Ak sa vám tieto riadky čítajú ťažko a radi by ste sa vyhli podporovaniu zisku módnych reťazcov, ktoré produkujú novú kolekciu za kolekciou, pričom sa väčšinou jedná o nekvalitné oblečenie na pár vynosení, máte viacero možností, ako sa obliekať etickejšie, aj ekologickejšie. Vo svete silnie hnutie slow fashion, ktoré je opakom rýchlej módy. A nejedná sa len o obliekanie – slow design v sebe zahŕňa výrobu akéhokoľvek dizajnového tovaru čo najviac udržateľne a eticky. Či už sa jedná o dekorácie a doplnky do domácnosti, nábytok alebo čokoľvek, čo nám má prinášať estetický zážitok a spríjemňovať prostredie.

Zaujímavosť: Veľmi populárny, podobne zmýšľajúci koncept, je aj slow food, ktorý sa snaží zaviesť čo najudržateľnejšie zvyky do každodenného stravovania. Nie je to len o vegetariánstve a vegánstve, ale o uvedomelom výbere konzumovaných potravín pochádzajúcich zo zdrojov, ktoré zbytočne neničia životné prostredie.

Ktoré výrobky sú „slow“?

V zásade sa jedná o akékoľvek výrobky, ktoré sú vyrábané s ohľadom na životné prostredie či už pri voľbe materiálov, ale aj výrobných procesov až po spôsob balenia a distribúcie ku koncovým zákazníkom. Slow design výrobcovia sa snažia pracovať s materiálmi, ktoré sú považované za ekologické a dôležitú úlohu tu zohráva aj upcyklácia a recyklácia.

Ďalším veľmi podstatným princípom slow dizajnu je etický spôsob výroby. Pracovníci za svoju prácu dostávajú adekvátnu mzdu a pracujú v bezpečných a vhodných podmienkach.

Napríklad v Upcycle výrobky šijeme z odpadových látok, ktoré ostávajú po výrobe sedačiek. Na trh tak prinášame dizajnové upcyklované interiérové doplnky – ako napríklad štýlové vankúše, či obaly na kvetináče, ale aj praktické veci na každodenné využitie – ako látkové tašky či podsedáky na stoličky a sedačky. Navyše v našej dielni sú zamestnaní ľudia zo sociálne znevýhodneného prostredia, pre ktorých je nájsť si prácu obtiažnejšie.

Posledným, a nemenej dôležitým princípom pomalého dizajnu je stvárnenie hodnoty remesla, nadčasovosti, kultúrneho povedomia. Výsledkom práce slow dizajnérov má byť nadčasový výrobok, ktorý bude mať svoje právoplatné miesto v domácnosti aj v budúcnosti. Takýto návrhári sa pri svojej práci neponáhľajú – inde dizajnéri musia dodržiavať množstvo termínov a byť neustále v pohybe. Proti tomuto slow design bojuje a riadi sa pomalým tempom – kde návrh a príprava niečoho výnimočného si vyžadujú svoj čas.

Kvalitné veci = vyššia cena

Slow výrobky sú po väčšinou vysoko kvalitné produkty, nakoľko sa nevyrábajú masovo v obrovských zahraničných továrňach, ale stojí za nimi jeden či menšia skupinka ľudí, ktorá si na ich výrobe dáva mimoriadne záležať. Častokrát sa jedná o čisto ručnú prácu s dôslednou kontrolou, čo zabezpečuje výrobku vysokú kvalitu a životnosť. Tak isto aj slow materiály sú vo väčšine prípadov omnoho kvalitnejšie, ako tie bežne „komerčne“ využívané. Preto sa pri výrobkoch spĺňajúcich kritériá slow dizajnustretávame s vyššou cenou.

