Odborníci, ale aj vynaliezaví podnikatelia sa zaoberajú riešením problému „čo s nadbytočným CO²?“, a tak sa zrodil nápad, že by sme ho mohli konzumovať. Samozrejme nie vo forme, v akej sa nachádza, no za pomoci obnoviteľného zdroja energie (napr. slnečnej), vody a spomínaného oxidu uhličitého, vytvorili v Kalifornii pod vedením uznávanej vedkyne Lisy Disonovej bielkovinovú/proteínovú múku, z ktorej by sa ďalej vytváral konečný produkt. Samozrejme sa jedná o vegánsky proteín, ktorý by slúžil na výrobu tzv. „vegánskeho mäsa“- náhrady mäsových výrobkov, ale aj iných živočíšnych produktov.

Startup dostal názov Air protein a momentálne je v rannom štádiu, no rozhodne sme svedkami veľmi elegantného riešenia časti klimatickej krízy. Potravinárske a poľnohospodárske odvetvie je jedným z hlavných producentov CO². Projekt nadchýna mnohých zainteresovaných vedcov aj aktivistov angažovaných v rozvojoch nových technológií, ktoré by mohli redukovať CO² či „nájsť mu“ nové užitočné využitie.

Zakladateľka projektu Lisa Disonová (Foto: CNN)

Zaujímavosť: Nápad na spracovanie vzduchu do podoby jedla pochádza (rovnako ako veľa iných technologických prelomových objavov) z dielne NASA, kde bol vymyslený pre astronautov, no nedotiahnutý do úspešného konca. Takto vyrábané potraviny mali uživiť astronautov pri dlhých misiách vo vesmíre.

Ako to vyzerá v praxi

Prvky vzduchu sú mixované so živými kultúrami, až kým nevyprodukujú bielkoviny. Proces je podobný výrobe syru, jogurtov či vína. Proteín, ktorý živé kultúry vytvorili, sa zozbiera a vysuší, aby sa odstránila voda. Výsledným produktom je čistá múka, ktorá slúži na ďalšie spracovanie do želanej konzistencie. Spôsob a technológia premeny múky na „vegánske mäso“ sa podobá výrobe cestovín. V tomto kroku sa mení múka do želanej textúry, chuti a výživových atribútov. Výsledný produkt, syntetické mäso je tak plný živín a bielkovín. Zatiaľ sa však nedostal k bežným spotrebiteľom a v obchodoch sa nepredáva.

Cieľom startupu Air protein je vyrábať jedlo, ktoré je nutrične bohaté, neobsahuje GMO modifikované potraviny, žiadnu sóju, pesticídy, antibiotiká, hormóny a hlavne žiadne zvieratá.

Vďaka projektu, akým je tento, môžeme v budúcnosti jednoduchšie nakŕmiť neustále sa zväčšujúcu populáciu planéty, zabrániť odlesňovaniu v dôsledku poľnohospodárskych potrieb, či dokonca spomaliť globálne otepľovanie.

The post „Zo vzduchu sa nenaješ!“ A čo ak áno? Unikátny projekt vytvoril „mäso“ z oxidu uhličitého appeared first on Upcycle.

Prinášame vám zopár receptov. Berte ich ako inšpiráciu a pokojne si ich obmeňte podľa seba. Riaďte sa svojou intuíciou, a najmä chladničkou. Cieľom je chladničku vyprázdniť, nie znova zaplniť novými surovinami, ktoré nebudú mať využitie a prejdú zárukou. Pretože „ekologické“ stravovanie dokáže odbremeniť planétu o tisíce ton odpadu ročne.

Náš tip: Na tému, ako správne skladovať jedlo a predísť tým jeho plytvaniu sme písali v článku v našom Upcycle Magazíne.

Starší a tvrdý chlieb a pečivo

Pokiaľ zrovna nemáte chuť alebo dôvod sušiť zvyškové pečivo a robiť z neho strúhanku, nečudujeme sa, je to celkom prácne. Pripravte si zo staršieho chleba a pečiva radšej niečo chutné, čo je hotové hneď.

Zaujímavosť: Chlieb patrí medzi celosvetovo najvyhadzovanejšie potraviny. Každý rok sa vo svete vyhodí na skládku viac ako 240 miliónov bochníkov chleba.

Chlebová rýchlovka

Asi najzákladnejšou možnosťou sú krutóny do polievky alebo šalátov. Na menšie kocky nakrájaný či natrhaný chlieb krátko opečte posypaný obľúbeným korením a máte hotovo. Alebo si spravte chutnú večeru – zapekaný chlebík „co dúm dal“. Potrite ho kečupom či rajčinovým pretlakom, obložte čímkoľvek, čo máte radi z chladničky, posypte syrom a dajte zapiecť.

Panzanella – taliansky šalát zo staršieho chleba

Ideálny pokrm na štýlové predjedlo, či brunch. Hostia vôbec nezistia, že ste doňho skryli starší chleba a dokonca aj iné zeleninové zvyšky z kuchyne.

Budete potrebovať:

• Starší, na kocky nakrájaný chlieb
• 2-3 väčšie paradajky
• 1/2 väčšej uhorky
• 1 strednú papriku
• ½ stredne veľkej červenej cibule
• ½ šálky extra panenského olivového oleja
• ¼ šálky octu z červeného vína
• ½ ČL soli
• Čierne korenie, čerstvá bazalka

Postup:

Chlieb nakrájaný na kocky rozložte na papier na pečenie a pečte v rozohriatej trúbe na 150 stupňov 15-20 minút, občas premiešajte. Cieľom je, aby bol chlieb opečený zvonku, ale vnútri stále o niečo mäkší. Nakrájajte všetku zeleninu. Nakrájanú cibuľu namočte do studenej vody na asi 10 minút. V uzatvárateľnej nádobe zmiešajte olivový olej, ocot, soľ a trochu čierneho korenia a poriadne premixujte. V mise zmiešajte chlieb a zeleninu, zalejte pripravenou zálievkou. Nechajte šalát stáť minimálne 30 minút, ideálne do 4 hodín. Občas premiešajte, aby sa šťava a zálievka rovnomerne rozdelili. Tesne pred podávaním pridajte lístky bazalky. Šalát chutí najlepšie v deň, kedy bol pripravený.

Ekologický dizajn do každého interiéru: obaly na kvetináče šité zo zvyškových materiálov.

