Natália Pažická

Jej vášňou je móda, ktorú aj vyštudovala na Amsterdam Fashion Institute, s konkrétnym zameraním na jej udržateľnosť. Sama si na vlastnej koži zažila módny priemysel z pohľadu modelky, a to jej „otvorilo oči“. Popri práci sa dostala do tovární, kde sa oblečenie šije a šokovalo ju, čo tam videla.

Dnes k jej menu pribudlo aj niekoľko ďalších pomenovaní: greenfluencerka, zakladateľka iniciatívy a občianskeho združenia #everyindividualmatters a podcastu Fashion Session. Vidieť ste ju mohli v televízii, počuť v rádiách, no najčastejšie vás osloví vždy s aktuálnou témou a šibalským úsmevom na sociálnych sieťach, vďaka ktorým šíri osvetu a získava čoraz viac ľudí na stranu zodpovedného života.

Naty, ďakujem krásne za prijatie pozvania na rozhovor. Výklady obchodov sa netaja tým, že Vianoce sú za dverami a čoskoro vypukne poriadny ošiaľ. Našim čitateľom by sme teda chceli priblížiť tvoj pohľad na tento sviatok, ako environmentálnej aktivistky, greenfluencerky a človeka, ktorý sa téme udržateľného, ale aj etického spôsobu života do hĺbky venuje.“ (Naty sa nám počas rozhovoru priznala, že rozhovor s čisto vianočnou tematikou ešte neabsolvovala. Buďte prví, kto si prečíta čo si Natália Pažická o Vianociach myslí a ako ich vníma.)

Na úvod možno obligátna otázka: čo ty a Vianoce? Čo pre teba znamenajú a ako ich vnímaš?

„Myslím si, že na Slovensku sú zaužívané rôzne frázy, ktoré si hovoríme, pretože dobre znejú. Máme pocit, že to je pravda, no ono to tak nie je. Jednou z nich je aj fráza, že Vianoce nie sú o darčekoch. Pretože ty aj keď sa rozhodneš, že to o darčekoch nebude, zrazu tvoja rodina, alebo tvoji blízki, ktorí ťa chcú obdarovať fyzickým darčekom narazia na problém. Cítia sa nekomfortne v momente, keď ti ten darček nedajú. Je jedno čo to je, možno ťa to reálne ani nepoteší, no oni majú pocit, že tým nevyjadria ako im na tebe záleží, že na teba myslia a dali si tú námahu ti niečo priniesť.

Vianoce na Slovensku sú veľmi materialistický sviatok. Podľa mňa je to určite aj kvôli tlaku z marketingu. Po minulé roky boli vianočné kampane tak agresívne, že mi to až vadilo a cítila som sa nekomfortne. Síce nie som človek, čo by chodil po nákupných centrách, no tá reklama sa ku vám dostane z YouTube, z billboardov, na ulici a v podstate ťa celý čas pripravuje na to, že pod stromčekom ten darček musí byť. Mne osobne to berie radosť zo sviatkov a ľudia, ktorí nie sú v dobrej finančnej situácii sú akoby dotlačení a majú pocit povinnosti voči svojim deťom, až sa dostanú do situácie, keď si vezmú pôžičku aby zabezpečili fyzické dary pre svoju rodinu. Je to celé také paradoxné.“

Ako ovplyvňuje „vianočný ošiaľ“ napríklad aj fast fashion odvetvie? Ty si odborníčka a venuješ sa naplno odevnému priemyslu. Aké environmentálne nástrahy vnímaš v tomto smere?

„Odevný priemysel a všetky tieto fast fashion značky sa celkovo ocitajú vo veľmi zvláštnych časoch. Začalo to už pred pandémiou a pokračuje to dodnes, kedy je skutočný problém predať produkty už aj v zľavách, nie ešte za plnú sumu. Vzniká obrovská nadprodukcia, pričom ľudia sú zvyknutí počkať si na zľavu aby nakúpili, čím sa vlastne vytvára tlak na výrobu a jej ceny. Celý systém je pokazený.

