Prinášame vám zopár receptov. Berte ich ako inšpiráciu a pokojne si ich obmeňte podľa seba. Riaďte sa svojou intuíciou, a najmä chladničkou. Cieľom je chladničku vyprázdniť, nie znova zaplniť novými surovinami, ktoré nebudú mať využitie a prejdú zárukou. Pretože „ekologické“ stravovanie dokáže odbremeniť planétu o tisíce ton odpadu ročne.

Náš tip: Na tému, ako správne skladovať jedlo a predísť tým jeho plytvaniu sme písali v článku v našom Upcycle Magazíne.

Starší a tvrdý chlieb a pečivo

Pokiaľ zrovna nemáte chuť alebo dôvod sušiť zvyškové pečivo a robiť z neho strúhanku, nečudujeme sa, je to celkom prácne. Pripravte si zo staršieho chleba a pečiva radšej niečo chutné, čo je hotové hneď.

Zaujímavosť: Chlieb patrí medzi celosvetovo najvyhadzovanejšie potraviny. Každý rok sa vo svete vyhodí na skládku viac ako 240 miliónov bochníkov chleba.

Chlebová rýchlovka

Asi najzákladnejšou možnosťou sú krutóny do polievky alebo šalátov. Na menšie kocky nakrájaný či natrhaný chlieb krátko opečte posypaný obľúbeným korením a máte hotovo. Alebo si spravte chutnú večeru – zapekaný chlebík „co dúm dal“. Potrite ho kečupom či rajčinovým pretlakom, obložte čímkoľvek, čo máte radi z chladničky, posypte syrom a dajte zapiecť.

Panzanella – taliansky šalát zo staršieho chleba

Ideálny pokrm na štýlové predjedlo, či brunch. Hostia vôbec nezistia, že ste doňho skryli starší chleba a dokonca aj iné zeleninové zvyšky z kuchyne.

Budete potrebovať:

• Starší, na kocky nakrájaný chlieb
• 2-3 väčšie paradajky
• 1/2 väčšej uhorky
• 1 strednú papriku
• ½ stredne veľkej červenej cibule
• ½ šálky extra panenského olivového oleja
• ¼ šálky octu z červeného vína
• ½ ČL soli
• Čierne korenie, čerstvá bazalka

Postup:

Chlieb nakrájaný na kocky rozložte na papier na pečenie a pečte v rozohriatej trúbe na 150 stupňov 15-20 minút, občas premiešajte. Cieľom je, aby bol chlieb opečený zvonku, ale vnútri stále o niečo mäkší. Nakrájajte všetku zeleninu. Nakrájanú cibuľu namočte do studenej vody na asi 10 minút. V uzatvárateľnej nádobe zmiešajte olivový olej, ocot, soľ a trochu čierneho korenia a poriadne premixujte. V mise zmiešajte chlieb a zeleninu, zalejte pripravenou zálievkou. Nechajte šalát stáť minimálne 30 minút, ideálne do 4 hodín. Občas premiešajte, aby sa šťava a zálievka rovnomerne rozdelili. Tesne pred podávaním pridajte lístky bazalky. Šalát chutí najlepšie v deň, kedy bol pripravený.

Ekologický dizajn do každého interiéru: obaly na kvetináče šité zo zvyškových materiálov.

Ušite mi ho na mieru

Zmäknuté jablká

Aj jablká, podobne ako chlieb, sa nachádzajú medzi celosvetovo najviac vyhadzovanými potravinami. Pritom sa dajú chutne využiť aj keď už nie sú úplne najčerstvejšie. Pozor však na ovocie, ktoré vykazuje známky napadnutia plesňou – takéto nekonzumujte v žiadnom prípade.

Zapečená jablková granola s chrumkavou polevou

Tieto naozaj luxusné raňajky či brunch máte do hodinky na stole a zužitkujete pri tom všetky zmäknuté jablká, ktoré sa vám už nejaký čas povaľujú v špajzy.

(Zdroj: thekitch.com)

Budete potrebovať:

NA NÁPLŇ:

• 1 kg zmäknutých jabĺk
• 1/2 malého citróna
• 100 gramov kryštálového cukru
• 2 lyžice kukuričného škrobu
• 1 lyžička mletej škorice

NA POLEVU:

• 150 gramov masla plus kúsok na potretie zapekacej misy
• 150 gramov jemných ovsených vločiek
• 130 gramov múky
• 100 gramov hnedého cukru
• 1/2 lyžičky soli
• 1 čajová lyžička čistého vanilkového extraktu

Postup:

1. Trúbu predhrejte na 180° C  a pripravte zapekaciu misu. Pripravte si sklenenú zapekaciu misu, ktorú potrite maslom.
2. Nakrájajte maslo na niekoľko kúskov a rozpustite ho v malom hrnci na strednom ohni. Odložte nabok vychladnúť. Jablká ošúpte, odstráňte jadrovníky a nakrájajte ich na hrubšie plátky. Vytlačte šťavu z 1/2 malého citróna, kým nezískate 1 polievkovú lyžicu.
3. Pripravte ovocnú náplň: vo veľkej miske vymiešajte kryštálový cukor a 2 lyžice kukuričného škrobu tak, aby sa rozbili hrudky. Pridajte jablká a citrónovú šťavu a jemne premiešajte, aby sa obalili. Preložte zmes do pekáča a rozotrite do rovnomernej vrstvy.
4. Pripravte si chrumkavú polevu: nasypte ovsené vločky, múku, hnedý cukor a soľ do strednej alebo veľkej misy – môže to byť misa, ktorá bola použité na jablká – a miešajte, kým sa obsah nespojí. Ovsenú zmes pokvapkajte rozpusteným maslom a 1 lyžičkou vanilkového extraktu a premiešajte, aby sa spojila.
5. Vzniknutú chrumkavú polevu rozotrite rovnomerne na jablká v mise.
6. Pečte 50 až 60 minút, kým ovocné šťavy nebudú bublať po okrajoch zapekacej misy a poleva nebude zlatistá a tvrdá na dotyk.
7. Pred podávaním nechajte granolu vychladnúť na mriežke aspoň 15 minút.