Ušite mi ho na mieru

Zmäknuté jablká

Aj jablká, podobne ako chlieb, sa nachádzajú medzi celosvetovo najviac vyhadzovanými potravinami. Pritom sa dajú chutne využiť aj keď už nie sú úplne najčerstvejšie. Pozor však na ovocie, ktoré vykazuje známky napadnutia plesňou – takéto nekonzumujte v žiadnom prípade.

Zapečená jablková granola s chrumkavou polevou

Tieto naozaj luxusné raňajky či brunch máte do hodinky na stole a zužitkujete pri tom všetky zmäknuté jablká, ktoré sa vám už nejaký čas povaľujú v špajzy.

(Zdroj: thekitch.com)

Budete potrebovať:

NA NÁPLŇ:

• 1 kg zmäknutých jabĺk
• 1/2 malého citróna
• 100 gramov kryštálového cukru
• 2 lyžice kukuričného škrobu
• 1 lyžička mletej škorice

NA POLEVU:

• 150 gramov masla plus kúsok na potretie zapekacej misy
• 150 gramov jemných ovsených vločiek
• 130 gramov múky
• 100 gramov hnedého cukru
• 1/2 lyžičky soli
• 1 čajová lyžička čistého vanilkového extraktu

Postup:

1. Trúbu predhrejte na 180° C  a pripravte zapekaciu misu. Pripravte si sklenenú zapekaciu misu, ktorú potrite maslom.
2. Nakrájajte maslo na niekoľko kúskov a rozpustite ho v malom hrnci na strednom ohni. Odložte nabok vychladnúť. Jablká ošúpte, odstráňte jadrovníky a nakrájajte ich na hrubšie plátky. Vytlačte šťavu z 1/2 malého citróna, kým nezískate 1 polievkovú lyžicu.
3. Pripravte ovocnú náplň: vo veľkej miske vymiešajte kryštálový cukor a 2 lyžice kukuričného škrobu tak, aby sa rozbili hrudky. Pridajte jablká a citrónovú šťavu a jemne premiešajte, aby sa obalili. Preložte zmes do pekáča a rozotrite do rovnomernej vrstvy.
4. Pripravte si chrumkavú polevu: nasypte ovsené vločky, múku, hnedý cukor a soľ do strednej alebo veľkej misy – môže to byť misa, ktorá bola použité na jablká – a miešajte, kým sa obsah nespojí. Ovsenú zmes pokvapkajte rozpusteným maslom a 1 lyžičkou vanilkového extraktu a premiešajte, aby sa spojila.
5. Vzniknutú chrumkavú polevu rozotrite rovnomerne na jablká v mise.
6. Pečte 50 až 60 minút, kým ovocné šťavy nebudú bublať po okrajoch zapekacej misy a poleva nebude zlatistá a tvrdá na dotyk.
7. Pred podávaním nechajte granolu vychladnúť na mriežke aspoň 15 minút.

Naklíčené zemiaky

Panuje mýtus, že naklíčené zemiaky nie sú bezpečné pre zdravie a nemali by sme ich konzumovať. Opak je však pravdou – naklíčené zemiaky sú rovnako bezpečné na jedenie, ako tie „obyčajné“. Hoci väčšinou už bývajú zmäknuté a na niektoré recepty sa nehodia. Stále si z nich však môžete uvariť krémovú zemiakovú kašu či polievku. My vám však odporúčame skúsiť tento vynikajúci recept:

Zemiaková fritatta s karamelizovanou cibuľou

Frittata pochádza z talianskej kuchyne a jedná sa o akúsi verziu omelety na štýl „čo dom dal“, čo je pri „eko“ varení ten najlepší spôsob výberu ingrediencií. Inšpirujte sa našim receptom.

(Zdroj: anoregoncottage.com)

Budete potrebovať:

Karamelizovaná cibuľa:

• 2 veľké žlté cibule nakrájané na plátky
• 1 polievková lyžica olivového oleja
• 1 polievková lyžica masla
• 1 polievková lyžica balzamikového octu

Frittata:

• 2 lyžice olivového oleja
• 300 g starších zemiakov nakrájaných na kúsky
• 1 strúčik cesnaku – nasekaný
• 10 vajec
• 1/2 lyžičky soli
• 1/2 lyžičky čierneho korenia
• 1/2 lyžičky sušeného rozmarínu
• 1/2 šálky syra feta (či kozí, gorgonzola, parmezán atď.)

Postup:

1. Najskôr pripravte cibuľku. Na panvici rozohrejte olej. Pridajte cibuľu a opekajte na strednom ohni s občasným miešaním 15-20 minút, kým nebude mäkká a zlatá. Po dokončení vmiešajte balzamikový ocot a udržiavajte v teple.

2. Medzitým predvarte zemiaky kým nebudú takmer mäkké.
3. Vo veľkej panvici zohrejte 2 polievkové lyžice oleja. Pridajte zemiaky a cesnak a varte, kým nezhnednú a nezmäknú, asi 5 minút. Zemiaky rozložte na panvicu čo najrovnomernejšie.
4. V mise rozšľahajte vajcia, soľ, korenie a rozmarín. Nalejte na zemiaky a znížte teplotu ohňa
5. Pomocou gumenej špachtle nadvihnite uvarené okraje a nakloňte panvicu tak, aby po nej mohli tiecť rozmiešané vajcia. Pokračujte vo varení, občas nadvihnite frittatu a nakláňajte panvicu, kým nie je vrch takmer stuhnutý (asi 5 minút).
6. Medzitým rozohrejte trúbu na stupeň „gril“. Fritattu v panvici nechajte zhora zapiecť ešte asi 1-2 minúty, alebo kým sa nenafúkne a nezhnedne. Posypte syrom a vložte v trúbe pod gril na ďalšiu minútu, alebo kým sa neroztopí alebo nezmäkne.
7. Podávajte posypané karamelizovanou cibuľou.

Listové časti zeleniny

Donesiete si domov čerstvú koreňovú zeleninu. Petržlenová vňať poputuje do polievky, či nátierky – to je každému jasné aj bez premýšľania. Mrkvovú vňať však zužitkuje len málokto, no vedeli ste, že aj z nej sa dá chutne variť? Odporúčame vám vyskúšať pripraviť si pesto z mrkvovej vňate, na ktoré využijete aj ten pomaly umierajúci baby špenát, ktorý už máte dlhšie v rohu chladničky 🙂

Pesto z mrkvovej vňate

Dochutí cestoviny, šaláty, pizzu, alebo si ho natrite na chlebík či opečený toast.