V tomto smere vznikla iniciatíva módnych návrhárov a niekoľkých značiek na to, aby sa výpredaje konali iba niekoľkokrát do roka, napríklad po Vianociach a na konci leta ako kedysi. Bolo by to riešením problému, kedy sa doslova vyrábajú veci určené na predaj vo výpredaji. Často sú nekvalitne spracované, používajú sa lacnejšie materiály a jednoduchšie strihy. Keď sa nad tým zamyslíš, je to nechutné, že toto sa deje a ľudia sú ochotní za to dať peniaze a nie málo.“

Pravdepodobne sa tento problém týka aj iných odvetví. Vianočné dekorácie zrejme nebudú výnimkou.

„Dekorácie, jednorazová elektronika… Ľudia sú namotivovaní napríklad cvičiť a nakúpia si prístroje, ktoré neskôr často len chytajú prach. Jedno obdobie bolo cool kupovať ľuďom stacionárne bicykle a všetci vieme, ako to vo väčšine prípadov dopadlo. Tomášovi rodičia (priateľ, pozn. Red.) ho tiež dostali raz na Vianoce a to bolo naposledy, kedy ho videli. Pravdepodobne si našiel svoje miesto niekde na povale.“

Prezraď nám Naty, ako sa u teba rokmi menil pohľad na Vianoce a ako sa prežívanie sviatkov formovalo spolu s vedomosťami a poznatkami, ktoré si nadobúdala. Do akého štádia ste sa dostali dnes?

Teraz sme vo fáze, kedy nedostávame žiadne darčeky. Ale bol to proces, kým si aj mamina zvykla, že je to v poriadku, pokiaľ nám nič nedá. Vzťahuje sa to aj na dovolenky, kedy mi zvykla priniesť napríklad sošku, nedajbože magnetku aby nám dokázala, že aj na tej dovolenke na nás myslela. Pričom sú to veci, ktoré nechceme mať, hlavne mladá generácia, vystavené v domácnosti a moja vstavaná chladnička našťastie nikdy nebude vedieť čo sú magnetky (smiech). My ľudia to máme v sebe zakódované, že priniesť darček rovná sa, že na teba myslím a mám ťa rád. Vysvetlila som jej ako to vnímam ja a viedli sme o tom otvorenú debatu.

Dnes už máme pravidlá nastavené inak, mamina vie, že nám z dovolenky môže priniesť napríklad čokoládu alebo nejaké jedlo, aj keď aj tam sú isté obmedzenia. Rovnako to funguje aj počas Vianoc, kedy naši rodičia vedia, že prijímame len finančné dary (ak už nám chcú niečo darovať). Pri finančných daroch majú ľudia pocit, že sa to nevyrovná tým hmotným, pretože akoby nevenovali tomu čas a námahu, nešli do obchodu alebo osobne niečo neobjednali. Pričom povedzme si na rovinu, čo ťa poteší viac ako niečo, čo si sám vyberieš. My s priateľom máme veľmi radi kulinárske zážitky a celkovo radi premieňame peniaze na zážitky rôzneho druhu.“

Ako darčeky riešite vy voči rodine? Tiež finančné dary?

„Naši rodičia už tiež veľa vecí chápu inak ako kedysi, no finančné dary by od nás neprijali. Preto to so sestrou riešime cez zážitky. Oni sa vždy tešia čo pre nich vymyslíme. Či už sú to lístky do divadla, na operu, alebo pobyt v domčeku na strome.“

Ako tvoj spôsob stravovania ovplyvnil vianočné sviatky a štedrú večeru? Čo by si odporučila naším čitateľom v tom smere, ako by mohli poňať sviatky z gastro hľadiska, aby boli udržateľnejšie a uvedomelejšie?