Naklíčené zemiaky

Panuje mýtus, že naklíčené zemiaky nie sú bezpečné pre zdravie a nemali by sme ich konzumovať. Opak je však pravdou – naklíčené zemiaky sú rovnako bezpečné na jedenie, ako tie „obyčajné“. Hoci väčšinou už bývajú zmäknuté a na niektoré recepty sa nehodia. Stále si z nich však môžete uvariť krémovú zemiakovú kašu či polievku. My vám však odporúčame skúsiť tento vynikajúci recept:

Zemiaková fritatta s karamelizovanou cibuľou

Frittata pochádza z talianskej kuchyne a jedná sa o akúsi verziu omelety na štýl „čo dom dal“, čo je pri „eko“ varení ten najlepší spôsob výberu ingrediencií. Inšpirujte sa našim receptom.

(Zdroj: anoregoncottage.com)

Budete potrebovať:

Karamelizovaná cibuľa:

• 2 veľké žlté cibule nakrájané na plátky
• 1 polievková lyžica olivového oleja
• 1 polievková lyžica masla
• 1 polievková lyžica balzamikového octu

Frittata:

• 2 lyžice olivového oleja
• 300 g starších zemiakov nakrájaných na kúsky
• 1 strúčik cesnaku – nasekaný
• 10 vajec
• 1/2 lyžičky soli
• 1/2 lyžičky čierneho korenia
• 1/2 lyžičky sušeného rozmarínu
• 1/2 šálky syra feta (či kozí, gorgonzola, parmezán atď.)

Postup:

1. Najskôr pripravte cibuľku. Na panvici rozohrejte olej. Pridajte cibuľu a opekajte na strednom ohni s občasným miešaním 15-20 minút, kým nebude mäkká a zlatá. Po dokončení vmiešajte balzamikový ocot a udržiavajte v teple.

2. Medzitým predvarte zemiaky kým nebudú takmer mäkké.
3. Vo veľkej panvici zohrejte 2 polievkové lyžice oleja. Pridajte zemiaky a cesnak a varte, kým nezhnednú a nezmäknú, asi 5 minút. Zemiaky rozložte na panvicu čo najrovnomernejšie.
4. V mise rozšľahajte vajcia, soľ, korenie a rozmarín. Nalejte na zemiaky a znížte teplotu ohňa
5. Pomocou gumenej špachtle nadvihnite uvarené okraje a nakloňte panvicu tak, aby po nej mohli tiecť rozmiešané vajcia. Pokračujte vo varení, občas nadvihnite frittatu a nakláňajte panvicu, kým nie je vrch takmer stuhnutý (asi 5 minút).
6. Medzitým rozohrejte trúbu na stupeň „gril“. Fritattu v panvici nechajte zhora zapiecť ešte asi 1-2 minúty, alebo kým sa nenafúkne a nezhnedne. Posypte syrom a vložte v trúbe pod gril na ďalšiu minútu, alebo kým sa neroztopí alebo nezmäkne.
7. Podávajte posypané karamelizovanou cibuľou.

Listové časti zeleniny

Donesiete si domov čerstvú koreňovú zeleninu. Petržlenová vňať poputuje do polievky, či nátierky – to je každému jasné aj bez premýšľania. Mrkvovú vňať však zužitkuje len málokto, no vedeli ste, že aj z nej sa dá chutne variť? Odporúčame vám vyskúšať pripraviť si pesto z mrkvovej vňate, na ktoré využijete aj ten pomaly umierajúci baby špenát, ktorý už máte dlhšie v rohu chladničky 🙂

Pesto z mrkvovej vňate

Dochutí cestoviny, šaláty, pizzu, alebo si ho natrite na chlebík či opečený toast.

(Foto: riverford.co.uk)

Budete potrebovať:

• Vňate bez tvrdých stoniek z asi 40 g mrkvy
• 40 g baby špenátu
• 1 veľký, na hrubo nasekaný strúčik cesnaku
• 70 g nesolených pražených kešu orieškov / slnečnicových semienok
• ½ ČL soli
• Čierne korenie
• 120 ml olivového oleja

Postup:

Všetky ingrediencie okrem oleja najskôr dôkladne rozmixujte v mixéri. Potom postupne prilievajte olivový olej a ručne s vareškou rozmiešavajte, aby ste získali hladkú, roztierateľnú no neustále hustú konzistenciu typickú pre pesto.

Staršia ryža

Poznáte to – ako samostatná príloha „odstáta“ viacdňová ryža nechutí dobre, prípadne čerstvej ryže ostalo málo na to, aby sa dala použiť ako príloha na samostatnú porciu. Medzi zvyškové ryžové klasiky patrí plnená paprika. Ak by ste chceli vyskúšať niečo zaujímavejšie, máme pre vás inšpiráciu.