(Foto: riverford.co.uk)

Budete potrebovať:

• Vňate bez tvrdých stoniek z asi 40 g mrkvy
• 40 g baby špenátu
• 1 veľký, na hrubo nasekaný strúčik cesnaku
• 70 g nesolených pražených kešu orieškov / slnečnicových semienok
• ½ ČL soli
• Čierne korenie
• 120 ml olivového oleja

Postup:

Všetky ingrediencie okrem oleja najskôr dôkladne rozmixujte v mixéri. Potom postupne prilievajte olivový olej a ručne s vareškou rozmiešavajte, aby ste získali hladkú, roztierateľnú no neustále hustú konzistenciu typickú pre pesto.

Staršia ryža

Poznáte to – ako samostatná príloha „odstáta“ viacdňová ryža nechutí dobre, prípadne čerstvej ryže ostalo málo na to, aby sa dala použiť ako príloha na samostatnú porciu. Medzi zvyškové ryžové klasiky patrí plnená paprika. Ak by ste chceli vyskúšať niečo zaujímavejšie, máme pre vás inšpiráciu.

Plnené ryžové guľočky

Chutný snack, brunch, predjedlo, alebo pokojne aj večera.

Budete potrebovať:

• 4 vajcia
• 3-4 šálky ryže
• 2 šálky hladkej múky
• ¾ ČL lyžičky soli
• 2 šálky strúhanky
• Mozzarella nakrájaná na menšie kocky
• Olej na vysmážanie

Postup:

Vajcia rozdeľte na bielka a žĺtka, bielka v menšej miske vyšľahajte do tekutej peny. 2 žĺtka zmiešajte v miske s ryžou, zvyšné 2 žĺtka nebudete v tomto recepte potrebovať. V ďalšej miske zmiešajte múku a soľ. Do ďalšej misky si pripravte strúhanku. Z ryže tvarujte placky, do ktorých stredu zabaľte kocku mozzarelly – tvarujte guličky plnené mozzarellou. Dajte si záležať, aby bola mozzarella poriadne obalená. Hotové guľôčky obaľte v múk a strúhanke. Obalené guľôčky dohneda usmažte v rozpálenom oleji. Podávajte s rajčinovou omáčkou, posypané syrom.

Čo so zvyšnými žĺtkami? Vymiešajte si ich s trochou vanilkového cukru ako rýchly dezert, alebo si pripravte holandskú omáčku (pridáte citrónovú šťavu, trochu vody a za stáleho miešania povarte asi 2 minúty). Použiť ju môžete pokojne k ryžovým guľôčkam, ako omáčku na vajíčka s opečeným starším toustom – viď tipy v kategórii chlieb a pečivo.

Ryžový puding

Budete potrebovať:

• Šálku zvyškovej ryže
• Šálku mlieka
• 2 PL cukru – ideálne zmiešaného s vanilkovým cukrom
• Trošku soli
• Škoricu, šľahačku a sušené ovocie

Postup:

Vo väčšej panvici zmiešajte ryžu, mlieko, cukor a soľ. Varte bez pokrievky na miernom ohni za častého miešania, pokým zmes nezhustne – približne 20 minút. Podávajte v menších miskách ozdobené škoricou, šľahačkou a sušeným ovocím.

Zvädnutý šalát

Listový šalát, či už ľadový, alebo iné druhy, patrí medzi štatisticky najvyhadzovanejšie potraviny. Väčšinou za to môže nesprávne skladovanie, kvôli ktorému šalát skôr zvädne alebo dokonca zhnije v chladničke. Aby ste sa tomuto nešťastnému koncu vyvarovali, po prinesení domov z obchodu šalát rozbaľte a odstráňte igelitový obal či vrecko, neumývajte ho a ponechajte na šaláte vrchné listy, aj keď sú možno nevzhľadné. Listy odstráňte až tesne pred spracovávaním šalátu. Ochraňujú totiž vnútorné listy pred rýchlejšou skazou.

Ak na šalát pozabudnete a on zvädne, môžete mu prinavrátiť život tak, že ho operiete v studenej vode a následne ho vložený v igelitovom vrecku necháte 2 hodiny v chladničke.

Grilovaný šalát

Ľadový šalát, ktorý už nie je najlepší na použitie do čerstvého šalátu, no stále nie je súci ani na vyhodenie, nemusí skončiť v koši. Vyskúšajte si ho ugrilovať. Áno, čítate správne. Grilovaný šalát je delikatesa.

Budete potrebovať:

• Ľadový šalát rozrezaný na štvrtiny
• 3-4 reďkovky či akúkoľvek zvyškovú zeleninu z chladničky – mrkvu, cuketu či kapustu
• 250 g tofu
• 1 ČL sezamových semienok – môžu byť aj biele aj čierne
• 190 g čínskych rezancov

Na omáčku:

• 2 PL sójovej omáčky
• 4 PL sezamového oleja
• Strúčik cesnaku
• Trochu strúhaného zázvoru
• Korenie, chilly
• 1 PL hnedého cukru alebo javorového sirupu

Postup:

Tofu a zeleninu nakrájajte, v miske zmiešajte všetky ingrediencie na omáčku – hotovou omáčkou polejte zeleninu a šalát (1 PL omáčky si nechajte na neskôr na rezance). Tofu ugrilujte z jednej strany asi 7 minút, následne otočte a pridajte šalát a zeleninu a grilujte ďalších 7 minút. Čínske rezance pripravte podľa návodu na obale. Hotové ich polejte odloženou omáčkou a premiešajte. Všetko spolu podávajte v hlbokom tanieri posypané sezamovými semienkami a koreninami podľa chuti (chilli, soľ, viac sójovej omáčky…)

Páčil sa vám článok? Dajte nám vedieť v komentároch, radi pre vás pripravíme výber ďalších receptov.

The post Upcycle recepty z najčastejšie vyhadzovaných potravín appeared first on Upcycle.

V supermarketoch dnes kúpime takmer všetky druhy ovocia a zeleniny celoročne. Máte chuť na jahody v zime? S tým by už dnes nemala problém ani Maruška z rozprávky O dvanástich mesiačikoch. Nákup čohokoľvek kedykoľvek má však svoje ALE, ktoré ľudia žijúci udržateľným spôsobom života, ale aj tí, ktorí dbajú na kvalitné jedlo, už dávno objavili. Pridáte sa k nim?

Prečo sa oplatí stravovať sezónne

Sezónne potraviny sú zdravšie, čerstvejšie a chutnejšie, a to najmä preto, že sú zbierané krátko predtým, ako sa dostanú do predajní. Keďže nemusia precestovať pol sveta, redukuje sa množstvo paliva potrebného na ich transport, čo prispieva k zníženiu uhlíkovej stopy. Kúpou sezónnych potravín podporujeme domácu ekonomiku aj samotných lokálnych pestovateľov. Navyše tým pomáhame aj vlastnej peňaženke, pretože platí: čo je dostupné, je zvyčajne lacnejšie.

