Na vzniku skleníkových plynov má okrem poľnohospodárstva a živočíšnej výroby svoj podiel aj doprava, predovšetkým letecká a automobilová, výroba, priemysel. Najväčším producentom CO2 a metánu v poľnohospodárstve či živočíšnej výrobe je hovädzí a teľací dobytok. Poďme sa spolu pozrieť na to, ako vieme ovplyvniť situáciu na našej planéte už len tým, čo si doprajeme na tanieri.

Obmedzte množstvo mäsa a živočíšnych výrobkov

Znížením celosvetovej spotreby hovädzích produktov či chovu hovädzieho dobytka by sa značne znížila produkcia skleníkových plynov. Je však ťažké povedať nakoľko, pretože to závisí od viacerých faktorov. Skleníkové plyny produkuje samotný tráviaci systém dobytka, ako aj skladovanie hnojiva, močovky, kŕmne zmesi, ustajnenie a mnoho ďalších faktorov. Okrem iného je chov tohto dobytka náročný na priestor, čo má na svedomí odlesňovanie veľkej časti pôdy. Ďalším dôvodom odlesňovania sú aj priestory na pestovanie potravy pre dobytok. Prirodzene, lesy sú pľúcami Zeme a ich nedostatok má opäť negatívny vplyv na celý ekosystém.

Pokiaľ jete mäso, máte hneď niekoľko možností ako vylepšiť svoj jedálniček, svoje zdravie a koniec-koncov aj zdravie planéty. Pokúste sa obmedziť spotrebu mäsa na určité dni v týždni. Je veľmi pravdepodobné, že ak obmedzíte spotrebu mäsa na menší počet dní v týždni, spozorujete pozitívne zmeny v tom, ako sa cítite, prípadne, že disponujete väčším množstvom energie, ktorú by ste predtým míňali na trávenie mäsa. Pre porovnanie, na strávenie bravčového mäsa je treba asi 4 hodiny, pričom na strávenie obilnín ako ryža alebo pohánka len 2 hodiny.

Odkiaľ získate potrebné proteíny, ak vynecháte mäso? Je čas pridať do jedálnička napríklad strukoviny ako šošovica. Pre porovnanie, 100 gramov kuracích pŕs obsahuje cca 26 gramov bielkovín, pričom 100 gramov šošovice obsahuje 25 gramov bielkovín. Rastlinné proteíny sa líšia od tých živočíšnych hlavne pomerom aminokyselín. Podľa viacerých štúdií je dokázané, že vegetariáni a vegáni trpia menej na kardiovaskulárne choroby, obezitu, vysoký cholesterol a pod.

Najbohatšie zdroje rastlinných bielkovín: tofu, tempeh, fazuľky edamame, cícer, mandle, quinoa, fazuľa.

Ak ste však doteraz nepátrali po rastlinných zdrojoch bielkovín, máme tu pre vás niekoľko chutných typov, ako nahradiť mäso, ryby, vajíčka a syry niečím rastlinným a zdravým: šošovicový prívarok, hrášková polievka, dusená brokolica s pučenými zemiakmi,  cícerový guláš, sójové plátky so zeleninou, cestoviny so špenátom a mnoho ďalších. V tabuľke nižšie porovnávame pestovanie vybranej rastlinnej stravy v porovnaním s chovom hospodárskych zvierat a produkciou živočíšnych výrobkov.

Zaujímavosť: Vedeli ste, že štýl stravovania, pri ktorom sa vedome vzdávame určitých zdrojov ako napríklad, hovädzie mäso, ryby, vajíčka a pod., sa nazýva reducetariánstvo? Ideo vedomú voľbu akéhokoľvek obmedzenia sa v stravovaní, či už zo zdravotných dôvodov, alebo ekologických. Napríklad aj vegetariáni patria do tejto skupiny, pričom tí zredukovali prísun mäsa na nulu.

Ak ste konzumenti mäsa, je dôležité uvedomiť si, aký druh má aký dopad na produkciu CO2 vo svete. Z hľadiska chovu a spracovania výrobkov je na tom najhoršie teľacie mäso. Nasledujú jahňacina, hovädzina a baranina.

(Zdroj: krajpotravin.sk)

Čo sa týka spracovania zeleniny, ani tá skleníková na tom nie je najlepšie. Nemyslíme tým skleník vo vlastnej záhradke ale priemyselné skleníky, ktoré zaberajú veľkú rozlohu, na svoj chod spotrebujú veľa energie a zdrojov. Tým sa dostávame k ďalšiemu bodu.