Plnené ryžové guľočky

Chutný snack, brunch, predjedlo, alebo pokojne aj večera.

Budete potrebovať:

• 4 vajcia
• 3-4 šálky ryže
• 2 šálky hladkej múky
• ¾ ČL lyžičky soli
• 2 šálky strúhanky
• Mozzarella nakrájaná na menšie kocky
• Olej na vysmážanie

Postup:

Vajcia rozdeľte na bielka a žĺtka, bielka v menšej miske vyšľahajte do tekutej peny. 2 žĺtka zmiešajte v miske s ryžou, zvyšné 2 žĺtka nebudete v tomto recepte potrebovať. V ďalšej miske zmiešajte múku a soľ. Do ďalšej misky si pripravte strúhanku. Z ryže tvarujte placky, do ktorých stredu zabaľte kocku mozzarelly – tvarujte guličky plnené mozzarellou. Dajte si záležať, aby bola mozzarella poriadne obalená. Hotové guľôčky obaľte v múk a strúhanke. Obalené guľôčky dohneda usmažte v rozpálenom oleji. Podávajte s rajčinovou omáčkou, posypané syrom.

Čo so zvyšnými žĺtkami? Vymiešajte si ich s trochou vanilkového cukru ako rýchly dezert, alebo si pripravte holandskú omáčku (pridáte citrónovú šťavu, trochu vody a za stáleho miešania povarte asi 2 minúty). Použiť ju môžete pokojne k ryžovým guľôčkam, ako omáčku na vajíčka s opečeným starším toustom – viď tipy v kategórii chlieb a pečivo.

Ryžový puding

Budete potrebovať:

• Šálku zvyškovej ryže
• Šálku mlieka
• 2 PL cukru – ideálne zmiešaného s vanilkovým cukrom
• Trošku soli
• Škoricu, šľahačku a sušené ovocie

Postup:

Vo väčšej panvici zmiešajte ryžu, mlieko, cukor a soľ. Varte bez pokrievky na miernom ohni za častého miešania, pokým zmes nezhustne – približne 20 minút. Podávajte v menších miskách ozdobené škoricou, šľahačkou a sušeným ovocím.

Zvädnutý šalát

Listový šalát, či už ľadový, alebo iné druhy, patrí medzi štatisticky najvyhadzovanejšie potraviny. Väčšinou za to môže nesprávne skladovanie, kvôli ktorému šalát skôr zvädne alebo dokonca zhnije v chladničke. Aby ste sa tomuto nešťastnému koncu vyvarovali, po prinesení domov z obchodu šalát rozbaľte a odstráňte igelitový obal či vrecko, neumývajte ho a ponechajte na šaláte vrchné listy, aj keď sú možno nevzhľadné. Listy odstráňte až tesne pred spracovávaním šalátu. Ochraňujú totiž vnútorné listy pred rýchlejšou skazou.

Ak na šalát pozabudnete a on zvädne, môžete mu prinavrátiť život tak, že ho operiete v studenej vode a následne ho vložený v igelitovom vrecku necháte 2 hodiny v chladničke.

Grilovaný šalát

Ľadový šalát, ktorý už nie je najlepší na použitie do čerstvého šalátu, no stále nie je súci ani na vyhodenie, nemusí skončiť v koši. Vyskúšajte si ho ugrilovať. Áno, čítate správne. Grilovaný šalát je delikatesa.

Budete potrebovať:

• Ľadový šalát rozrezaný na štvrtiny
• 3-4 reďkovky či akúkoľvek zvyškovú zeleninu z chladničky – mrkvu, cuketu či kapustu
• 250 g tofu
• 1 ČL sezamových semienok – môžu byť aj biele aj čierne
• 190 g čínskych rezancov

Na omáčku:

• 2 PL sójovej omáčky
• 4 PL sezamového oleja
• Strúčik cesnaku
• Trochu strúhaného zázvoru
• Korenie, chilly
• 1 PL hnedého cukru alebo javorového sirupu

Postup:

Tofu a zeleninu nakrájajte, v miske zmiešajte všetky ingrediencie na omáčku – hotovou omáčkou polejte zeleninu a šalát (1 PL omáčky si nechajte na neskôr na rezance). Tofu ugrilujte z jednej strany asi 7 minút, následne otočte a pridajte šalát a zeleninu a grilujte ďalších 7 minút. Čínske rezance pripravte podľa návodu na obale. Hotové ich polejte odloženou omáčkou a premiešajte. Všetko spolu podávajte v hlbokom tanieri posypané sezamovými semienkami a koreninami podľa chuti (chilli, soľ, viac sójovej omáčky…)

Páčil sa vám článok? Dajte nám vedieť v komentároch, radi pre vás pripravíme výber ďalších receptov.

The post Upcycle recepty z najčastejšie vyhadzovaných potravín appeared first on Upcycle.

V supermarketoch dnes kúpime takmer všetky druhy ovocia a zeleniny celoročne. Máte chuť na jahody v zime? S tým by už dnes nemala problém ani Maruška z rozprávky O dvanástich mesiačikoch. Nákup čohokoľvek kedykoľvek má však svoje ALE, ktoré ľudia žijúci udržateľným spôsobom života, ale aj tí, ktorí dbajú na kvalitné jedlo, už dávno objavili. Pridáte sa k nim?