Treba si však uvedomiť fakt, že takéto výrobky nám budú slúžiť omnoho dlhšie, ako lacné produkty z lacných materiálov vyrobené spôsobom, aby boli náklady čo najnižšie a zisk čo najvyšší. Navyše kúpou lokálnych produktov od malých výrobcov zo Slovenska si môžeme byť istí, že svojou investíciou podporujeme konkrétneho človeka a jeho rodinu a nie zahraničný korporát. Očakávať môžeme aj komunikáciu a servis na vyššej úrovni aj v prípade reklamácií alebo úprav.

Existuje teda mnoho sympatických dôvodov, prečo svoje ťažko zarobené peniaze minúť radšej na niečo kvalitnejšie a hodnotnejšie, čo nám vydrží dlhšie a čo bude mať svoju charakteristickú unikátnosť a originalitu, ako si zakúpiť tuctový výrobok dovezený spoza hraníc tisícky kilometrov vzdialených krajín.

Ako sa dostať k slow dizajn výrobkom?

Väčšina výrobcov všetkých kategórií má dnes už svoj e-shop a sú aktívni na sociálnych sieťach. Existujú aj rôzne webové stránky, ktoré týchto výrobcov združujú a vy si môžete podľa kategórií vyhľadať čokoľvek, čo potrebujete – od oblečenia, cez prírodnú kozmetiku, až po nádherné dekorácie do domácnosti aj na záhradu.

Ak neradi nakupujete online a potrebujete si predtým, než niečo kúpite výrobok ohmatať, veľa kvalitných výrobcov svoje veci predáva prostredníctvom bioobchodov či rôznych miestnych obchodov so zdravou výživou. Vypraviť sa môžete aj na remeselné jarmoky a trhy vo vašom okolí.

The post Slow dizajn – hnutie, ktoré zaručuje nadčasovosť a kvalitu vašich vecí appeared first on Upcycle.

Čo je to ten greenwashing?

Veľmi jednoducho povedané – ide o manipulatívnu techniku zavádzania zákazníkov, ktorú firmy využívajú na to, aby si budovali imidž ekologickej, zelenej značky, ktorá koná priaznivo a uvedomelo k životnému prostrediu, hoci opak je pravdou. Chápe sa v dvoch rovinách.

Na jednej strane ide o realizovanie naoko zelených aktivít, ktorými sa snaží firma zakryť nepeknú skutočnosť alebo sa vydávať za ekologicky zmýšľajúcu. Na strane druhej možno greenwashing chápať aj v kontexte, že mnohé značky sa snažia vytvoriť apel potreby určitého produktu len preto, že má ekologické vlastnosti. No vlastniť zbytočne veľa vecí, hoci ekologických, tiež nie je udržateľné. Napr. vlastniť množstvo rôznych plátenných tašiek alebo slamky z papiera, kovu a ešte aj z recyklovaného plastu.. V tejto súvislosti sa používa aj výraz etický konzum.

Akú môže mať greenwashing podobu a ako ho odhaliť?

Na to, aby sme si ako spotrebiteľ uvedomili, či máme dočinenia s greenwashing praktikou, nepotrebujeme žiadne špeciálne schopnosti. Kľúčom je kritické myslenie a možno aj určitá dávka zanietenosti a angažovanosti k vyhľadávaniu informácií. Výrazným varovným signálom je, ak fast fashion značky, targetové kozmetické značky alebo rôzne iné korporáty, ktoré doteraz pojem “ekologický” nepoužívali, začnú svoju marketingovú komunikáciu stavať práve na sloganoch a heslách tohto typu. Či už na obaloch produktov alebo vo svojich reklamných komunikátoch. Druhým, častým typom greenwashingu, je podnikanie spoločensky zodpovedných aktivít, ktoré majú značke pomôcť asociovať sa s označením “eko”, hoci vo svojej podstate eko vôbec nie je.

Upcycle vankúšik nielen do detskej izby.