Jedzte lokálne a sezónne

Lokálne stravovanie má mnoho výhod.  Jednou z nich je podpora lokálnych predajcov, malo-chovateľov a poľnohospodárstva v krajine. Okrem toho, aby sme výrobok dostali do našej kuchyne, nemusí za nami cestovať z ďaleka. Čím zabezpečíme, že ani potravina nemusela prejsť procesom skorého zberu, mrazenia, konzervovania a podobne. Vyhnúť sa podobným procesom je zdravšie, pretože plodiny si tak uchovajú potrebné živiny a čerstvosť a neobsahujú zbytočné látky navyše.

Ako však vyriešiť otázku lokálnych zdrojov v zime? Odpoveďou nám sú domáce zaváraniny. Chceme si dopriať čerešne aj na konci roka? Nie je problém a na ich uskladnenie nám stačí špajza či pivnica.

Najlepšie by bolo, ak by sme si potraviny vedeli vypestovať sami. Ak však nie ste zrovna záhradkár, či záhradkou vôbec nedisponujete, stále je tu možnosť pestovať mnoho plodín v kvetináčoch na balkóne či v byte. Pravdou tiež je, že suroviny pestované v menšom sú zdravšie, často bez postrekov a chutia oveľa lepšie ako tie pestované vo veľkom. Zároveň si však je potrebné uvedomiť, že aj kuracie mäso, ktoré ku nám cestuje 1000 km má menší dopad na životné prostredie ako hovädzie mäso zo Slovenska, pretože hovädzie mäso má väčšiu uhlíkovú stopu, ako kuracie mäso.

Hovädzie mäso, ktoré sa vo veľkom dováža do celého sveta z Argentíny, so sebou nesie ešte jeden veľmi negatívny aspekt. Nielenže sa kvôli chovu doslova klčujú hektáre dažďového pralesa, ale celkovo procesy, ktorými sa mäso spracováva, má vplyv na životné prostredie. „Na výrobu jedného kilogramu hovädzieho mäsa sa spotrebuje až 15 415 litrov vody. Na jeden kilogram obilnín sa však spotrebuje iba 1644 litrov a dokážeme z neho získať až 20 krát viac kalórií.“

Spotrebujte všetko, čo doma máte

Ako sa vyhneme vyhadzovaniu jedla? Nie je to jednoduché, ale môže to byť jednoduchšie ako sa zdá. Plánujte si, čo budete variť napríklad niekoľko dní dopredu. Tak si budete jednoducho vedieť spísať nákupný zoznam, kúpite len to, čo naozaj potrebujete a spotrebujete. Nákupným zoznamom vyriešime hneď ďalší problém, a tým je vyhadzovanie potravín.

Časté výlety do obchodu nás vedú k nakupovaniu potravín, ktoré vlastne nepotrebujeme a často na nich zabudneme a nakoniec vyhodíme. Priemerná slovenská domácnosť vyhodí ročne 100kg nespotrebovaných potravín. To je obrovské číslo a našim cieľom by malo byť ho čo najviac eliminovať. Pekné predsavzatie do nového roka, čo poviete?

Ak však nie ste vyslovene plánovač a ste skôr spontánny nákupca, je to v poriadku. Dbajte však na to, že využijete maximum nakúpených potravín, ale aj tých, ktoré už máte doma v chladničke alebo v komore. Niekedy recepty typu „čo dom dal“ sú tie najlepšie.

K EKO stravovaniu patrí aj spracovanie odpadu

Mnoho ľudí stále nevie, ako správne separovať odpad. Dnes je už na Slovensku štandardom, že v mestách aj na dedinách sa nachádzajú kontajnery na separovanie odpadu a je naozaj len na nás, či si tú námahu triediť odpad dáme.

Čo sa týka BIO odpadu, skvelým pomocníkom sú kompostoviská. Ak aj nemáte záhradu nezúfajte. Kalifornské dážďovky vám s tým vďačne pomôžu aj v byte uprostred sídliska. O domácom kompostovaní sme písali v našom článku. Ak vás však táto predstava napĺňa hrôzou, stále si môžete BIO odpad zbierať v uzatvárateľnej nádobe pod drezom a raz za čas ho vynesiete do nádoby označenej ako BIO odpad. Takto vieme Matke Zem vrátiť čo nám požičala a ona už bude vedieť, čo s tým ďalej.