Prečo sa oplatí stravovať sezónne

Sezónne potraviny sú zdravšie, čerstvejšie a chutnejšie, a to najmä preto, že sú zbierané krátko predtým, ako sa dostanú do predajní. Keďže nemusia precestovať pol sveta, redukuje sa množstvo paliva potrebného na ich transport, čo prispieva k zníženiu uhlíkovej stopy. Kúpou sezónnych potravín podporujeme domácu ekonomiku aj samotných lokálnych pestovateľov. Navyše tým pomáhame aj vlastnej peňaženke, pretože platí: čo je dostupné, je zvyčajne lacnejšie.

Ak máte obavy, že by ste pri takomto prístupe v chladných mesiacoch nemali veľký výber, spomeňte si na stravovanie našich predkov. A my sa vás o tom, že aj na jeseň a v zime nie je núdza o chutné lokálne potraviny, z ktorých je možné vytvoriť množstvo zaujímavých pokrmov, pokúsime presvedčiť na nasledujúcich riadkoch.

Čo na jeseň uskladníte, v zime akoby ste našli

Na jeseň je potrebné využiť, čo nám pôda ešte dáva. Medzi obľúbené plodiny tohto ročného obdobia patria jablká, hrozno, huby, gaštany či tekvica. Záhrada ponúka koreňovú zeleninu – mrkvu, petržlen a zeler, stále dozrievajú baklažán, fenikel, kapusta, ružičkový kel, pór či rukola. Pokračuje zber broskýň, brusníc, kalerábu, karfiolu, zemiakov aj cvikle.

Pred prichádzajúcou zimou je dôležité uskladnenie potravín – na túto tému sme spracovali podrobný článok v Magazíne. Jablká vydržia na chladnom a suchom mieste aj 3 – 4 mesiace, v chlade uskladníte pomerne dlho aj hrozno. Do receptov sa zídu sušené huby, orechy, jadierka, strukoviny, ale aj bylinky. Čo neusušíte, môžete zavariť, fermentovať alebo zamraziť.

NÁŠ TIP: Pokiaľ nie ste zanietený pestovateľ, ťažko si v hlave udržíte, kedy je vhodný čas na zber, nákup a uskladnenie konkrétnych plodín. Vďaka OZ Free Food už ani nemusíte. Na ich webe nájdete prehľadný celoročný kalendár ovocia a zeleniny, ktorý si môžete stiahnuť a mať ho vždy na očiach. (Foto: úryvok kalendára/free-food.sk)

Nerobte kompromis medzi vysokou kvalitou a ekológiou: podsedáky vyrobené z odolných zvyškových materiálov.

Ušite mi ich na mieru

Čo si telo pýta

Počas chladných mesiacov by v našom jedálničku nemali chýbať potraviny bohaté na železo, ako sú kel a špenát, no netreba zabúdať ani na vitamín C, či už v podobe kyslej kapusty, brokolice, jabĺk alebo rakytníka. Telo si na boj s chladom pýta viac proteínov a zdravých tukov, ktoré zas nájdeme v orechoch a semienkach. Či už pri varení, alebo na prípravu čaju proti nachladnutiu by v zimnej kuchyni nemal chýbať zázvor. Vhodné je mať po ruke tiež cesnak, med a cibuľu.

(Foto: thekitchenapothecary.com)

Po letných šalátoch a ľahšie stráviteľných jedlách sa o slovo hlásia teplé aj ťažšie pokrmy. Množstvo ľudí prirodzene pociťuje chuť dať si na raňajky obilninovú kašu a na obed poctivý vývar alebo polievku zo sezónnej zeleniny. Aj teplé večere sú zrazu častejšie ako po zvyšok roka. A práve o tom to je – nielen vedieť, čo práve dozrieva, ale aj počúvať potreby vlastného tela.

NÁŠ TIP: Plytvať by sme nemali ani sezónnymi, ani nesezónnymi potravinami, to dobre vieme. Aj tak však končia na skládkach tony potravinového odpadu ročne. Najčastejšie vyhadzujeme chlieb a pečivo, zo zeleniny a ovocia to sú zemiaky a jablká. Pritom mnohé z nich sa dajú chutne využiť, aj keď už nie sú úplne najčerstvejšie. Máme pre vás zopár tipov na upcyklované recepty z najčastejšie vyhadzovaných potravín.

Ak sme vás čo i len trochu postrčili k záujmu nakupovať sezónne a lokálne, náš článok svoju misiu splnil. Budeme tiež radi, keď nám dáte vedieť, na aké potraviny počas jesene a zimy nedáte dopustiť vy. Dobrú chuť!

The post Sezónne stravovanie: čo jesť počas jesene a zimy? appeared first on Upcycle.

Máte to tak aj vy? Situácie podobné týmto nás motivovali k lepšej technike uskladňovania potravín, aby sme toľko neplytvali a nevyhadzovali svoje peniaze do koša. A čo je najdôležitejšie, vďaka nášmu odpadu najviac trpí životné prostredie.

Zaujímavosť: Priemerný Európan za rok vyhodí 96-115kg jedla. Celosvetovo je to 1/3 celkového objemu potravín, ktorá sa mení na odpad. Ten sa likviduje v spaľovniach alebo rozkladá na skládkach odpadu po dlhé mesiace či roky, pri čom sa do atmosféry uvoľňujú škodlivé skleníkové plyny.

