ochranu vtáctva sa vyhlasujú tzv. chránené vtáčie územia. Ochranári sa aj touto formou dlhodobo snažia na naše územie prilákať dropa fúzatého, ktorý tu stratil prirodzené lokality.

Poznáme aj súkromné chránené územia. Veľmi známou organizáciou, ktorá postupne odkúpila rôzne časti lesných pozemkov v pohorí Čergov je Lesoochranárske zoskupenie VLK. Podarilo sa im vyhlásiť dve súkromné prírodné rezervácie Vlčia a Rysia (tá sa nachádza v Strážovských vrchoch).

Chránené krajinné oblasti

Na Slovensku máme aj veľkoplošné prírodné územia, ktoré podliehajú rôznemu stupňu ochrany. Veľmi obľúbenými sú chránené krajinné oblasti (CHKO), ktorých je u nás 14 a väčšina ich lokalít sa nachádza v 2.stupni ochrany.

Spomeňme napr. CHKO Poľana, kde sa nedávno mohli pochváliť unikátnym botanickým nálezom ľanolistníka bezlistencového. Ide o rastlinu, ktorá parazituje na koreňoch rôznych bylín.

Zaujímavosť: V CHKO Horná Orava sa môžu popýšiť jedným z najväčších chránených vtáčích území, kde bolo zaznamenaných až 242 vtáčich druhov, čo je približne 66 % druhov avifauny Slovenska. Spomeňme tie najznámejšie: tetrov hlucháň, tetrov hoľniak, orol krikľavý, bocian biely a čiery, kuvičok vrabčí, ďubník trojprstý, včelár lesný a mnoho ďalších.

Tetrov hlucháň

Dočkáme sa nového národného parku ?

Na Slovensku bolo vyhlásených 9 národných parkov. Na väčšine ich územia platí 3.stupeň ochrany:

●      Tatranský národný park,

●      Pieninský národný park,

●      Národný park Veľká Fatra,

●      Národný park Slovenský raj,

●      Národný park Slovenský kras,

●      Národný park Poloniny,

●      Národný park Nízke Tatry,

●      Národný park Muránska planina,

●      Národný park Malá Fatra.

V TANAPe na vás čaká až 600 km turistických trás, endemity ako kamzík vrchovský tatranský, či svišť a vyše 100 unikátnych plies. Poloniny sú zase jediné miesto na Slovensku, kde môžete vo voľnej prírode natrafiť na zubra, ktorý tu bol vypustený v rámci projektu záchrany zubra v Európe. Ten sa premáva po najzachovalejších slovenských pralesoch. Nachádza sa tu aj prísne chránený prales Stužica. Muránska Planina zase v sebe skrýva až 250 jaskýň a 15 priepastí. Slovenský raj ďakuje rieke Hornád za vznik rôznych unikátov – nachádza sa tu vyše 350 jaskýň, rokliny, ferata, rebríky, zrázy a mnoho vodopádov.

V poslednej dobe sa hovorí aj o zriadení nového Národného parku Podunajsko, ktorý by hlavne chránil unikátne biotopy lužných lesov, mokradí a rôzne vodné ramená Dunaja.

Mokrade v regióne Podunajska

Veľkú záslužnú prácu vykonávajú práve v oblastiach Podunajska dobrovoľníci z BROZ (Bratislavské regionálne ochranárske združenie). Podieľali sa na rôznych revitalizačných akciách pri obnovovaní mokradí, vrátenia vody do mŕtvych ramien Dunaja a momentálne prišli s iniciatívou odkúpenia 42 hektárového územia v sústave Čiližských močiarov. Týmto krokom by sa výrazne pomohlo pri záchrane endemitu ešte z dôb ľadových – hraboša severského panónskeho, ktorý je viazaný práve na mokrade.

Všetky podrobné informácie čo je a nie je povolené v jednotlivých stupňoch nájdete na oficiálnych stránkach Ministerstva životného prostredia https://www.minzp.sk/files/postupy-a-ziadosti/ochrana-prirody/uzemna-ochrana-prirody/prehlad-cinnosti-jednotlivych-stupnoch-ochrany.pdf

The post Stupne ochrany prírody na Slovensku: ako sa v nich správať a čo majú zaujímavé appeared first on Upcycle.

The post Kvíz: Uhádnete, ako dlho sa rozkladajú predmety každodennej potreby? appeared first on Upcycle.

Na vzniku skleníkových plynov má okrem poľnohospodárstva a živočíšnej výroby svoj podiel aj doprava, predovšetkým letecká a automobilová, výroba, priemysel. Najväčším producentom CO2 a metánu v poľnohospodárstve či živočíšnej výrobe je hovädzí a teľací dobytok. Poďme sa spolu pozrieť na to, ako vieme ovplyvniť situáciu na našej planéte už len tým, čo si doprajeme na tanieri.