TIP: V dobe sociálnych sietí je veľmi jednoduché získať zaujímavé a užitočné informácie aj na tému spracovania kuchynského „odpadu“. Tak napríklad, vedeli ste, že šupky z cibule sa dajú umyť, upiecť a následne pomlieť na veľmi chutné a zdravé korenie?

Veríme, že sme vám poskytli aspoň malý náhľad do problematiky EKO stravovania a aspoň sme vás donútili sa zamyslieť, či rovno konať. Lebo zmena začína od jednotlivca.

TIP na záver: Počuli ste už o bezobalových obchodoch? Ak ešte náhodou nie, ide o obchody, kde si prinesiete vlastné plastové či sklenené nádoby, do ktorých vám v obchode navážia požadované množstvo potraviny, či dokonca drogérie. Nevytvárame tak zbytočný plastový odpad neustálym nakupovaním jednorazových plastov a obalov, ktoré sa ťažko recyklujú.

Autorka: Dominika Pomajdíková

The post Ekologické stravovanie nie je len vegánstvo, zvládne ho ktokoľvek appeared first on Upcycle.

Dôvody, prečo sa starať o pleť

V prvom rade by som sa rada pozastavila pri otázke, prečo vlastne používať kozmetiku. Pri svojej praxi sa často stretávam s názormi, že „veď ja som ešte príliš mladá na pleťovú starostlivosť (momentálne populárne nazývanú „skincare“), veď ešte nemám vrásky“. Iní sa zase spoliehajú na gény svojich rodičov a ďalší nemajú čas. Je treba však spomenúť dôležité fakty:

1. Správna starostlivosť o pleť už v mladom veku vie predchádzať tvorbe vrások a oddialiť ich tvorbu čo najviac bude možné.
2. Naše mamy nečelili v mladosti takému znečisteniu ovzdušia, narušenej ozónovej vrstve, ich strava bola častokrát lepšia a v neposlednom rade nepoužívali toľko dekoratívnej kozmetiky ako mnohé súčasné dámy.
3. To, ako vyzerá naša pleť v mladosti je výsledkom veku, génov, a podobne, no to, ako bude vyzerať o pár rokov, záleží len na našom dnešnom rozhodnutí. Ak nám na kondícii pleti a pokožky v budúcnosti záleží, čas si nájdeme. Komplexná skincare denne zaberie iba pár minút. A pár minút si určite pre svoju budúcnosť “ukradnúť” vieme. Veď aj čistenie zubov je investícia do budúcnosti a nikto sa nad tým nepozastavuje 🙂

Ako má vyzerať rutina starostlivosti o pleť

Úplným základom je čistenie pleti. Ráno aj večer. Ranné čistenie nás zbaví vylúčených toxínov, prebytočnej mastnoty, premasíruje a prekrví lymfatický systém našej pleti, rozjasní nás a celkovo prebudí, prípadne pomôže s rannými opuchmi tváre. Ak ste sa rozhodli používať prírodnú kozmetiku, ktorá má požadovaný účinok na našej pleti, no popritom je stále šetrná k prírode bez vedľajších odpadov, existuje veľa možností ako na to.

Zatiaľ, čo niektoré kozmetické prípravky si vieme viac-menej jednoducho pripraviť aj doma, iné si vieme zabezpečiť z obchodov, ktoré sa prírodnej kozmetike venujú na profesionálnej úrovni. Základom je poznať svoj typ pleti a podľa toho vybrať správne výrobky na tvár.

Na čistenie sú vhodné rôzne prírodné čistiace vody, napríklad ružová voda, no stále populárnejším spôsobom čistenia pleti sa stáva aj čistenie prírodnými olejmi, ktoré sú vhodné pre všetky typy pleti. Treba si však vybrať ten správny olej.

Ak si chcete skúsiť vyrábať vlastnú kozmetiku, existujú e-shopy, prípadne kamenné obchody, kde si môžete kúpiť čisté koncentráty, z ktorých si neskôr vyrobíte vlastnú kozmetiku. Niektoré zložky si však viete vyrobiť, resp. získať sami priamo z prírody. Na internete nie je problém si vyhľadať podrobný postup na výrobu pleťovej vody, napríklad z mäty alebo iných rastlín. Pleťovú vodu, alebo tonikum, odporúčam používať každý deň.