Tipy a triky, ktoré dajú vašim potravinám možnosť „dlhšej kariéry“

Ako môžeme predĺžiť životnosť našich obľúbených potravín? Tak napríklad pór sa nám poďakuje, keď ho nastojato vložíme do pohára s vodou pokojne aj po tom, ako sme už časti z neho použili na varenie. Vydrží tak neporovnateľne dlhšie a môžeme ho takto skladovať v chladničke, ale aj na kuchynskej linke či kdekoľvek inde. To isté platí aj pre špargľu. Zemiaky majú radi tmu a vzduch, preto ich môžeme uskladniť v komore do papierového vrecka, prípadne tašky, do ktorej urobíme dierky. Aby nám nezačali klíčiť, existuje niekoľko tipov skúsených záhradkárov, napríklad priložiť listy sušenej mäty, jablko, či dokonca cviklu do vrecka so zemiakmi.

Chlebu sa darí napríklad aj v chladničke. Mäkučký výdrží až po dobu jedného týždňa. Namiesto skladovania v mikroténovom vrecku sa odporúča ho skladovať ho v ľanovom, či konopnom vrecku. Čo s mrkvou? Pokiaľ je nepoškodená, pekná a čerstvá, stačí ju zabaliť do servítky, naukladať do bavlneného vrecka, a takto nám vydrží aj viac ako mesiac. Postup môžeme zopakovať aj pri cvikle. Čo však s „načatou“ mrkvou? Je možné ju nastrúhať alebo nakrájať na kocky, vložiť do vrecka, vytlačiť z neho vzduch a uskladniť do mrazničky. Mrkva nakrájaná na kolieska sa dá uskladniť aj v zaváracom pohári zaliata vo vode, kde na nás v chladničke počká aj týždeň-dva.

Náš tip: Praktické bavlnené vrecká na skladovanie potravín šijeme aj v našej dielni. Ich pridanou hodnotou je využívanie zvyškových materiálov. Tie ostávajú po výrobe sedačiek a inak by skončili v odpade, nakoľko na svoj pôvodný účel sa už nedajú využiť. Kúpou našich produktov tak získate praktické a kvalitné výrobky, ktoré navyše odbremeňujú planétu od zbytočného odpadu.

Pri uvedených postupoch zeleninu neumývame, nanajvýš ju utrieme servítkou od prachu.

Kaleráb po zbavení dlhých listov a vydrží dlhšie. Zeler si poriadne osušte a zabaľte do alobalu – mal by nám vydržať aj mesiac.

Ako môžeme naším správaním zamedziť zbytočnému vyhadzovaniu potravín?

Určite pomôže, ak nebudeme robiť veľké nákupy raz za čas, pretože vzniká riziko, že kým sa ku danej potravine dostaneme, stratí svoj šmrnc a už na ňu nebudeme mať chuť (spomeňme si na všetky tie avokáda, ktoré ihneď po prekrojení putovali do koša či kompostu.)

Pravidelne kontrolujte dátumy spotreby a minimálnej trvanlivosti. Pozor, medzi týmito pojmami je rozdiel. Po dátume odporúčanej spotreby by sa potraviny konzumovať nemali, avšak po dátume minimálnej trvanlivosti je dobré skontrolovať stav potraviny, no konzumovať ju môžeme aj naďalej ak je všetko v poriadku.

Tip: Plánujte jedlá. Pravdepodobnosť, že nakúpite a následne potraviny nevyužijete výrazne klesá.

Nerobte kompromis medzi vysokou kvalitou a ekológiou: podsedáky vyrobené z odolných zvyškových materiálov.

Ušite mi ich na mieru

Ako uchovať čerstvé ovocie po dobu 12 mesiacov (bez zavárania)?

Na internete existuje množstvo nápadov a návodov ako na to, no tento nám zaručuje trvanlivosť čerstvého ovocia až 12 mesiacov, a to bez zavárania:

Vezmime si napríklad bohatú úrodu čerešní, jabĺk, mirabeliek alebo čohokoľvek, čím nás naša záhradka obdarila. Ovocie musí byť čerstvé, nie podliehajúce začiatkom hniloby. Ako na to?

1. Ovocie niekoľkokrát premyjeme vodou (v prípade čerešní, odstránime stopky).

2. Umyté ovocie podávame do sklenených pohárov, ideálne väčších (1l-1,5l).

3. Zalejeme vriacou vodou, zakryjeme viečkom-nezaťahujeme a necháme pôsobiť 10 minút.

4. Vodu vylejeme (už ju nebudeme potrebovať).

5. Prevaríme novú vodu.

6. Do nádob s ovocím pridáme dve polievkové lyžice cukru.

7. Ovocie opäť zalejeme vriacou vodou, no tentokrát viečka poriadne zatiahneme.

8. Nádoby prikryjeme uterákom alebo handrou a necháme chladnúť po dobu 20-24h.

9. Ovocie je pripravené na skladovanie. Teplota miestnosti by nemala presiahnuť 18 ºC a do nádob sa v žiadnom prípade nesmie dostať vzduch.

Podobný návod existuje aj na uskladnenie paradajok, no rozdiel je v tom, že ich každú jednu prepichneme niekoľkokrát ihlou, prvú várku vriacej vody necháme pôsobiť 15 minút a do nádoby pred uzavretím nepridávame žiaden cukor. A je to!

Pokiaľ nie ste fanúšikom zavárania, pravdepodobne sme vám teraz urobili radosť. Ak však máte zaváranie v krvi, rozhodne ste si už osvojili ten svoj „pravý“ nálev na uhorky či egreše.