Ak máte obavy, že by ste pri takomto prístupe v chladných mesiacoch nemali veľký výber, spomeňte si na stravovanie našich predkov. A my sa vás o tom, že aj na jeseň a v zime nie je núdza o chutné lokálne potraviny, z ktorých je možné vytvoriť množstvo zaujímavých pokrmov, pokúsime presvedčiť na nasledujúcich riadkoch.

Čo na jeseň uskladníte, v zime akoby ste našli

Na jeseň je potrebné využiť, čo nám pôda ešte dáva. Medzi obľúbené plodiny tohto ročného obdobia patria jablká, hrozno, huby, gaštany či tekvica. Záhrada ponúka koreňovú zeleninu – mrkvu, petržlen a zeler, stále dozrievajú baklažán, fenikel, kapusta, ružičkový kel, pór či rukola. Pokračuje zber broskýň, brusníc, kalerábu, karfiolu, zemiakov aj cvikle.

Pred prichádzajúcou zimou je dôležité uskladnenie potravín – na túto tému sme spracovali podrobný článok v Magazíne. Jablká vydržia na chladnom a suchom mieste aj 3 – 4 mesiace, v chlade uskladníte pomerne dlho aj hrozno. Do receptov sa zídu sušené huby, orechy, jadierka, strukoviny, ale aj bylinky. Čo neusušíte, môžete zavariť, fermentovať alebo zamraziť.

NÁŠ TIP: Pokiaľ nie ste zanietený pestovateľ, ťažko si v hlave udržíte, kedy je vhodný čas na zber, nákup a uskladnenie konkrétnych plodín. Vďaka OZ Free Food už ani nemusíte. Na ich webe nájdete prehľadný celoročný kalendár ovocia a zeleniny, ktorý si môžete stiahnuť a mať ho vždy na očiach. (Foto: úryvok kalendára/free-food.sk)

Nerobte kompromis medzi vysokou kvalitou a ekológiou: podsedáky vyrobené z odolných zvyškových materiálov.

Ušite mi ich na mieru

Čo si telo pýta

Počas chladných mesiacov by v našom jedálničku nemali chýbať potraviny bohaté na železo, ako sú kel a špenát, no netreba zabúdať ani na vitamín C, či už v podobe kyslej kapusty, brokolice, jabĺk alebo rakytníka. Telo si na boj s chladom pýta viac proteínov a zdravých tukov, ktoré zas nájdeme v orechoch a semienkach. Či už pri varení, alebo na prípravu čaju proti nachladnutiu by v zimnej kuchyni nemal chýbať zázvor. Vhodné je mať po ruke tiež cesnak, med a cibuľu.

(Foto: thekitchenapothecary.com)

Po letných šalátoch a ľahšie stráviteľných jedlách sa o slovo hlásia teplé aj ťažšie pokrmy. Množstvo ľudí prirodzene pociťuje chuť dať si na raňajky obilninovú kašu a na obed poctivý vývar alebo polievku zo sezónnej zeleniny. Aj teplé večere sú zrazu častejšie ako po zvyšok roka. A práve o tom to je – nielen vedieť, čo práve dozrieva, ale aj počúvať potreby vlastného tela.

NÁŠ TIP: Plytvať by sme nemali ani sezónnymi, ani nesezónnymi potravinami, to dobre vieme. Aj tak však končia na skládkach tony potravinového odpadu ročne. Najčastejšie vyhadzujeme chlieb a pečivo, zo zeleniny a ovocia to sú zemiaky a jablká. Pritom mnohé z nich sa dajú chutne využiť, aj keď už nie sú úplne najčerstvejšie. Máme pre vás zopár tipov na upcyklované recepty z najčastejšie vyhadzovaných potravín.

Ak sme vás čo i len trochu postrčili k záujmu nakupovať sezónne a lokálne, náš článok svoju misiu splnil. Budeme tiež radi, keď nám dáte vedieť, na aké potraviny počas jesene a zimy nedáte dopustiť vy. Dobrú chuť!

The post Sezónne stravovanie: čo jesť počas jesene a zimy? appeared first on Upcycle.

Máte to tak aj vy? Situácie podobné týmto nás motivovali k lepšej technike uskladňovania potravín, aby sme toľko neplytvali a nevyhadzovali svoje peniaze do koša. A čo je najdôležitejšie, vďaka nášmu odpadu najviac trpí životné prostredie.

Zaujímavosť: Priemerný Európan za rok vyhodí 96-115kg jedla. Celosvetovo je to 1/3 celkového objemu potravín, ktorá sa mení na odpad. Ten sa likviduje v spaľovniach alebo rozkladá na skládkach odpadu po dlhé mesiace či roky, pri čom sa do atmosféry uvoľňujú škodlivé skleníkové plyny.

Tipy a triky, ktoré dajú vašim potravinám možnosť „dlhšej kariéry“

Ako môžeme predĺžiť životnosť našich obľúbených potravín? Tak napríklad pór sa nám poďakuje, keď ho nastojato vložíme do pohára s vodou pokojne aj po tom, ako sme už časti z neho použili na varenie. Vydrží tak neporovnateľne dlhšie a môžeme ho takto skladovať v chladničke, ale aj na kuchynskej linke či kdekoľvek inde. To isté platí aj pre špargľu. Zemiaky majú radi tmu a vzduch, preto ich môžeme uskladniť v komore do papierového vrecka, prípadne tašky, do ktorej urobíme dierky. Aby nám nezačali klíčiť, existuje niekoľko tipov skúsených záhradkárov, napríklad priložiť listy sušenej mäty, jablko, či dokonca cviklu do vrecka so zemiakmi.

Chlebu sa darí napríklad aj v chladničke. Mäkučký výdrží až po dobu jedného týždňa. Namiesto skladovania v mikroténovom vrecku sa odporúča ho skladovať ho v ľanovom, či konopnom vrecku. Čo s mrkvou? Pokiaľ je nepoškodená, pekná a čerstvá, stačí ju zabaliť do servítky, naukladať do bavlneného vrecka, a takto nám vydrží aj viac ako mesiac. Postup môžeme zopakovať aj pri cvikle. Čo však s „načatou“ mrkvou? Je možné ju nastrúhať alebo nakrájať na kocky, vložiť do vrecka, vytlačiť z neho vzduch a uskladniť do mrazničky. Mrkva nakrájaná na kolieska sa dá uskladniť aj v zaváracom pohári zaliata vo vode, kde na nás v chladničke počká aj týždeň-dva.