„S touto témou mi napadá hneď niekoľko vecí a spája sa mi to s tým, že zachovávame rôzne tradície, pri ktorých sa cítime byť viac „Slovákmi“, prípadne tradicionalistami. I keď na druhej strane toho kapra ani nemusím mať rád, ale kúpim si ho, lebo je to „tradícia“. Keď už to fakt musíte urobiť, nenoste toho kapra, prosím, v igelitkách a nedávajte ich do chlórovanej vody, ktorá im spôsobuje doslova muky. Kúpte si radšej normálne filet.

Čo sa týka štedrej večere, ono je úplne jedno čo človek v ten jeden deň spraví, pokiaľ sa zvyšok roka správa úplne inak. Radšej nech sa zamyslí nad tým všeobecne a pochopí celý kontext života trochu menej sebecky, viac v súlade so životným prostredím, čo má nakoniec zdravotné benefity aj pre neho samotného. Slovensko je európskym a jedným z celosvetových lídrov v úmrtnosti na rakovinu hrubého čreva, čo vyplýva z nášho nezdravého životného štýlu. Veľa živočíšneho tuku, mäso alkohol, stres.

Aby som ale odpovedala na otázku čo jeme my, nakoľko naša strava sa už vyše desať rokov skladá vo vysokom pomere z rastlinnej stravy, mäso nejeme vôbec, tak vyzerajú aj naše chody. Rodiny nás oboch to plne rešpektujú a už si zvykli, keďže tradične na sviatky navštevujeme obidve strany, majú pre nás pripravené vegetariánske alternatívy. Často sa im dokonca nechce variť akoby dvojmo, tak jedia spolu s nami vegetariánske/vegánske verzie jedál.

Napríklad my namiesto kapra jeme zeler v nori riase obalený najčastejšie v dvojobale. (recept nájdete na konci rozhovoru-pozn. red.) Riasa nori, do ktorej sa balí aj suši, má rybaciu chuť a tak sa dokonale hodí ako náhrada rybacieho chodu.

Téma ako „vajce a sliepka“ = umelý, či živý? Stromček, samozrejme 🙂 S produkciou oboch sa spájajú environmentálne nástrahy – výrub živých stromčekov, ktoré by mohli slúžiť v prírode, starostlivosť vyžadujúca rôzne zdroje pri pestovaní stromčekov kvôli Vianociam, verzus nerecyklovateľné plastové stromčeky z Číny… aký máš na toto názor a čo by si odporučila našim čitateľom?

„Presne na túto tému som minulý rok na Vianoce robila reelsko, kde som sa venovala presným dátam čo vychádza lepšie a nakoniec z toho vyšlo, že je to práve živý stromček. Ak by sa teda ten umelý používal celý život, zrejme by to bolo iné, no to sa bohužiaľ nedeje.“

My s Tomášom sme vlastne doma vianočný stromček asi nikdy ani nemali. Tým, že chodíme na sviatky k našim rodičom, nikdy sme ho vlastne ani nepotrebovali a ja osobne som rada, keď mám prázdny byt, bez zbytočných vecí. Doma ani nič nedekorujeme, naozaj si na to nepotrpím a nie som veľmi na tradície. Mne by nevadilo, ani keby sme na Vianoce jedli napríklad pad thai.“ (smiech)

Našim čitateľom zrejme napadne otázka: „Dobre, tak mne by to možno nevadilo nejak dostať Vianoce do udržateľnej podoby, obmedziť darčeky a podobne, no ako to vysvetlím deťom? Ako ich privediem do štádia, kedy nebudú riešiť Vianoce na materiálnej úrovni?“ Stretla si sa, prípadne zamýšľala nad tým?