Kedy si však zvoliť zaváranie?

Zavárať môžeme huby, čerešne, jablká, produkty z nich (džemy, lekváre…), uhorky a iné ovocie či zeleninu. Zavárať vieme na sladko aj na kyslo. Potraviny vydržia aj niekoľko rokov. Avšak treba myslieť na to, že varným procesom klesá nutričná hodnota zaváraniny. Existujú však procesy, ktoré uchovajú potraviny dlho čerstvé a dokonca zvýšia ich vitamíny a prospešné látky.

Zázrak menom fermentácia

Pri procese zvanom fermentácia nám pomáhajú prospešné baktérie uchovať zeleninu a iné potraviny o niekoľko týždňov dlhšie. Jednobunkové baktérie svojim „životným štýlom“ vytvárajú prostredie odolné voči hnilobným procesom a toxínom, ktoré by potraviny znehodnotili. Vďaka fermentácii máme napríklad aj pivo, kyslú kapustu, rôzne mliečne výrobky, či napríklad aj tempeh (sójový výrobok). Okrem iného fermentácii vďačíme aj za zlepšenie trávenia vďaka probiotickým kultúram, ktoré pri nej vznikajú. To znamená, že ak máte problémy s trávením, skúste si doma niektorý z jednoduchých návodov na domácu fermentáciu.

Ak však nie ste fanúšikom kyslých chutí, na fermentované potraviny si buď zvyknete (lebo ich nutričné hodnoty a benefity za to naozaj stoja), alebo ich môžete použiť ako prílohu ku chutným receptom, ktoré ich chuť vyvážia.

Recept na fermentované reďkovky (či inú vhodnú zeleninu):

1. Pripravíme si čistú nádobu na fermentovanie, môže byť aj zaváraninová.

2. Reďkovky si nakrájame (zmestí sa mi ich viac do nádoby a tekutina sa dostane hlbšie do zeleniny).

3. Ak chceme, pripravíme si koreniny na dochucovanie, napr. kurkumu, zázvor, bobkový list, chren (môže byť aj čerstvý).

4. Reďkovky naukladáme do nádoby a zalejeme soľným roztokom. Roztok si pripravíme tak, že si vypočítame 2% z objemu vody, a toľko soli pridáme (na liter je to 15g).

5. Roztok poriadne zamiešame nech sa soľ rozpustí a zalejeme reďkovky v nádobe tak, aby boli všetky ponorené vo vode ešte aj s rezervou.

6. Nádobu prikryjeme, no nezatvárame!

7. Pri izbovej teplote necháme prírodu nech vykoná svoje kúzlo.

8. Približne na štvrtý-piaty deň môžeme ochutnať čo sme si sfermentovali a po šiestom dni by mala byť reďkovka (alebo iná zelenina) pripravená na pravidelný konzum.

Pozor: Chladnička spomalí fermentačný proces, preto nádobku skladujte pri izbovej teplote.

Urobili sme vám chute? Inšpirovali sme vás? Poznali ste všetky techniky? Dajte nám vedieť, ktorý postup vyskúšate ako prvý.

The post Koniec plytvania: tipy ako skladovať jedlo a potraviny appeared first on Upcycle.

Avokádo: zdravé ovocie s temným príbehom

O prospešných účinkoch ovocia, ktoré je výborné do šalátu, „pokéčka“ či nátierky, nemusíme pochybovať, no o nevýhodách jeho pestovania, žiaľ, áno. Avokádo je náročné na zdroj sladkej vody – jeden kus ovocia si vyžiada až 70 litrov. Ich predaj je však výnosný, čo vedie k vysychaniu riek a odopieraniu pitnej vody miestnym obyvateľom. Ovocie sa pestuje najmä v Čile a Mexiku, kde navyše vyvoláva násilie a korupciu. Kartely unášajú rodinných príslušníkov pestovateľov, za ktorých požadujú vysoké výkupné. 

Zaujímavosť: Pestovanie a zber avokáda trvá dlho. Po vytvorení avokádovej farmy a vysadení prvých semien trvá až 14 rokov, kým sa môže začať zber.

Deforestácia, ktorú má za následok pestovanie avokád v Mexiku. (Foto: vox.com)

Nerobte kompromis medzi vysokou kvalitou a ekológiou: podsedáky vyrobené z odolných zvyškových materiálov.

Ušite mi ich na mieru

Mandle – silný znečisťovateľ vody

Aj pestovanie obľúbených orechov si vyžaduje množstvo vody. Na jednu mandľu pripadajú približne 4 litre. Kaliforniu, ktorá je ich najväčším producentom, tak aj kvôli pestovaniu tejto plodiny sužujú každoročné suchá. Mandle tam totiž pohltia až 8 % zásob vody určenej pre poľnohospodárstvo. Navyše pri ich pestovaní vznikajú tony odpadu, ktoré znečisťujú vodné toky a pôdu.

Zaujímavosť: Rastlinné mandľové mlieko sa nepovažuje za environmentálne bezpečné kvôli vysokej uhlíkovej stope a mimoriadnej spotrebe vody pri pestovaní mandlí. Ak chcete konzumovať čo najviac „environmentálne priateľské“ rastlinné mlieko, siahnite po ovsenom mlieku. Kravské mlieko má spomedzi všetkých spomenutých najhorší dopad na životné prostredie, aj najvyššiu uhlíkovú stopu. Nepriaznivé dopady sóje a ryže uvádzame v nasledujúcich častiach článku.