Pozri náš zverinec

Etalón greenwashingu z módneho priemyslu

Známym príkladom greenwashingu je značka H&M. Na základe analýzy neziskovej organizácie Changing Markets jej patrí prvé miesto v rebríčku, ktorý sledoval mieru nepravdivých výrokov značiek o udržateľnosti a ekológii, keď až 96 % jej tvrdení porušilo pravidlá hospodárskej súťaže a trhu. Z mnohých greenwashing aktivít značky je jednou z najvýraznejších kolekcia a kampaň H&M Conscious, v rámci ktorej boli komunikované práve udržateľné princípy a nové smerovanie značky. Pravdou však je, že sa jedná len o trik, nakoľko tak masívny výrobca rýchlej módy nemôže byť udržateľný. Navyše sa zistilo, že táto kolekcia dokonca obsahovala vyšší podiel syntetických vlákien ako jej bežná línia (72 % : 61 %) a vyrábala sa v nebezpečných a nehumánnych podmienkach.

Odborníci a aktivisti majú pre všetkých jasnú radu, ako sa vyhnúť greenwashingu v móde: fast fashion značka nikdy nemôže byť udržateľná, takže každý jeden jej “zelený” ťah je len a len manipulácia a ďalší marketingový trik.

Holistický pohľad na greenwashing

Niekedy je greenwashing zjavný, inokedy to robia značky tak umne, že sa dá ťažko prekuknúť. Spomenieme praktiku, ktorú bežný neangažovaný zákazník ťažko odhalí. Reč je o veľkých nadnárodných spoločnostiach, ktoré vlastnia mnohé firmy a značky, z ktorých väčšina nie je ekologická, organická, ani cruelty free – čiže materská spoločnosť vo svojej filozofii nemá “zelené” ambície. No pod vplyvom trendov niektorú zo svojich značiek buď prerobí do “zeleného šatu” alebo zavedie úplne novú, ktorá tieto parametre bude spĺňať. Jej kúpou v konečnom dôsledku zákazník prispeje na chod neekologického veľkého biznisu. Príkladom je L’oréal Group, pod ktorú spadá mimo iných značka Garnier, ktorá síce dostala v roku 2021 certifikát Leaping Bunny, ktorý je pečaťou netestovania na zvieratách, avšak korporát ako taký produkty ostatných značiek testuje.

Tip: Ak kupujete produkty, nehľadajte informácie len o samotnej značke, ale zaujímajte sa aj o väzby na iné spoločnosti. Ak si chcete byť istí, že nebudete obeťou greenwashingu, nakupujte prírodnú kozmetiku od lokálnych výrobcov, alebo si vyrábajte vlastnú.

Konkrétnych príkladov greenwashingu je, žiaľ, obrovské množstvo, naprieč rôznymi segmentmi, odvetviami a produktovými radami. Tento článok sme nechceli poňať ako čiernu galériu, ale skôr ako podnet k zamysleniu sa a opatrnosti, aby ste neboli oklamaní a kúpou „eko“ produktov v dobrej viere naopak nepodporili biznis, ktorému o zdravie planéty a ľudí nikdy v skutočnosti nešlo.

The post Greenwashing – nie je všetko zlato, čo sa zelená appeared first on Upcycle.

Aké signály vám naznačia, že ide o produkt fast fashion priemyslu?

Mnohé svetové značky známe aj z našich obchodných domov chŕlia jednu novinku za druhou. Snažia sa navodiť dojem, že to, čo ste si kúpili pred pol rokom už dávno vyšlo z módy a musíte to nahradiť najnovšou kolekciou, ktorá je nielen aktuálna a trendy, ale navyše za nízke ceny.