„Čo sa týka našej rodiny, tak napríklad moja sestra má dve deti a pri nich nemám pocit, že musím niečo vysvetľovať. Oni sami doma tak žijú, dokonca chodia na školy, kde sa environmentálnym témam venujú. Robia rôzne projekty a chápu to úplne inak ako my kedysi a vedia toho veľmi veľa už teraz. My sme sa na ako deti predbiehali v počte vianočných darčekov a cítili sme sa menejcenní, keď sme niečo nemali, alebo nemali toho dostatok. Kdežto tomu staršiemu synovcovi keby ste dali klasickú sladkosť tak vám povie, že on také neje. Oni tak vyrastajú a je pre nich normálne to, čo robím.

Hlavné je, ak sa o to zaujíma samotný rodič a od začiatku tomu dieťaťu vysvetľuje veci a komunikuje s ním. Spomeňme si, koľkokrát dostaneme otázku ,a prečo?‘ Niekedy samotní rodičia nevedia  odpoveď a nenamáhajú sa ju zistiť. Pričom keby sme my chápali a viac sa zaujímali o svet okolo seba, vedeli by sme to ľahšie odovzdať ďalej. My dospelí deti často podceňujeme a myslíme si, že sa im to neoplatí ani vysvetľovať. Myslím si, že vždy existuje nejaký zjednodušený jazyk, akým to vieme podať. Čím skôr začnú inak chápať materialistické žitie, tým viac budú odbremenení od takého toho súťaženia a honby za najnovším telefónom, stále novým oblečením a tlakom, aký spoločnosť vytvára.“

Naty, máš pre nás aj konkrétne typy na udržateľné Vianoce? Čo by si odporučila našim čitateľom, ktorí by chceli niečo zmeniť, ale možno nevedia kde začať?

„Podľa mňa by bol zaujímavý taký sociálny experiment, že si ľudia dajú výzvu, že si nedajú žiadne darčeky. Bolo by zaujímavé neskôr sledovať, čo to s nimi spravilo. Samozrejme, pokiaľ si ľudia dávajú darčeky, ktoré si počas roka nekúpia a čakajú na tie Vianoce kedy to dostanú, je to iné. Pokiaľ dostávame reálne veci, ktoré potrebujeme a využijeme. Ale aj tak by bolo zaujímavé sledovať, aký dopad to na sviatky má. Ochudobnilo to naše sviatky? Získali sme vďaka tomu viac kvalitného spoločného času, alebo sme miesto honby za darčekmi urobili niečo užitočnejšie? Bolo by naozaj zaujímavé možno jednorazovo vyskúšať a zhodnotiť si následne, či nám to možno neušetrilo aj predvianočné stresy a financie. Či nám to nakoniec nedalo viac ako zobralo.

Ale pokiaľ si darčeky dávať chceme, môj tip číslo jedna je, zamyslieť sa, či ten darček naozaj dávam preto, aby som potešila tú danú osobu a nie len jej niečo dala aby bolo a aby som mala čisté svedomie a odškrtnutú kolónku. Ďalej porozmýšľať, či naozaj nie je lepšia forma darovania peňazí, kde si človek sám môže vybrať čo konkrétne ho poteší. Prípadne darovať zážitok obohatený o našu prítomnosť, kedy môžem napríklad kúpiť kamoške lístky na koncert a pôjdem tam s ňou. Pridaná hodnota je, že spoločne trávime čas. Určite je na mieste sa vcítiť aj do tej druhej osoby a predstaviť si, či by som chcel byť takto obdarovaný, či to nebude len ďalší „lapač prachu“, ktorý zo zásuvky vyberiem len pri návšteve danej osoby, aby som ju neurazila.“

Aby sme nášmu rozhovoru dali bodku, zaujímalo by ma, či si myslíš, že je stále čas zvrátiť materialistické vnímanie Vianoc, alebo sme už zašli príliš ďaleko ako spoločnosť?