Zahraničný zdroj: približná spotreba vody na produkciu 1 L kravského a rastlinných mliek. (Zdroj: 8billiontrees.com)

Sója – prispieva k výrubu lesov

Jedna z hlavných potravín v jedálničku vegetariánov tiež nie je úplne ideálnou voľbou. Aby sa produkcia sójových bôbov oplatila, je potrebné ich pestovať vo veľkom. V dôsledku toho trpia ekosystémy v Latinskej Amerike rozsiahlym odlesňovaním. Každý rok sa kvôli tejto plodine zničia približne 4 milióny hektárov lesov.

Zaujímavosť: Nenechajte sa však zmiasť, vegetariáni v tomto zohrávajú len malú úlohu. Väčšina svetovej sójovej produkcie, až 77 % putuje do živočíšnej výroby – na výkrm najmä hovädzieho dobytka, ktorý je následne porážaný na produkciu mäsa. Na výrobu sójových výrobkov, ako je tofu, sójové mlieko, či sójový olej ide len 19,2 % celosvetovej produkcie.

Zahraničný zdroj: svetová produkcia sóje v percentách. (Zdroj: animalequality.org)

Ryža – výrazný producent metánu

Plodina, ktorá je základom stravy pre viac než polovicu populácie, je zaujímavým úkazom. Na jednej strane je obeťou meniacej sa klímy, keďže stúpajúce teploty a čoraz častejšie suchá ničia ryžové plantáže, no na druhej strane má samotné pestovanie ryže na klímu negatívny dopad. Je zodpovedné až za 10 % globálnych emisií metánu, v ázijských krajinách to predstavuje dokonca 25 – 33 %.

Zaujímavosť: Organické ryžové farmy zvyčajne pestujú plodiny v systémoch zaplavených polí, ktoré sa podobajú konvenčnej výrobe, ale eliminujú používanie chemických hnojív a pesticídov a zahŕňajú kombináciu postupov vrátane striedania, obrábania pôdy, krycích plodín a využívania vody na kontrolu buriny. Najviac takýchto fariem sa nachádza v Austrálii, Argentíne, USA a Číne.

Čokoláda – sladkosť s horkými koreňmi

Ruku na srdce, kto z nás si aspoň raz za čas nedá dobrú čokoládu? Pestovanie kakaa si však vyžaduje obrovskú spotrebu vody a odlesňovanie. Veľkí producenti kakaa – Ghana a Pobrežie Slonoviny sú dokonca neslávne známi využívaním detskej práce. V týchto krajinách ide o približne 1,48 milióna detí. A to už ani nehovoríme o tom, koľko odpadu sa vyprodukuje kvôli obalom, ktorými sa pri zabalení čokolády veru nešetrí.

Dieťa pracujúce na kakaovej plantáži. Deti pracujú vo fyzicky náročných a nebezpečných podmienkach za pár centov na deň (Foto: fortune.com)

Bonus: palmový olej-  negatívny evergreen

Palmový olej patrí medzi najznámejších strašiakov v potravinovom priemysle. Hoci je jeho produkcia mimoriadne škodlivá, nachádza sa až v 50% bežných balených výrobkoch – v sladkostiach, slaných pochutinách, cereáliách, polotovaroch, mliečnych výrobkoch, tavených syroch a dokonca aj v dojčenských výživách. Pritom bol jednoznačne potvrdený jeho negatívny vplyv na zdravie pri dlhodobom konzumovaní (ateroskleróza, srdcovo-cievne ochorenia a i.).

Deforestácia dažďového pralesa v Malajzii kvôli pestovaniu paliem na výrobu palmového oleja. (Foto: spott.org)

Produkcia palmového oleja likviduje lesy a ohrozuje zvieratá, ktoré pri odlesňovaní (často krát vypaľovaním) umierajú. Kvôli palmovému oleju čelia vyhynutiu orangutany (100 000 úmrtí za posledných 16 rokov), ale aj slony, nosorožce, tigre a rôzne aj vzácne druhy vtákov. Kvôli jeho produkcii už bolo zničených asi 3,5 mil hektárov dažďového pralesa (čo sa dá prirovnať vyrúbaniu plochy futbalového ihriska každých 25 sekúnd!). Ochranárske združenie Greenpeace podľa zdrojov tvrdí, že za posledné 3 roky boli za zničenie 70 000 stromov zodpovedné značky ako Milka, Oreo, Toblerone či Ferrero.

Ranený orangutan z dôsledku poľnohospodárskej činnosti na pestovanie paliem pre palmový olej. (Foto: rainforest-rescue.org)

Ako konzumovať svoje obľúbené potraviny eticky?

Zoznam podobných potravín je, samozrejme, omnoho dlhší. Ak vo vás tieto informácie zanechali stopu a radi by ste sami prispeli k obmedzeniu negatívneho dopadu na životné prostredie, cestou je uprednostňovanie tých s certifikátom, napr. Fair Trade. Pomôže aj nakupovanie sezónnych potravín u lokálnych pestovateľov. A ak by ste sa chceli pridať k aktívnym bojovníkom za zastavenie nebezpečného poľnohospodárstva, k dispozícii sú iniciatívy rôznych medzinárodných organizácií, ktoré pravidelne organizujú petície, finančné zbierky aj rôzne výzvy, do ktorých sa viete zapojiť. Môže to znieť ako klišé, no silnou pravdou je, že aj ten najmenší, krok sa počíta.