Prvým podozrivým signálom je cena – tričká, ktoré v takýchto obchodných reťazcoch stoja zopár eur hlásajú, že niečo nie je v poriadku. Za tak nízkou cenou odevu sa totiž skrýva temný príbeh – extrémne nekvalitný syntetický materiál ošetrený silnými chemikáliami a osoba, ktorá ho vyrobila niekde v ázijskej továrni, dostala za prácu minimum (v prepočte zopár centov na deň) a bola celý čas v nevyhovujúcich podmienkach, v ktorých riskovala svoje zdravie. Druhým varovným signálom je kvalita – odev fast fashion priemyslu má nízku životnosť, veľmi rýchlo stráca svoju kvalitu, resp. svoj pôvodný stav a tak je človek nepriamo nútený nakúpiť znova a znova.

Aké sú globálne dopady fast fashion?

Dopady, ktoré fast fashion priemysel má, by sme mohli rozdeliť do dvoch kategórií, a to na negatívne dopady na prírodu a negatívne dopady na ľudské životy.

1. Životné prostredie na pokraji síl

V prvotnej predstave tohto nebrzdiaceho vlaku environmentálnej katastrofy by si človek myslel, že to gro zla tvoria tony nespotrebovaného oblečenia, z ktorého mimochodom 80 % končí na skládkach. Ten základný problém však pramení hneď z úvodu, z podstaty veci, teda z výroby. Neúnosný nápor zvádza s módnym priemyslom najmä ovzdušie a voda. 

V dôsledku textilnej výroby sa vyprodukuje až 1,2 miliardy ton CO2 ročne – pre lepšie uvedomenie si závažnosti tohto údaju, je to viac emisií ako z medzinárodnej leteckej a námornej dopravy dohromady. Na rozdiel od ovzdušia, voda trpí aj počas výroby, aj počas údržby zakúpeného oblečenia. Pri výrobe jedného bavlneného trička sa použije toľko pitnej vody, koľko by človek vypil približne za 3 roky. Prečo je to vlastne tak? Odpoveďou sú “smädné” neorganické vlákna – napríklad na vypestovanie jedného kilogramu geneticky modifikovanej bavlny sa použije až 2000 litrov vody. Neudržateľné pestovanie bavlny malo dokonca za následok takmer úplné vyschnutie Aralského mora (zo 4. najväčšieho jazera na svete zostalo len 10 %).

Ďalšia voda sa spotrebuje počas premývania textílií od farieb a chemikálií, a následne sa znečistená vypúšťa do riek, do vodných tokov, čím ich výrazne kontaminuje. Ľudia v krajinách, ktoré sú najviac zasiahnuté praktikami fast fashion, doslova nemajú prístup k čistej pitnej vode, napriek tomu ju však konzumujú, čo má fatálne následky na ich zdraví. Ako sme už naznačili, znečistenie vôd nekončí pri výrobe, pri praní takýchto nekvalitných umelých textílií (pri premene surovín na textil sa využíva 8 000 syntetických chemikálií) sa totiž uvoľňujú mikroplasty, resp. plastové mikrovlákna, ktoré putujú do vodných ekosystémov, kde sa stávajú nechcenou potravou pre živé organizmy, napr. plankton.

2. Hazard s ľudským zdravím, životom i dôstojnosťou

Vo fabrikách, tzv. sweatshopoch, v ktorých sa produkuje nekvalitné, lacné oblečenie, ktoré predávajú obchodné reťazce s rýchlou módou, pracujú ľudia jednak za almužny, no čo je horšie, v podmienkach, ktoré sú na míle ďaleko od etického a zdraviu nezávadného pracovného prostredia.  Denno-denne manipulujú s karcinogénnymi chemikáliami bez použitia ochranných prostriedkov, ako napríklad rukavice, respirátory či okuliare. Po tragédii z roku 2013, kedy sa na predmestí bangladéšskej metropoly Dhaka zrútila budova, v ktorej sídlilo niekoľko textilných výrob a zahynulo pri nej 1138 zamestnancov, si už svetové organizácie viac overujú stav takýchto tovární, no zlepšenie je minimálne. Stále evidujú vykorisťovanie, a to nie len dospelých, ale aj detí.