Náš tip: Praktické bavlnené vrecká na skladovanie potravín šijeme aj v našej dielni. Ich pridanou hodnotou je využívanie zvyškových materiálov. Tie ostávajú po výrobe sedačiek a inak by skončili v odpade, nakoľko na svoj pôvodný účel sa už nedajú využiť. Kúpou našich produktov tak získate praktické a kvalitné výrobky, ktoré navyše odbremeňujú planétu od zbytočného odpadu.

Pri uvedených postupoch zeleninu neumývame, nanajvýš ju utrieme servítkou od prachu.

Kaleráb po zbavení dlhých listov a vydrží dlhšie. Zeler si poriadne osušte a zabaľte do alobalu – mal by nám vydržať aj mesiac.

Ako môžeme naším správaním zamedziť zbytočnému vyhadzovaniu potravín?

Určite pomôže, ak nebudeme robiť veľké nákupy raz za čas, pretože vzniká riziko, že kým sa ku danej potravine dostaneme, stratí svoj šmrnc a už na ňu nebudeme mať chuť (spomeňme si na všetky tie avokáda, ktoré ihneď po prekrojení putovali do koša či kompostu.)

Pravidelne kontrolujte dátumy spotreby a minimálnej trvanlivosti. Pozor, medzi týmito pojmami je rozdiel. Po dátume odporúčanej spotreby by sa potraviny konzumovať nemali, avšak po dátume minimálnej trvanlivosti je dobré skontrolovať stav potraviny, no konzumovať ju môžeme aj naďalej ak je všetko v poriadku.

Tip: Plánujte jedlá. Pravdepodobnosť, že nakúpite a následne potraviny nevyužijete výrazne klesá.

Nerobte kompromis medzi vysokou kvalitou a ekológiou: podsedáky vyrobené z odolných zvyškových materiálov.

Ušite mi ich na mieru

Ako uchovať čerstvé ovocie po dobu 12 mesiacov (bez zavárania)?

Na internete existuje množstvo nápadov a návodov ako na to, no tento nám zaručuje trvanlivosť čerstvého ovocia až 12 mesiacov, a to bez zavárania:

Vezmime si napríklad bohatú úrodu čerešní, jabĺk, mirabeliek alebo čohokoľvek, čím nás naša záhradka obdarila. Ovocie musí byť čerstvé, nie podliehajúce začiatkom hniloby. Ako na to?

1. Ovocie niekoľkokrát premyjeme vodou (v prípade čerešní, odstránime stopky).

2. Umyté ovocie podávame do sklenených pohárov, ideálne väčších (1l-1,5l).

3. Zalejeme vriacou vodou, zakryjeme viečkom-nezaťahujeme a necháme pôsobiť 10 minút.

4. Vodu vylejeme (už ju nebudeme potrebovať).

5. Prevaríme novú vodu.

6. Do nádob s ovocím pridáme dve polievkové lyžice cukru.

7. Ovocie opäť zalejeme vriacou vodou, no tentokrát viečka poriadne zatiahneme.

8. Nádoby prikryjeme uterákom alebo handrou a necháme chladnúť po dobu 20-24h.

9. Ovocie je pripravené na skladovanie. Teplota miestnosti by nemala presiahnuť 18 ºC a do nádob sa v žiadnom prípade nesmie dostať vzduch.

Podobný návod existuje aj na uskladnenie paradajok, no rozdiel je v tom, že ich každú jednu prepichneme niekoľkokrát ihlou, prvú várku vriacej vody necháme pôsobiť 15 minút a do nádoby pred uzavretím nepridávame žiaden cukor. A je to!

Pokiaľ nie ste fanúšikom zavárania, pravdepodobne sme vám teraz urobili radosť. Ak však máte zaváranie v krvi, rozhodne ste si už osvojili ten svoj „pravý“ nálev na uhorky či egreše.

Kedy si však zvoliť zaváranie?

Zavárať môžeme huby, čerešne, jablká, produkty z nich (džemy, lekváre…), uhorky a iné ovocie či zeleninu. Zavárať vieme na sladko aj na kyslo. Potraviny vydržia aj niekoľko rokov. Avšak treba myslieť na to, že varným procesom klesá nutričná hodnota zaváraniny. Existujú však procesy, ktoré uchovajú potraviny dlho čerstvé a dokonca zvýšia ich vitamíny a prospešné látky.

Zázrak menom fermentácia

Pri procese zvanom fermentácia nám pomáhajú prospešné baktérie uchovať zeleninu a iné potraviny o niekoľko týždňov dlhšie. Jednobunkové baktérie svojim „životným štýlom“ vytvárajú prostredie odolné voči hnilobným procesom a toxínom, ktoré by potraviny znehodnotili. Vďaka fermentácii máme napríklad aj pivo, kyslú kapustu, rôzne mliečne výrobky, či napríklad aj tempeh (sójový výrobok). Okrem iného fermentácii vďačíme aj za zlepšenie trávenia vďaka probiotickým kultúram, ktoré pri nej vznikajú. To znamená, že ak máte problémy s trávením, skúste si doma niektorý z jednoduchých návodov na domácu fermentáciu.

Ak však nie ste fanúšikom kyslých chutí, na fermentované potraviny si buď zvyknete (lebo ich nutričné hodnoty a benefity za to naozaj stoja), alebo ich môžete použiť ako prílohu ku chutným receptom, ktoré ich chuť vyvážia.

Recept na fermentované reďkovky (či inú vhodnú zeleninu):

1. Pripravíme si čistú nádobu na fermentovanie, môže byť aj zaváraninová.

2. Reďkovky si nakrájame (zmestí sa mi ich viac do nádoby a tekutina sa dostane hlbšie do zeleniny).

3. Ak chceme, pripravíme si koreniny na dochucovanie, napr. kurkumu, zázvor, bobkový list, chren (môže byť aj čerstvý).

4. Reďkovky naukladáme do nádoby a zalejeme soľným roztokom. Roztok si pripravíme tak, že si vypočítame 2% z objemu vody, a toľko soli pridáme (na liter je to 15g).

5. Roztok poriadne zamiešame nech sa soľ rozpustí a zalejeme reďkovky v nádobe tak, aby boli všetky ponorené vo vode ešte aj s rezervou.