Autorka: Tímea Kamenická

The post 5 obľúbených potravín s nebezpečným dopadom na planétu: nájdete ich aj vo svojom jedálničku? appeared first on Upcycle.

Spoločné pravidlá pre udržateľnú kuchyňu a kúpeľňu:

1. Čistiace prostriedky šetrné k prírode

Bežné čistiace prostriedky sú plné nebezpečnej chémie, ktorá by sa nemala zbytočne dostávať do kanalizácie ani do voľnej prírody. Navyše mnohé látky obsiahnuté v čistiacich prostriedkoch sú nebezpečné aj pre kontakt s ľudskou pokožkou, alebo ju vysúšajú a dráždia. Pritom by ste neverili, čo všetko dokáže dokonale vyčistiť a vydezinfikovať obyčajný kuchynský ocot. Vyrobiť si môžete jednoducho viacúčelový domáci čistič z octu a pár kvapiek esenciálneho oleja pre sviežu vôňu. Alebo v octe vylúhujte šupky z citrusov. Nepríjemného octového zápachu sa nemusíte obávať, po umývaní ho čistič nezanecháva.

Ak z nejakého dôvodu chcete používať radšej komerčne vyrobené prostriedky, uprednostnite radšej ekologické. Napríklad na pranie sú na trhu dostupné prostriedky, ktoré sú biologicky rozložiteľné a nezávadné ako pre prírodu, tak aj pre ľudské zdravie. Obzvlášť na pranie oblečenia pre bábätká a malé deti sa odporúča vyhnúť chemickým prostriedkom a používať práve tie prírodné vzhľadom na citlivosť ich pokožky. Predísť tak môžete rôznym alergiám či iným chorobám v budúcnosti.

Nerobte kompromis medzi vysokou kvalitou a ekológiou: podsedáky vyrobené z odolných zvyškových materiálov.

Ušite mi ich na mieru

2. Prírodná kozmetika

Tak, ako čistiace prostriedky spomínané vyššie, aj bežná kozmetika obsahuje skryté nebezpečenstvá v podobe mikroplastov, sulfátov či parabénov (ktoré preukázateľne spôsobujú zdravotné problémy pri dlhodobom používaní). Odporúča sa nahradiť ju prírodnými výrobkami, sledovať zloženie a nebezpečným látkam sa vyhnúť. Bonusom je, že takáto kozmetika sa často predáva v ekologických baleniach, či bezobalovo, čím sa dostávame k ďalšiemu bodu.

3. Bezobalové nakupovanie

Je jednoduchšie, ako si myslíte. Už takmer v každom meste sa nachádza bezobalový obchod, v ktorom si môžete kúpiť čapovanú kozmetiku, drogériu, kuchynské oleje či bezobalové potraviny, ktoré vám navážia vo vlastnej nádobe či v papierovom vrecku. Nielenže ušetríte prírodu o množstvo zbytočných obalov, ale takéto produkty sú často krát aj finančne výhodnejšie.

Náš tip: Na nákup len s vlastnou taškou. Ak sa obzeráte po vhodnej taške, možno vás zaujmú naše pevné upcyklované tašky v rôznych veľkostiach. Vyrobené sú z mimoriadne odolných látok, ktoré sú vlastne zvyškovými poťahmi používanými pri výrobe sedačiek. Okrem tašiek šijeme aj ďalších šikovných pomocníkov do domácnosti aj na každý nákup – upcyklované bavlnené vrecká na pečivo, zeleninu, bylinky či akýkoľvek drobný tovar. Vyrobené sú taktiež z materiálov, ktoré ostávajú po výrobe sedacieho nábytku.

4. Pomôcky z udržateľných materiálov

Drevená zubná kefka namiesto plastovej, kompostovateľná utierka z celulózy namiesto klasickej špongie, drevená kefa na vlasy a takto by sme mohli pokračovať dlho. Vždy pred kúpou novej pomôcky do kuchyne či kúpeľne sa skúste zamyslieť nad jej alternatívou vyrobenou z obnoviteľných zdrojov. Nezabudnite však, že pokiaľ máte v domácnosti pomôcku, ktorá je vyrobená z plastu či nerecyklovateľných materiálov, no stále plne funkčná – vyhodiť ju a nahradiť pomôckou z ekologického materiálu by rozhodne s ekológiou nemalo nič spoločné. Najprv takéto predmety „vypoužívajte“, ak sa pokazia pokúste sa ich opraviť a vyhodenie a kúpenie novej si ponechajte ako poslednú možnosť. To je skutočné zodpovedné správanie 🙂

Náš tip: Vynikajúcou pomôckou na umývanie aj drhnutie je prírodná „špongia“ lufa. Získava sa vysušením z koreňa rastliny podobnej uhorke, ktorá sa veľmi jednoducho pestuje v krajinách s teplejším podnebím, no pri troche šikovnosti ju dokážete vypestovať aj v našich podmienkach. Je tvrdá, po namočení v studenej vode zmäkne a poslúži ako skvelá špongia a drôtenka v jednom. Dokonca je vhodná aj na čistenie pleti a pokožky. Keď doslúži je možné ju kompostovať.

The post Zariaďujeme udržateľne #3: kúpeľňa a kuchyňa appeared first on Upcycle.