„Podľa mňa to nie je len o tých Vianociach. Všímam si, že ľudia, ktorí sú viac uvedomelí vo všeobecnosti a zaujímajú sa aj o to, čo konzumujú a aký to má dopad, pretvárajú svoj život vo všetkých aspektoch. Samozrejme to potom vidieť aj na Vianociach. Ono stačí úplne to zamyslenie. Ak zmením aspoň jednu vec vo svojom živote, začnem vnímať jej výrazné benefity pre mňa ako človeka, tak sa nebránim ďalšiemu poznaniu a zmenám. Problém je, že ľudia sú často leniví niečo meniť.“

Na záver sľúbený recept na „zelerového kapra“ od Naty, ktorý nájdete aj na jej Instragrame.

Potrebujeme: zeler, 1 balenie Nori riasa (alebo iná riasa na sushi), hladká múka, strúhanka, soľ, čierne korenie a vajíčko. Ak ste vegán, vajíčko si nahradíme škrobom.

Recept:

1. ošúpaný zeler si nakrájame na plátky, vložíme do osolenej vody a varíme, kým nie je mäkký.
2. Sushi riasu si nastriháme na plátky. Uvarený zeler necháme vychladnúť, osolíme ho a okoreníme. Plátok riasy si položíme na rovný povrch, zkraja položíme plátok zeleru a celý ho do riasy zabalíme a dáme nabok. Takto postupujeme, kým neminieme všetky suroviny.
3. Zeler necháme trocha odstáť aby riasa zmäkla a zeler pekne obalila. Zatiaľ si pripravím trojobal: múku, cestíčko z múky, škrobu, soli a vody-vtedy sa vytvorí konzistencia vajíčka, alebo použijeme vajíčko, a nakoniec strúhanku. Plátky obalíme v trojobale a vypražíme do krásnej zlatistej farby.
4. Dobrú chuť.

Bonus: Štedrá večera, na ktorej si tradične Naty pochutnáva spolu s rodinou.

„Začíname s oblátkami s medom a s cesnakom. Oblátky robí náš rodinný príslušník a sú výborné. Ďalej pokračujeme tradične kapustnicu s vegánskou klobásou, prípadne s tempeh. Potom máme taký hrachový krém, ktorý sa možno už dlho neudrží podľa našej maminy, lebo to nikto neje (smiech). Nasleduje zeler v nori riase v troj alebo dvojobale, jedine ocino si kupuje rybací filet a k tomu  podávame zemiakový šalát. Všetko zakončíme koláčmi. Moja mamina robí koláč zvaný tunel, prípadne čo prinesie babka, sestra, lebo ja nepečiem. Z tradícií zvykneme rozbíjať každý svoj orech, ktorý má predpovedať zdravie člena rodiny. Okrem toho sa rozkrojí jabĺčko, pri ktorom sa sleduje ten stred okolo jadierok, či je pekný a vyzerá zdravo. Jabĺčko sa rozkrája na počet kúskov ako je ľudí pri stole a každému sa kúsok podá.

Možností je však v dnešnej dobe už veľa. Pokiaľ sa mi nechce variť, nie je problém si objednať z nejakého vegánskeho bistra večeru o niekoľkých chodoch. My by sme to tak urobili, pretože sa nám nechce variť (smiech). Čo sa nápojov týka, my s Tomášom alkohol nepijeme, nechutí nám a už roky konzumujeme počas vianočnej večere vodu v krásnom pohári na stopke, mamina nám to tak vždy servíruje, aby sme aj my mali pocit sviatočného drinku.“

The post Aktivistka a greenfluencerka Natália Pažická: Slovenské Vianoce sú materialistické, u nás doma si darčeky nekupujeme appeared first on Upcycle.

Na našom území môžeme na juhu nájsť stepné spoločenstvá, krásne lužné lesy, mokrade a čím ďalej na sever ideme, tým viac sa pred nami otvára hornatá zalesnená krajina, v ktorej sa zachovali aj časti starých pralesov. Ďalej prechádzame do našich veľhôr Vysoké Tatry, kde môžeme nájsť rozsiahlu škálu endemitov a krás, kde dominuje vysokohorská krajina. Napíklad tatranská rieka Belá patrí k posledným divokým riekam v Európe, ktorej silu ešte človek nezviazal do umelých brehov a nepreťal rôznymi hrádzami a elektrárňami.

