Ale čo ak recyklácia je len špička ľadovca riešiaca čiastočný problém, no skutočný problém je, že máme neustále čo recyklovať?

Tým chceme povedať, že vytvárame príliš veľa často krát úplne zbytočného odpadu a skutočne len malé percento z toho sa dá recyklovať. Prípadne ak sa aj dá, z recyklovaného materiálu sa vytvorí taký, ktorý sa už následne recyklovať nedá. Alebo už len veľmi obmedzene. Kruh sa uzavrie a aj naše najlepšie úmysly skončia na smetisku. Smetiskom sa však pomaly stala aj naša planéta. Jediná (zatiaľ objavená) obývateľná planéta galaxie. V preklade, nemôžeme si dovoliť o ňu prísť…

Zaujímavosť: V Tichom oceáne sa nachádza plastový ostrov, ktorý obsahuje okolo 80 tisíc ton plastového odpadu a je väčší ako Francúzsko, Nemecko a Španielsko dokopy. Desivá predstava…a stále sa zväčšuje. Tento ostrov však nie je jediný, je z nich iba najväčší.

Vízia ženy, ktorá žije tak, že netvorí takmer žiadny odpad

Čo ak by sme sa pozreli na to, ako predchádzať recyklovaniu, alebo ešte lepšie, odpadu ako takému. A áno, je to možné. Príkladom je napríklad priekopníčka ZERO WASTE (prekl. nulový odpad) hnutia, ktorá so svojou štvorčlennou rodinou za celý rok vyprodukuje odpad čo sa vojde do jedného hrnčeka. Jej meno je Bea Johnson, pôvodom francúzska, ktorá už roky žije v USA.

Cieľ, ktorý si stanovila už v roku 2006, bol začať žiť minimalistickým spôsobom života. Pod tým si môžeme predstaviť presný opak toho, ako žije väčšina z nás. Akýmsi pravidlom číslo jedna je neprepadávať svojim chutiam a krátkodobým túžbam. Sústrediť sa na uspokojovanie svojich základných potrieb, mať čo jesť, čo na seba, kde bývať a neplytvať všetkým okolo seba. Z jej populárnej knihy s názvom 5Rssi to jednoducho vysvetlíme na základných princípoch:

1. Refuse (odmietni) veci, ktoré nepotrebuješ

2. Reduce (obmedz) veci, ktoré naozaj potrebuješ

3. Reuse (použi opäť) alebo oprav veci, ktoré spotrebuvávaš

4. Recykluj iba veci, ktoré nemôžeš odmietnuť, obmedziť alebo opäť použiť

5. Rot (kompostuj) zvyšok svojho odpadu

Zdroj: zerowasteslovakia.sk

Ak sa budeme držať týchto piatich pravidiel, nami vyprodukovaný odpad sa môže radikálne zmenšiť. Samozrejme to chvíľu trvá, možno si niektoré zmeny hneď nevieme celkom predstaviť, no ako už mnohí dokázali, je to možné. Poďme sa pozrieť na pár tipov ako môžeme začať už dnes.

Predtým si však možno poďme posilniť naše PREČO. Niektorí pochybovači sa ešte stále zamýšľajú nad tým, či má zmysel pre jednotlivca robiť takéto zmeny, keď veľké firmy a koncerny stále produkujú obrovské množstvo odpadu. Neporovnateľné s tým, čo produkujeme my, jednotlivci a domácnosti. Ale je to až také zanedbateľné? Podľa výskumov posledných rokov sa na Slovensku odhaduje až vyše 430 kg za rok na osobu, čo rozhodne nie je málo. Napríklad nakupovaním v bezobalových obchodoch vieme odpad redukovať až o 200kg.

Zbavme sa jednorazových plastov.

Životná púť jedného mikroténového vrecka je veľmi krátka v porovnaní s tým, koľko sa na jeho výrobu minie energií a prírodných zdrojov. My ho použijeme pravdepodobne raz, na nákup rožkov (alebo do neho úplne nezmyselne zabalíme banány) a jeho osud je ďalej nejasný. O pár rokov sa môže pokojne objaviť aj v oceáne, alebo v podobe mikroplastov ho vypijeme v pitnej vode.

Do tejto kategórie spadajú aj plastové obaly od sladkostí, nápojov, plechovky… Pritom všetky sa dajú nahradiť. Veľa z uvedeného patrí do kategórie Refuse (odmietni). Nepotrebujeme ich k životu a vôbec si ich kúpiť nemusíme. Obaly od sladkostí? Napečme si nejaký zdravý koláč, rozmixujme obľúbené smoothie a aj telo sa nám za to poďakuje. Neznamená to, že už nikdy si nemôžeme kúpiť, čo máme radi. Snažme sa však podobné nákupy čo najviac redukovať.

Na nákupy používajme tašky, ktoré už doma máme. Ak kúpiť novú, radšej kvalitnú látkovú, ktorá vydrží desaťročia. Tašku si môžete ľahko vyrobiť napríklad aj zo starého trička. Stane sa určite vhodnejším doplnkom, ako fádna igelitka. Na ovocie a pečivo si môžete zaobstarať bavlnené vrecúška či sieťky.

V našej ponuke nájdete aj upcyklované tašky a bavlnené vrecúška na potraviny v rôznych veľkostiach. Tašky sú ušité z kvalitných poťahov, ktoré ostávajú ako odpad po výrobe sedačiek. Navyše, šijú ich pracovníci z nášho sociálneho podniku. Ich kúpou podporíte slovenskú výrobu a navyše užitočne odbremeníte planétu od zbytočného odpadu.

Už ste počuli o bezobalových obchodoch?