6. Nádobu prikryjeme, no nezatvárame!

7. Pri izbovej teplote necháme prírodu nech vykoná svoje kúzlo.

8. Približne na štvrtý-piaty deň môžeme ochutnať čo sme si sfermentovali a po šiestom dni by mala byť reďkovka (alebo iná zelenina) pripravená na pravidelný konzum.

Pozor: Chladnička spomalí fermentačný proces, preto nádobku skladujte pri izbovej teplote.

Urobili sme vám chute? Inšpirovali sme vás? Poznali ste všetky techniky? Dajte nám vedieť, ktorý postup vyskúšate ako prvý.

The post Koniec plytvania: tipy ako skladovať jedlo a potraviny appeared first on Upcycle.

Na vzniku skleníkových plynov má okrem poľnohospodárstva a živočíšnej výroby svoj podiel aj doprava, predovšetkým letecká a automobilová, výroba, priemysel. Najväčším producentom CO2 a metánu v poľnohospodárstve či živočíšnej výrobe je hovädzí a teľací dobytok. Poďme sa spolu pozrieť na to, ako vieme ovplyvniť situáciu na našej planéte už len tým, čo si doprajeme na tanieri.

Obmedzte množstvo mäsa a živočíšnych výrobkov

Znížením celosvetovej spotreby hovädzích produktov či chovu hovädzieho dobytka by sa značne znížila produkcia skleníkových plynov. Je však ťažké povedať nakoľko, pretože to závisí od viacerých faktorov. Skleníkové plyny produkuje samotný tráviaci systém dobytka, ako aj skladovanie hnojiva, močovky, kŕmne zmesi, ustajnenie a mnoho ďalších faktorov. Okrem iného je chov tohto dobytka náročný na priestor, čo má na svedomí odlesňovanie veľkej časti pôdy. Ďalším dôvodom odlesňovania sú aj priestory na pestovanie potravy pre dobytok. Prirodzene, lesy sú pľúcami Zeme a ich nedostatok má opäť negatívny vplyv na celý ekosystém.

Pokiaľ jete mäso, máte hneď niekoľko možností ako vylepšiť svoj jedálniček, svoje zdravie a koniec-koncov aj zdravie planéty. Pokúste sa obmedziť spotrebu mäsa na určité dni v týždni. Je veľmi pravdepodobné, že ak obmedzíte spotrebu mäsa na menší počet dní v týždni, spozorujete pozitívne zmeny v tom, ako sa cítite, prípadne, že disponujete väčším množstvom energie, ktorú by ste predtým míňali na trávenie mäsa. Pre porovnanie, na strávenie bravčového mäsa je treba asi 4 hodiny, pričom na strávenie obilnín ako ryža alebo pohánka len 2 hodiny.

Odkiaľ získate potrebné proteíny, ak vynecháte mäso? Je čas pridať do jedálnička napríklad strukoviny ako šošovica. Pre porovnanie, 100 gramov kuracích pŕs obsahuje cca 26 gramov bielkovín, pričom 100 gramov šošovice obsahuje 25 gramov bielkovín. Rastlinné proteíny sa líšia od tých živočíšnych hlavne pomerom aminokyselín. Podľa viacerých štúdií je dokázané, že vegetariáni a vegáni trpia menej na kardiovaskulárne choroby, obezitu, vysoký cholesterol a pod.

Najbohatšie zdroje rastlinných bielkovín: tofu, tempeh, fazuľky edamame, cícer, mandle, quinoa, fazuľa.

Ak ste však doteraz nepátrali po rastlinných zdrojoch bielkovín, máme tu pre vás niekoľko chutných typov, ako nahradiť mäso, ryby, vajíčka a syry niečím rastlinným a zdravým: šošovicový prívarok, hrášková polievka, dusená brokolica s pučenými zemiakmi,  cícerový guláš, sójové plátky so zeleninou, cestoviny so špenátom a mnoho ďalších. V tabuľke nižšie porovnávame pestovanie vybranej rastlinnej stravy v porovnaním s chovom hospodárskych zvierat a produkciou živočíšnych výrobkov.

Zaujímavosť: Vedeli ste, že štýl stravovania, pri ktorom sa vedome vzdávame určitých zdrojov ako napríklad, hovädzie mäso, ryby, vajíčka a pod., sa nazýva reducetariánstvo? Ideo vedomú voľbu akéhokoľvek obmedzenia sa v stravovaní, či už zo zdravotných dôvodov, alebo ekologických. Napríklad aj vegetariáni patria do tejto skupiny, pričom tí zredukovali prísun mäsa na nulu.

Ak ste konzumenti mäsa, je dôležité uvedomiť si, aký druh má aký dopad na produkciu CO2 vo svete. Z hľadiska chovu a spracovania výrobkov je na tom najhoršie teľacie mäso. Nasledujú jahňacina, hovädzina a baranina.

(Zdroj: krajpotravin.sk)

Čo sa týka spracovania zeleniny, ani tá skleníková na tom nie je najlepšie. Nemyslíme tým skleník vo vlastnej záhradke ale priemyselné skleníky, ktoré zaberajú veľkú rozlohu, na svoj chod spotrebujú veľa energie a zdrojov. Tým sa dostávame k ďalšiemu bodu.

Jedzte lokálne a sezónne

Lokálne stravovanie má mnoho výhod.  Jednou z nich je podpora lokálnych predajcov, malo-chovateľov a poľnohospodárstva v krajine. Okrem toho, aby sme výrobok dostali do našej kuchyne, nemusí za nami cestovať z ďaleka. Čím zabezpečíme, že ani potravina nemusela prejsť procesom skorého zberu, mrazenia, konzervovania a podobne. Vyhnúť sa podobným procesom je zdravšie, pretože plodiny si tak uchovajú potrebné živiny a čerstvosť a neobsahujú zbytočné látky navyše.

Ako však vyriešiť otázku lokálnych zdrojov v zime? Odpoveďou nám sú domáce zaváraniny. Chceme si dopriať čerešne aj na konci roka? Nie je problém a na ich uskladnenie nám stačí špajza či pivnica.

Najlepšie by bolo, ak by sme si potraviny vedeli vypestovať sami. Ak však nie ste zrovna záhradkár, či záhradkou vôbec nedisponujete, stále je tu možnosť pestovať mnoho plodín v kvetináčoch na balkóne či v byte. Pravdou tiež je, že suroviny pestované v menšom sú zdravšie, často bez postrekov a chutia oveľa lepšie ako tie pestované vo veľkom. Zároveň si však je potrebné uvedomiť, že aj kuracie mäso, ktoré ku nám cestuje 1000 km má menší dopad na životné prostredie ako hovädzie mäso zo Slovenska, pretože hovädzie mäso má väčšiu uhlíkovú stopu, ako kuracie mäso.