Krajina veľkých šeliem a vzácnych kvetov

Jedinečnosť fauny a flóry Slovenska dokazuje aj fakt, že keď už vo väčšine Európy niekdajšiu prítomnosť veľkých šeliem ako medveď, vlk, rys a mačka divá pripomínali len rôzne lokálne názvy a báje, u nás tieto jedinečné zvieratá prežívali aj počas najťažších turbulentných rokov. Sme len jedna z mála krajín Európy, kde sa zachovali všetky veľké šelmy.

Veľa krajín vo svojich programoch opätovného prinavrátenia veľkých šeliem do voľnej prírody siahli po našich zvieratách, ktoré sa tak stali základom nových populácií v Európe. Slovenské zubry pomáhajú posilňovať voľne žijúce stáda v Rumunsku, populácie vlka, medveďa, či rysa začali spontánne osídľovať Českú republiku, kde boli dlhú dobu vyhynuté. 

Zaujímavosť: Na našom území vznikli rôzne chránené lokality, kde chránime vzácne rastlinné druhy, ako črievičník papučkový, bleduľa jarná, lekno biele, plesnivec alpínsky, hlaváčik jarný, horec Clusiov, Poniklec slovenský… Zo živočíchov sú to: medveď hnedý, drop veľký, orol skalný, Kamzík vrchovský tatranský, svišť vrchovský, rys ostrovid, rosnička zelená, vydra riečna, tetrov hlucháň či tetrov holniak.

Naša krajina je unikátna aj svojou lesnatosťou, ktorá nás radí do prvej desiatky v Európe. Odhady hovoria, že lesné spoločenstvá môžeme nájsť až na 45% Slovenska, no ešte pred zhruba storočím to bolo len niečo okolo 30%. 

Naše prírodné klenoty však treba aj zodpovedne chrániť

Už v minulosti si ľudia uvedomovali, ako rýchlo miznú rôzne prírodné skvosty a popritom všetko, čo bolo na nich naviazané. Postupne sa začalo s dôslednou ochranou a prvým u nás vyhláseným národným parkom sa stal Tatranský národný park, ktorý bol založený 1. januára 1949.

Na Slovensku poznáme pri ochrane nášho životného prostredia a krajiny 5 stupňov ochrany.

Základný 1. stupeň ochrany sa uplatňuje na celom území Slovenska. Laicky povedané, na väčšine území máme základný stupeň ochrany, kde platí všeobecná ochrana prírody a krajiny, bez nejakých významných obmedzení. Práve tu sa odohráva hlavná časť našich životov, preto je nesmierne dôležité, aby sme sa správali čo najzodpovednejšie, lebo vďaka neustálej ľudskej činnosti ide o najvyťaženejšie časti prírody.

So zvyšujúcim sa stupňom ochrany, prichádzajú aj rôzne obmedzenia. Musíme si však uvedomiť, že čím vyšší stupeň ochrany, tým unikátnejšie prírodné spoločenstvo, ktoré potrebujeme uchrániť pred tlakom civilizácie.

V 2.stupni ochrany preto napr. určite nemôžete mimo ciest a zastavaných plôch stáť, či jazdiť s motorovými prostriedkami, skútrami a podobne. Samozrejme aj tu platia výnimky a to hlavne pre tie motorové vozidlá, ktoré súvisia s obhospodarovaním pozemkov.

V 1. a 2. stupni sa môžete ako peší turista pohybovať slobodne aj mimo turistických ciest. Ak ste sa rozhodli, že chcete zorganizovať športové, turistické, či telovýchovné podujatie na území s 2.stupňom ochrany, mali by ste vedieť, že v tomto prípade musíte požiadať príslušný orgán ochrany prírody o povolenie. Tiež sa vyvarujte púšťania hlasnej hudby, nakoľko aj tu je potrebné povolenie.