Zaujímavý projekt na tému fast fashion pripravil študent UKF, Igor Hanečák. Jedná sa o inštaláciu s názvom Mauzóleum obetí rýchlej módy vytvorenú na počesť 1 138 ľuďom, ktorí zahynuli pri páde spomínanej textilej továrne v Bangladéši. Počas 24 hodín vytvoril 1 138 linorytových grafík, presne toľko, koľko bolo obetí v továrni, ktoré potlačil na textil – pracoval takmer bez prestávky, so syntetickými farbami, v nevetraných priestoroch. Študent priznal, že ťažká monotónna práca bola náročná fyzicky, aj psychicky. Výsledkom jeho práce bol 13 metrov dlhý tunel vyskladaný z týchto grafík na textile. Celá inštalácia nesie dôležité posolstvo k zamysleniu, v akých podmienkach pracujú mnohí ľudia v odevnom priemysle, má vzdať úctu tragicky zosnulým a poukázať na vhodnejšie alternatívy pri voľbe oblečenia.

Aké kroky môžete učiniť pre zastavenie fast fashion priemyslu vy sami?

V prvom rade je dôležitá zmena nastavenia mysle – musíte pochopiť, že nepotrebujete každý mesiac ďalší kus odevu len preto, že do obchodov prišla nová kolekcia. Mimochodom, módny priemysel, resp. módny cyklus má asi 52 ročných období. Tomu sa povie mrhanie. Cesta je nákup oblečenia v second handoch, ktoré už dávno nie sú stuchnutou prevádzkou starého oblečenia. Dnes sa v nich dajú zohnať kúsky svetových dizajnérov a značiek, vysoko kvalitné materiály a celkovo pekné kúsky, ktoré oživia váš šatník. Navyše za slušné ceny, niekedy až smiešne lacné, keď stihnete “šťastnú hodinku”. Z pohľadu cirkulárnej ekonomiky je vhodnou alternatívou aj “swap”, teda výmena oblečenia medzi sebou – môžete ho realizovať len tak medzi sebou s priateľmi, s rodinou alebo aj s cudzími ľuďmi na organizovaných komunitných, lokálnych “swapoch”. Za ich prababku môžeme označiť staré-známe “blšáky”.

Ak vám ale tak úplne nevonia nosenie už používaného oblečenia, aj pre vás existujú etické, ekologické a udržateľné možnosti. Jestvujú totiž značky, pre ktoré je na prvom mieste životné prostredie, životnosť a kvalita odevov a férové podmienky pre pracovníkov, a teda používajú upcyklované či recyklované materiály, vyhýbajú sa pesticídom, uvedomele narábajú s vodnými zdrojmi aj odpadom. Produkty takýchto značiek bývajú označené ako “eco-friendly” alebo “organic”. Cena je pri nich síce o niečo vyššia, ale takéto kúsky oblečenia vydržia roky, sú väčšinou nadčasové a navyše sú etické k planéte i ľudským zdrojom.

Ešte jeden tip – už aj na Slovensku máme obchod, resp, službu, v rámci ktorej si môžete na výnimočnú udalosť (svadba, ples, stužková..) oblečenie požičať. Nejedná sa však o žiadne “handry z Číny”, ale o kúsky od slovenských dizajnérov a módnych návrhárov. Zas-raz win-win situácia, kedy ušetríte prírodu plus podporíte lokálnych tvorcov.
A jedna malá rada na záver – to, že reťazec, ktorý primárne predáva fast fashion, zaradí do predaja eko/organic kolekciu, nemusí to hneď znamenať zmenu filozofie, ale len šikovný obchodný trik. Preto si uvedomujte viac svoje nákupné správanie, upcyklujte, swapujte a k výberu toho, čo kúpite, pristupujte kriticky, nie len impulzívne a pudovo.

The post Fast fashion – desivá pravda o módnom priemysle appeared first on Upcycle.