Hovädzie mäso, ktoré sa vo veľkom dováža do celého sveta z Argentíny, so sebou nesie ešte jeden veľmi negatívny aspekt. Nielenže sa kvôli chovu doslova klčujú hektáre dažďového pralesa, ale celkovo procesy, ktorými sa mäso spracováva, má vplyv na životné prostredie. „Na výrobu jedného kilogramu hovädzieho mäsa sa spotrebuje až 15 415 litrov vody. Na jeden kilogram obilnín sa však spotrebuje iba 1644 litrov a dokážeme z neho získať až 20 krát viac kalórií.“

Spotrebujte všetko, čo doma máte

Ako sa vyhneme vyhadzovaniu jedla? Nie je to jednoduché, ale môže to byť jednoduchšie ako sa zdá. Plánujte si, čo budete variť napríklad niekoľko dní dopredu. Tak si budete jednoducho vedieť spísať nákupný zoznam, kúpite len to, čo naozaj potrebujete a spotrebujete. Nákupným zoznamom vyriešime hneď ďalší problém, a tým je vyhadzovanie potravín.

Časté výlety do obchodu nás vedú k nakupovaniu potravín, ktoré vlastne nepotrebujeme a často na nich zabudneme a nakoniec vyhodíme. Priemerná slovenská domácnosť vyhodí ročne 100kg nespotrebovaných potravín. To je obrovské číslo a našim cieľom by malo byť ho čo najviac eliminovať. Pekné predsavzatie do nového roka, čo poviete?

Ak však nie ste vyslovene plánovač a ste skôr spontánny nákupca, je to v poriadku. Dbajte však na to, že využijete maximum nakúpených potravín, ale aj tých, ktoré už máte doma v chladničke alebo v komore. Niekedy recepty typu „čo dom dal“ sú tie najlepšie.

K EKO stravovaniu patrí aj spracovanie odpadu

Mnoho ľudí stále nevie, ako správne separovať odpad. Dnes je už na Slovensku štandardom, že v mestách aj na dedinách sa nachádzajú kontajnery na separovanie odpadu a je naozaj len na nás, či si tú námahu triediť odpad dáme.

Čo sa týka BIO odpadu, skvelým pomocníkom sú kompostoviská. Ak aj nemáte záhradu nezúfajte. Kalifornské dážďovky vám s tým vďačne pomôžu aj v byte uprostred sídliska. O domácom kompostovaní sme písali v našom článku. Ak vás však táto predstava napĺňa hrôzou, stále si môžete BIO odpad zbierať v uzatvárateľnej nádobe pod drezom a raz za čas ho vynesiete do nádoby označenej ako BIO odpad. Takto vieme Matke Zem vrátiť čo nám požičala a ona už bude vedieť, čo s tým ďalej.

TIP: V dobe sociálnych sietí je veľmi jednoduché získať zaujímavé a užitočné informácie aj na tému spracovania kuchynského „odpadu“. Tak napríklad, vedeli ste, že šupky z cibule sa dajú umyť, upiecť a následne pomlieť na veľmi chutné a zdravé korenie?

Veríme, že sme vám poskytli aspoň malý náhľad do problematiky EKO stravovania a aspoň sme vás donútili sa zamyslieť, či rovno konať. Lebo zmena začína od jednotlivca.

TIP na záver: Počuli ste už o bezobalových obchodoch? Ak ešte náhodou nie, ide o obchody, kde si prinesiete vlastné plastové či sklenené nádoby, do ktorých vám v obchode navážia požadované množstvo potraviny, či dokonca drogérie. Nevytvárame tak zbytočný plastový odpad neustálym nakupovaním jednorazových plastov a obalov, ktoré sa ťažko recyklujú.

Autorka: Dominika Pomajdíková

The post Ekologické stravovanie nie je len vegánstvo, zvládne ho ktokoľvek appeared first on Upcycle.

Čo (ne)používať na kompost?

V kompostéri zhodnocujeme bioodpad, avšak je nutné myslieť na to, či je daný materiál, ktorý chceme zhodnotiť vhodný.

Medzi ideálne suroviny na kompostovanie patria:

– zvyšky zo spracovania zeleniny a ovocia,

– tráva, lístie, seno, slama a burina,

– hnoj, trus, kaly, siláž,

– výlisky z hrozna a ovocia,

– piliny a drevná štiepka,

– káva, čaj, škrupiny od vajec,

– papierové obrúsky i rozlámané kukuričné stonky.

Čo nepatrí do kompostéra:

– veľké množstvo varenej stravy,

– zvyšky mäsa a mäsových výrobkov, ryby a výrobky z nich,

– mlieko a mliečne výrobky,

– nerozložiteľný materiál (sklo, plast, kovy, textil),

– zvyšky drevotriesky, papier s farebnou tlačou,

– uhynuté zvieratá.

Ak vás viac zaujíma téma správneho recyklovania a separovania odpadu, odporúčame vám pozrieť si ďalšie články, ktoré sme tejto téme venovali.

Päť základných pravidiel kompostovania

Ak je reč o kvalitnom kompostovaní, je nutné dodržiavať tieto základné pravidlá, resp. rady:

1. Založenie drenážnej vrstvy.

2. Vyvážený pomer dusíkatého a uhlíkatého materiálu.

3. Správna veľkosť surovín.

4. Pravidelné prevzdušnenie.

4. Kontrolovať a regulovať vlhkosť.

Prvá rada súvisí so samotným založením kompostu, kedy nesmiete zabudnúť na drenážnu vrstvu, teda na vrstvu, ktorú umiestnite na spodok kompostéra, a ktorú by mali tvoriť väčšie a hrubšie kusy vetvičiek.

Následne budete pridávať bio odpad, a práve s tým súvisia ďalšie pravidlá – dbajte na veľkosť materiálu a na správny pomer. Vyvážený pomer kompostovaného materiálu je základ pre správny priebeh rozkladu – dusíkaté a uhlíkaté materiály by mali byť zmiešané v pomere 1:1. Dusíkaté sú tie vlhké a mäkké suroviny, ako napr. hnoj, trus, pokosená tráva, kuchynský bioodpad a uhlíkaté sú väčšinou suché a tvrdé, ako drevná štiepka, lístie, slama, či papier.