Spomenuli sme si, aké je dôležité čistenie pleti, prečo by sme mali tonizovať, no nesmieme zabudnúť ani na vitamíny a výživu, ktorú získam pomocou pleťovej masky. Tá najlepšie funguje v kombinácii s pílingom, ktorý sa použáva zvyčajne pred aplikáciou masky. Takéto hĺbkové ošetrenie by sme našej pleti mali dopriať aspoň 2 až 3 krát do týždňa.

Ďalším krokom po čistení a tonizácii, prípadne po pílingu a maske je sérum, ktoré našej pleti dodá ešte oveľa viac živín (vybrať treba vhodné sérum podľa typu pleti a požadovaného efektu). Celý proces pravidelnej pleťovej rutiny sa ukončí krémom. Ten zabezpečí potrebnú hydratáciu, taktiež živiny, no v neposlednom rade by mal poskytovať pleti ochranu.

Celý rok, ale najmä v slnečných mesiacoch nesmieme zabúdať na ochranu proti slnečnému žiareniu. Predstavte si, že až okolo 80% všetkých poškodení a známok starnutia má na svedomí práve slnko. Ideálny faktor na tvár je 30 SPF. Zabezpečí dostatočnú ochranu, minimálne upcháva póry a nezaťažuje pleť. Vhodný krém si viete vyrobiť aj doma, ingrediencie na neho získate v lekárni, e-shope, alebo v obchode so zdravou výživou. Voľte však overený recept na jeho výrobu.

Ako najlepšie vyrobenú kozmetiku uskladním?

Nie je náhoda, že veľa výrobcov prírodnej kozmetiky používa na svoje vodičky, oleje a krémy tmavé sklenené fľaštičky. Sklo, ako jediná surovina (napríklad v porovnaní s plastom), je schopná sa recyklovať donekonečna bez toho, aby stratila svoje vlastnosti. Ďalším dôvodom je, že sklo nereaguje so svojím obsahom. Nepoškodí tým uskladnenú látku, čo naopak rôzne druhy plastu nedokážu. Tmavá farba skla má tiež svoje opodstatnenie. Neprepúšťa toľko slnečného žiarenia, ktoré by taktiež mohlo znehodnotiť vlastnosti svojho obsahu.

Na záver zopár tipov a trikov na doma

Existuje mnoho overených “babských” trikov. Ak ste milovník kávy, využiť môžete zvyšky pomletej uvarenej kávy, ktoré dokážu krásne mechanicky opílingovať pleť na tvári, prípadne na tele, kedy pri použití na tvár odporúčam zopár kvapiek oleja, pre zjemnenie.

Koho trápia čierne bodky, asi už zrejme počul o jednoduchom postupe, kedy sa oddelí žĺtok od bielka (stačí málo a zvyšok pokojne šup na panvicu), jemne vyšľahá a natrie na postihnuté miesto. Následne sa priloží papierová vreckovka (stačí jedna vrstva) a miesto sa opäť natrie našľahaným bielkom. Počkajte kým bielko vyschne a zdola nahor zlúpnite. Postup opakujte, kým nie ste spokojní s výsledkom.

Domáci krém s ochranným faktorom vyrobíte za pomoci 28 gramov oleja z pšeničných klíčkov, 1/2 šálky kokosového oleja, 1/4 šálky včelieho vosku alebo jojobového vosku, 28 gramov oleja z malinových semienok, 15 kvapiek levanduľového oleja alebo iného éterického oleja, 2 lyžíc mrkvového oleja, 28 gramov sójového oleja, 2 lyžíc aloe vera gélu, 4 vylisovaných kapsúl vitamínu E. Detailný postup nájdete na internete.

Za kategóriu pleťové masky spomeniem napríklad kombináciu medu, banánu, postačí jeden roztlačený banán, lyžica medu a dve kvapky citrónovej šťavy. Pleť sa zbaví baktérií a nádherne sa rozjasní.

Téma výroby vlastnej kozmetiky je rozsiahla a na internete nájdete množstvo relevantných informácií a inšpirácie. Ak si nie ste istí výrobou vlastnej, aj kúpou slovenskej prírodnej kozmetiky odbremeňujete planétu o zbytočnú uhlíkovú stopu, podporujete malých výrobcov a dopriavate svojej pleti zdravú starostlivosť bez nebezpečných prvkov.

The post Tipy, ako sa starať o pleť prirodzene a s princípmi zero-waste appeared first on Upcycle.