Mapa stupňov ochrany prírody na Slovensku. (Zdroj: enviportal.sk)

Ekologický dizajn do každého interiéru: obaly na kvetináče šité zo zvyškových materiálov.

Ušite mi ho na mieru

Kde nás čaká turistika len po vyznačených turistických chodníkoch a cestách ?

Ak sa vyberiete na výlet do územia, ktoré je v 3.stupni ochrany, myslite na to, že pohybovať sa môžete výlučne len po vyznačených turistických chodníkoch a cestách. Ak ste si zvolili bicykel, tak využívajte len miestne cesty a cyklotrasy. Veľa z nás si vie pravú turistickú romantiku vychutnať pri poriadnej stanovačke, to žiaľ, v tomto stupni ochrany už nie je možné, tak ako ani táborenie s ohňom.

Určite narazíte na množstvo krásnych rastlín a ich plodov, odtrhnutie vás však môže vyjsť poriadne draho, keďže zber rastlín a ich plodov je od 3. stupňa prísne zakázaný. Ak vás láka skialpinizmus, horolezectvo, na týchto územiach na to zabudnite.

V 4. a 5. stupni ochrany, ktoré patria k územiam s najvyššou ochranou, narazíte na ďalšie obmedzenia, na ktoré určite nezabúdajte. Pripomeňme si, že to, čo je zakázané v prírode s 2. a 3. stupňom ochrany, platí aj tu. Pohybujte sa preto výlučne len po vyznačených chodníkoch. K tomu sa pridáva aj zákaz zberu nerastov a skamenelín.

Musíte sledovať aj rôzne platné uzávery a časové obmedzenia. Viacero lokalít sa napríklad počas zimy úplne pre verejnosť uzatvára.

Zaujímavosť: V TANAPe sa uzatvárajú viaceré turistické chodníky od 1. novembra do 15. júna.

Vstúpiť na územia s 5.stupňom ochrany môžete najskôr hodinu pred východom slnka a opustiť ho musíte najneskôr hodinu po západe. Na Slovensku sú aj určité prírodné krásy, ktoré sú pre bežného turistu nedostupné. Ide o tzv. zakázané miesta, medzi ktoré napr. patrí Okno v Jánskej doline v Nízkych Tatrách.

Ak ste sa vybrali na výlet aj so svojim štvornohým miláčikom, tak v 4. a 5. stupni ochrany musí byť po celú dobu psík na vôdzke a napr. návštevný poriadok TANAPu vyžaduje aj to, aby mal aj náhubok.

Chránené územia označujú tabule a červené pásy

Turistické mapy majú jasne zvýraznené hranice území s najvyššou ochranou. V teréne sú označované tabuľami, ktoré vám hovoria, že práve vstupujete do lokalít s najvyššou ochranou. Vyznačované bývajú aj červenými pásmi na lesných porastoch, ktoré vytyčujú hranice.

Zaujímavosť: Najunikátnejšie oblasti, pamiatky, rezervácie sa nachádzajú v 4. a 5. stupni. Ide hlavne o chránený areál (napr. Dubnické bane, Holá hora, Uhliská atď. ), prírodnú rezerváciu a národnú prírodnú rezerváciu (napr. Vydrica, Kyjovský prales, Šarišský hradný vrch, Kamenná baba, Salvatorské lúky, Suchá Belá v Slovenskom raji, Vihorlatský prales atď.), prírodnú pamiatku a národnú prírodnú pamiatku.

Vihorlatský prales

Pre ochranu vtáctva sa vyhlasujú tzv. chránené vtáčie územia. Ochranári sa aj touto formou dlhodobo snažia na naše územie prilákať dropa fúzatého, ktorý tu stratil prirodzené lokality.