Obmedzte množstvo mäsa a živočíšnych výrobkov

Znížením celosvetovej spotreby hovädzích produktov či chovu hovädzieho dobytka by sa značne znížila produkcia skleníkových plynov. Je však ťažké povedať nakoľko, pretože to závisí od viacerých faktorov. Skleníkové plyny produkuje samotný tráviaci systém dobytka, ako aj skladovanie hnojiva, močovky, kŕmne zmesi, ustajnenie a mnoho ďalších faktorov. Okrem iného je chov tohto dobytka náročný na priestor, čo má na svedomí odlesňovanie veľkej časti pôdy. Ďalším dôvodom odlesňovania sú aj priestory na pestovanie potravy pre dobytok. Prirodzene, lesy sú pľúcami Zeme a ich nedostatok má opäť negatívny vplyv na celý ekosystém.

Pokiaľ jete mäso, máte hneď niekoľko možností ako vylepšiť svoj jedálniček, svoje zdravie a koniec-koncov aj zdravie planéty. Pokúste sa obmedziť spotrebu mäsa na určité dni v týždni. Je veľmi pravdepodobné, že ak obmedzíte spotrebu mäsa na menší počet dní v týždni, spozorujete pozitívne zmeny v tom, ako sa cítite, prípadne, že disponujete väčším množstvom energie, ktorú by ste predtým míňali na trávenie mäsa. Pre porovnanie, na strávenie bravčového mäsa je treba asi 4 hodiny, pričom na strávenie obilnín ako ryža alebo pohánka len 2 hodiny.

Odkiaľ získate potrebné proteíny, ak vynecháte mäso? Je čas pridať do jedálnička napríklad strukoviny ako šošovica. Pre porovnanie, 100 gramov kuracích pŕs obsahuje cca 26 gramov bielkovín, pričom 100 gramov šošovice obsahuje 25 gramov bielkovín. Rastlinné proteíny sa líšia od tých živočíšnych hlavne pomerom aminokyselín. Podľa viacerých štúdií je dokázané, že vegetariáni a vegáni trpia menej na kardiovaskulárne choroby, obezitu, vysoký cholesterol a pod.

Najbohatšie zdroje rastlinných bielkovín: tofu, tempeh, fazuľky edamame, cícer, mandle, quinoa, fazuľa.

Ak ste však doteraz nepátrali po rastlinných zdrojoch bielkovín, máme tu pre vás niekoľko chutných typov, ako nahradiť mäso, ryby, vajíčka a syry niečím rastlinným a zdravým: šošovicový prívarok, hrášková polievka, dusená brokolica s pučenými zemiakmi,  cícerový guláš, sójové plátky so zeleninou, cestoviny so špenátom a mnoho ďalších. V tabuľke nižšie porovnávame pestovanie vybranej rastlinnej stravy v porovnaním s chovom hospodárskych zvierat a produkciou živočíšnych výrobkov.

Zaujímavosť: Vedeli ste, že štýl stravovania, pri ktorom sa vedome vzdávame určitých zdrojov ako napríklad, hovädzie mäso, ryby, vajíčka a pod., sa nazýva reducetariánstvo? Ideo vedomú voľbu akéhokoľvek obmedzenia sa v stravovaní, či už zo zdravotných dôvodov, alebo ekologických. Napríklad aj vegetariáni patria do tejto skupiny, pričom tí zredukovali prísun mäsa na nulu.

Ak ste konzumenti mäsa, je dôležité uvedomiť si, aký druh má aký dopad na produkciu CO2 vo svete. Z hľadiska chovu a spracovania výrobkov je na tom najhoršie teľacie mäso. Nasledujú jahňacina, hovädzina a baranina.

(Zdroj: krajpotravin.sk)

Čo sa týka spracovania zeleniny, ani tá skleníková na tom nie je najlepšie. Nemyslíme tým skleník vo vlastnej záhradke ale priemyselné skleníky, ktoré zaberajú veľkú rozlohu, na svoj chod spotrebujú veľa energie a zdrojov. Tým sa dostávame k ďalšiemu bodu.

Jedzte lokálne a sezónne

Lokálne stravovanie má mnoho výhod.  Jednou z nich je podpora lokálnych predajcov, malo-chovateľov a poľnohospodárstva v krajine. Okrem toho, aby sme výrobok dostali do našej kuchyne, nemusí za nami cestovať z ďaleka. Čím zabezpečíme, že ani potravina nemusela prejsť procesom skorého zberu, mrazenia, konzervovania a podobne. Vyhnúť sa podobným procesom je zdravšie, pretože plodiny si tak uchovajú potrebné živiny a čerstvosť a neobsahujú zbytočné látky navyše.