Čo sa týka veľkosti – odporúča sa, aby jednotlivé kúsky neprekročili veľkosť palca, no platí to predovšetkým pri tvrdých surovinách. Posledné dve rady už nadväzujú na kontrolu a udržiavanie, a teda je nutné zabezpečiť dostatočný prísun kyslíka, napr. prehrabaním či prekopaním a sledovať vlhkosť, ktorá je kľúčovým elementom. Pretože ak je hmota príliš suchá, proces rozkladu sa zastaví, no ak je príliš vysoká, hrozí hniloba.

Tip: Trikom na meranie vlhkosti je stlačenie kompostovanej hmoty v dlani – ak medzi prstami pocítite len pár kvapiek a po otvorení dlane zostane hmota pokope, vlhkosť je ideálna. Ak však po stlačení vyžmýkate viac než len pár kvapiek, vlhkosť je privysoká a je nutné pridať suchú zložku (premokrený kompost však spoznáte i čuchom, keďže nepríjemne zapácha). Ak sa kompost v ruke rozsype, je naopak suchý a mali by ste pridať vlhkú surovinu alebo ho pokropiť vodou.

Ekologický dizajn do každého interiéru: obaly na kvetináče šité zo zvyškových materiálov.

Ušite mi ho na mieru

Kedy je kompost hotový a aký je rozdiel medzi vyzretým a surovým?

Výsledok, teda kvalitné výživné čierne zlato je cieľ každého, kto sa do kompostovania pustí. Produktom je buď surový alebo vyzretý kompost. Ako ale zistíte, že je už kompost hotový, a ako rozlíšiť surový od vyzretého?  Keď odpad zmizne a zmení sa na jednotnú hrudkovitú hmotu hnedej farby, ktorá nezapácha, ale príjemne zemito vonia, ide o vyzretý.

Zvyčajne to trvá v rozmedzí od 3 mesiacov po jeden rok. Okrem toho, vyzretý kompost sa odporúča preosiať a nespracované časti vložiť do novej kopy. Takýto kompost môžete použiť kedykoľvek počas roka. Naproti tomu kompost surový nie, ten aplikujte len na jar, pretože by mohol rastliny spáliť. Ide o najčerstvejší kompost, ktorý môžete získať už za dva mesiace.

TIP: Na testovanie kvality kompostu, ako aj na zistenie druhu, existuje finta – do nádobky stačí vložiť kompost, navlhčiť ho, umiestniť do neho semienka rýchlo klíčiacej rastliny (napr. žerucha), zakryť fóliou a ak do týždňa vyjdu klíčky, kompost je kvalitný, zbavený škodlivých látok. Ak vyrašia zelené lístky, indikuje to vyzretý kompost. Ak budú lístky žltej farby, máte dočinenia so surovým kompostom. Ak nevyklíčia žiadne, kompost ešte nie je vhodný na zužitkovanie v záhrade či pre účely výživy izbových rastlín.

Alternatívy domáceho kompostovania

Podstata kompostovania je rovnaká, či ide o dom či byt, ale samozrejme existujú rôzne možnosti, ktoré sú tomuto kritériu prispôsobené. Ak máte dom, resp. máte možnosti kompostovať vo voľnom priestranstve, môžete si vybrať z dvoch prístupov, a teda buď sa dáte na tzv. neriadené kompostovanie, teda niekde si urobíte kôpku bioodpadu, ktorú necháte žiť svojim životom, alebo si urobíte kôpku či dokonca kúpite kompostér, ale už sa o to budete aj starať a dodržiavať všetky odporúčané postupy, vtedy už pôjde o riadené kompostovanie.

Ak sa dáte na kompostovanie v byte, je jasné, že to chcete brať seriózne a dohliadať na priebeh. Na výber sú vermikompostéry, teda kompostéry fungujúce na dážďovkách, technika bokashi, ktorej princípom je fermentácia organických zvyškov bez prístupu vzduchu vďaka baktériám alebo elektronické kompostéry, ktoré dokážu odpad premeniť na kompost už za 24 hodín.

A prečo teda vlastne kompostovať?

V prvom rade preto, aby ste zhodnocovali odpad, ktorý by inak skončil na skládke alebo v spaľovni, keďže 20 až 45 % vyprodukovaného komunálneho odpadu je práve biologicky rozložiteľný komunálny odpad. Zároveň získate cennú hmotu, ktorá vnesie obrovskú dávku živín vašim rastlinám a nemusíte míňať peniaze na kúpu drahých hnojív.

Téma domáceho kompostovania je veľmi široká, a preto odporúčame navštíviť stránku kompostuj.me, ktorá sa jej venuje do detailov.

The post Domáce kompostovanie: postup a tipy, ako na to appeared first on Upcycle.

Takéto dodatočné balenie ovocia a zeleniny, ktoré sú deklarované ako ekologické je však kontraproduktívne z pohľadu podstaty, o ktorú sa pestovatelia BIO plodín snažia. Holandská firma Natural Branding sa spojila so švédskou spoločnosťou Ica, aby urobili s neekologickým označovaním BIO produktov raz a navždy koniec. Výsledkom ich práce je koncept laserového tetovania povinných údajov do šupky ovocia a zeleniny.

Metóda používa laser na báze oxidu uhličitého, ktorý pri svojej práci spotrebúva zanedbateľné množstvo energie. Do šupky ovocia alebo zeleniny vytetuje údaj tak, že jemne odstráni vrchnú vrstvu šupky zahriatím bez toho, aby akokoľvek negatívne ovplyvnil kvalitu potraviny. Ide o bezkontaktný zásah, pri ktorom do šupky nie sú vpustené žiadne toxické látky, nie je ovplyvnená chuť, vôňa, kvalita ani trvanlivosť.

Metóda bola riadne otestovaná a schválená prísnymi normami a nariadeniami EÚ o ekologickej výrobe, takže takto tetované ovocie aj zelenina môžu mať naďalej označenie BIO. Spoločnosť Natural Branding na základe svojich prieskumov uviedla, že metóda tetovania potravín dokáže ušetriť tony plastov, konkrétne v jednej produktovej rade pre jedného zákazníka viac, ako 750 000 obalových jednotiek ročne. Merané v emisiách CO2 je to ekvivalent jazdy autom, ktoré 1,3 krát prejde okolo celej Zeme.

Táto inovatívna metóda sa čoraz viac usídľuje v zahraničných obchodoch. Otázne je, kedy sa dostane do povedomia slovenských predajcov a pestovateľov a budeme ju bežne vidieť na pultoch našich obchodov.

The post Neekologické obaly a nálepky na potraviny možno nahradí laserové tetovanie appeared first on Upcycle.