Poznáme aj súkromné chránené územia. Veľmi známou organizáciou, ktorá postupne odkúpila rôzne časti lesných pozemkov v pohorí Čergov je Lesoochranárske zoskupenie VLK. Podarilo sa im vyhlásiť dve súkromné prírodné rezervácie Vlčia a Rysia (tá sa nachádza v Strážovských vrchoch).

Chránené krajinné oblasti

Na Slovensku máme aj veľkoplošné prírodné územia, ktoré podliehajú rôznemu stupňu ochrany. Veľmi obľúbenými sú chránené krajinné oblasti (CHKO), ktorých je u nás 14 a väčšina ich lokalít sa nachádza v 2.stupni ochrany.

Spomeňme napr. CHKO Poľana, kde sa nedávno mohli pochváliť unikátnym botanickým nálezom ľanolistníka bezlistencového. Ide o rastlinu, ktorá parazituje na koreňoch rôznych bylín.

Zaujímavosť: V CHKO Horná Orava sa môžu popýšiť jedným z najväčších chránených vtáčích území, kde bolo zaznamenaných až 242 vtáčich druhov, čo je približne 66 % druhov avifauny Slovenska. Spomeňme tie najznámejšie: tetrov hlucháň, tetrov hoľniak, orol krikľavý, bocian biely a čiery, kuvičok vrabčí, ďubník trojprstý, včelár lesný a mnoho ďalších.

Tetrov hlucháň

Dočkáme sa nového národného parku ?

Na Slovensku bolo vyhlásených 9 národných parkov. Na väčšine ich územia platí 3.stupeň ochrany:

●      Tatranský národný park,

●      Pieninský národný park,

●      Národný park Veľká Fatra,

●      Národný park Slovenský raj,

●      Národný park Slovenský kras,

●      Národný park Poloniny,

●      Národný park Nízke Tatry,

●      Národný park Muránska planina,

●      Národný park Malá Fatra.

V TANAPe na vás čaká až 600 km turistických trás, endemity ako kamzík vrchovský tatranský, či svišť a vyše 100 unikátnych plies. Poloniny sú zase jediné miesto na Slovensku, kde môžete vo voľnej prírode natrafiť na zubra, ktorý tu bol vypustený v rámci projektu záchrany zubra v Európe. Ten sa premáva po najzachovalejších slovenských pralesoch. Nachádza sa tu aj prísne chránený prales Stužica. Muránska Planina zase v sebe skrýva až 250 jaskýň a 15 priepastí. Slovenský raj ďakuje rieke Hornád za vznik rôznych unikátov – nachádza sa tu vyše 350 jaskýň, rokliny, ferata, rebríky, zrázy a mnoho vodopádov.

V poslednej dobe sa hovorí aj o zriadení nového Národného parku Podunajsko, ktorý by hlavne chránil unikátne biotopy lužných lesov, mokradí a rôzne vodné ramená Dunaja.

Mokrade v regióne Podunajska

Veľkú záslužnú prácu vykonávajú práve v oblastiach Podunajska dobrovoľníci z BROZ (Bratislavské regionálne ochranárske združenie). Podieľali sa na rôznych revitalizačných akciách pri obnovovaní mokradí, vrátenia vody do mŕtvych ramien Dunaja a momentálne prišli s iniciatívou odkúpenia 42 hektárového územia v sústave Čiližských močiarov. Týmto krokom by sa výrazne pomohlo pri záchrane endemitu ešte z dôb ľadových – hraboša severského panónskeho, ktorý je viazaný práve na mokrade.

Všetky podrobné informácie čo je a nie je povolené v jednotlivých stupňoch nájdete na oficiálnych stránkach Ministerstva životného prostredia https://www.minzp.sk/files/postupy-a-ziadosti/ochrana-prirody/uzemna-ochrana-prirody/prehlad-cinnosti-jednotlivych-stupnoch-ochrany.pdf

The post Stupne ochrany prírody na Slovensku: ako sa v nich správať a čo majú zaujímavé appeared first on Upcycle.