Ako však vyriešiť otázku lokálnych zdrojov v zime? Odpoveďou nám sú domáce zaváraniny. Chceme si dopriať čerešne aj na konci roka? Nie je problém a na ich uskladnenie nám stačí špajza či pivnica.

Najlepšie by bolo, ak by sme si potraviny vedeli vypestovať sami. Ak však nie ste zrovna záhradkár, či záhradkou vôbec nedisponujete, stále je tu možnosť pestovať mnoho plodín v kvetináčoch na balkóne či v byte. Pravdou tiež je, že suroviny pestované v menšom sú zdravšie, často bez postrekov a chutia oveľa lepšie ako tie pestované vo veľkom. Zároveň si však je potrebné uvedomiť, že aj kuracie mäso, ktoré ku nám cestuje 1000 km má menší dopad na životné prostredie ako hovädzie mäso zo Slovenska, pretože hovädzie mäso má väčšiu uhlíkovú stopu, ako kuracie mäso.

Hovädzie mäso, ktoré sa vo veľkom dováža do celého sveta z Argentíny, so sebou nesie ešte jeden veľmi negatívny aspekt. Nielenže sa kvôli chovu doslova klčujú hektáre dažďového pralesa, ale celkovo procesy, ktorými sa mäso spracováva, má vplyv na životné prostredie. „Na výrobu jedného kilogramu hovädzieho mäsa sa spotrebuje až 15 415 litrov vody. Na jeden kilogram obilnín sa však spotrebuje iba 1644 litrov a dokážeme z neho získať až 20 krát viac kalórií.“

Spotrebujte všetko, čo doma máte

Ako sa vyhneme vyhadzovaniu jedla? Nie je to jednoduché, ale môže to byť jednoduchšie ako sa zdá. Plánujte si, čo budete variť napríklad niekoľko dní dopredu. Tak si budete jednoducho vedieť spísať nákupný zoznam, kúpite len to, čo naozaj potrebujete a spotrebujete. Nákupným zoznamom vyriešime hneď ďalší problém, a tým je vyhadzovanie potravín.

Časté výlety do obchodu nás vedú k nakupovaniu potravín, ktoré vlastne nepotrebujeme a často na nich zabudneme a nakoniec vyhodíme. Priemerná slovenská domácnosť vyhodí ročne 100kg nespotrebovaných potravín. To je obrovské číslo a našim cieľom by malo byť ho čo najviac eliminovať. Pekné predsavzatie do nového roka, čo poviete?

Ak však nie ste vyslovene plánovač a ste skôr spontánny nákupca, je to v poriadku. Dbajte však na to, že využijete maximum nakúpených potravín, ale aj tých, ktoré už máte doma v chladničke alebo v komore. Niekedy recepty typu „čo dom dal“ sú tie najlepšie.

K EKO stravovaniu patrí aj spracovanie odpadu

Mnoho ľudí stále nevie, ako správne separovať odpad. Dnes je už na Slovensku štandardom, že v mestách aj na dedinách sa nachádzajú kontajnery na separovanie odpadu a je naozaj len na nás, či si tú námahu triediť odpad dáme.

Čo sa týka BIO odpadu, skvelým pomocníkom sú kompostoviská. Ak aj nemáte záhradu nezúfajte. Kalifornské dážďovky vám s tým vďačne pomôžu aj v byte uprostred sídliska. O domácom kompostovaní sme písali v našom článku. Ak vás však táto predstava napĺňa hrôzou, stále si môžete BIO odpad zbierať v uzatvárateľnej nádobe pod drezom a raz za čas ho vynesiete do nádoby označenej ako BIO odpad. Takto vieme Matke Zem vrátiť čo nám požičala a ona už bude vedieť, čo s tým ďalej.

TIP: V dobe sociálnych sietí je veľmi jednoduché získať zaujímavé a užitočné informácie aj na tému spracovania kuchynského „odpadu“. Tak napríklad, vedeli ste, že šupky z cibule sa dajú umyť, upiecť a následne pomlieť na veľmi chutné a zdravé korenie?

Veríme, že sme vám poskytli aspoň malý náhľad do problematiky EKO stravovania a aspoň sme vás donútili sa zamyslieť, či rovno konať. Lebo zmena začína od jednotlivca.

TIP na záver: Počuli ste už o bezobalových obchodoch? Ak ešte náhodou nie, ide o obchody, kde si prinesiete vlastné plastové či sklenené nádoby, do ktorých vám v obchode navážia požadované množstvo potraviny, či dokonca drogérie. Nevytvárame tak zbytočný plastový odpad neustálym nakupovaním jednorazových plastov a obalov, ktoré sa ťažko recyklujú.

Autorka: Dominika Pomajdíková

The post Ekologické stravovanie nie je len vegánstvo, zvládne ho ktokoľvek appeared first on Upcycle.