Ich popularita a počet stúpa a zrejme sú už aj vo vašom meste, len ste ich ešte možno neobjavili. Pôsobia trošku ako taký magický návrat do minulosti, keď ľudia opakovane používali nádoby na určitý druh potraviny a v obchodoch si ich iba dopĺňali. Prázdne sklenené fľaše pred dverami mliekar každé ráno vymenil za plné. Produkovali sme oveľa menej odpadu a nesprávali sme sa ku všetkému ako ku rýchlo spotrebnému tovaru. Prečo sa nevrátiť k niečomu, čo tak dobre fungovalo?

Výhodou bezobalových obchodov je, že si so sebou prinesiete vlastné nádoby a fľaše, ktoré vám personál obchodu ochotne naplní potravinami. Niektorý tovar, napríklad čapovanú drogériu, si viete naplniť aj sami. Ak ešte nemáte vhodné nádoby, ale radi by ste začali so zero waste životom, nebojte sa, v obchode vám nejaké poskytnú.

Bezobalový obchod v Zlatých Moravciach

Nuž a čo nájdete v bezobalových obchodoch? Všetko potrebné. Ryžu, cestoviny, strukoviny, obilniny, bezobalové sladkosti, múky, oleje… Skrátka všetko, čo do domácnosti potrebujete.

Odkiaľ si? Pozri si na mape, či aj v tvojom meste sídli bezobalový obchod. Všetky bezobalové obchody na Slovensku: nakupuj zero waste | Eco Hero

Ďalšie tipy, ako redukovať odpad pri nakupovaní:

• Do kaviarne si na kávu zo sebou prineste vlastný pohár. Niekto sa pri tom môže zvláštne zatváriť, no pre niekoho je to prirodzené ako umyť si ráno zuby.

• Nekupujte, čo je zabalené. Navštívte miestny trh s čerstvými a lokálnymi potravinami a naplňte si svoje štýlové látkové tašky a vrecúška. Okrem toho tak aj znižujete svoju uhlíkovú stopu. Jedlo za vami necestuje veľkú diaľku a na jeho spracovanie sa nepoužíva nadmerné množstvo energie.

Kompostujte – je to ľahšie, ako sa zdá

Ak máte možnosť, založte si svoje vlastné kompostovisko na záhrade, prípadne v kuchyni. Existuje niekoľko možností ako to zvládnuť bez ohľadu na to, kde bývame. Napríklad také kalifornské dážďovky zjedia takmer všetko, čo im ponúkneme. „Odpad“ (šupky zo zemiakov, kuchynský bio odpad…), sa tak premení na výživu pre naše rastlinky či už doma, alebo na záhrade.

Áno, aj kozmetika.

Skúšali ste už niekedy tuhý šampón? Svojou konzistenciou a tvarom nápadne pripomína mydlo na ruky. Stačí si ho potrieť po vlasoch a šampón sa spení ako obyčajne. Podobne si vieme zabezpečiť aj kondicionér, telové mydlo a iné . Dokonca si vieme vytvoriť vlastnú kozmetiku podľa „vlastnej chuti“.

Veľkou výhodou takejto kozmetiky je, že väčšinou pozostáva len z prírodných a bezpečných látok bez škodlivín, parabénov, sulfátov a iných toxínov. S prechodom na čo najviac zerowaste-friendly život prirodzene súvisí aj prechod na zdravší spôsob života.

Fenomén slow fashion

Výraz, ktorý sa v médiách skloňuje čoraz častejšie. Prakticky sa jedná o opak fast fashion – lacnej a rýchlej výroby plnej toxických materiálov, neľudských podmienok pre zamestnancov, nútená detská práca a v neposlednom rade ton odpadu, ktoré vznikajú pri výrobe, ale aj na konci „životnej púte“ oblečenia. Nové trendy, akcie, limitované edície, lacné kusy, lacný materiál, lacná pracovná sila… proti tomu všetkému stojí slow fashion.

Pracuje s ekologickými a udržateľnými materiálmi, dbá na adekvátne pracovné podmienky pre zamestnancov a spotrebiteľa. Jeho produkty nie sú určené na jednu sezónu. Kvalitné materiály zabezpečia, že oblečenie nám vydrží aj niekoľko rokov bez poškodenia a opotrebovania. Záleží však na nás, či nepodľahneme vábeniu ukričaných výkladov a radšej zainvestujeme do budúcnosti. Cena je, samozrejme, vyššia, no zahŕňa v sebe primerané platové podmienky, kvalitný ekologický materiál, etiku a zodpovednosť voči planéte.

Nerobte kompromis medzi vysokou kvalitou a ekológiou: podsedáky vyrobené z odolných zvyškových materiálov.

Ušite mi ich na mieru

Ako sa hovorí, najťažšie je začať. Potom to už pôjde samo. Nejde len o dobrý pocit zo seba samého (čo ale určite nie je zanedbateľné), ide o prírodu. Ak ste dočítali až sem, pravdepodobne vám jej, a teda aj náš osud nie je ľahostajný a hľadáte cesty pre zlepšenie. Prisvojte si toho koľko chcete, aj malý krok je zmenou k lepšiemu a možno raz aj vy sa pochválite tým, že vyprodukujete odpad, čo sa vojde do hrnčeka. Držíme nám palce!

The post Zero waste pre začiatočníkov, alebo ako začať žiť bez odpadu appeared first on Upcycle.

The post Kvíz: Uhádnete, ako dlho sa rozkladajú predmety každodennej potreby? appeared first on Upcycle.

Čo (ne)používať na kompost?

V kompostéri zhodnocujeme bioodpad, avšak je nutné myslieť na to, či je daný materiál, ktorý chceme zhodnotiť vhodný.

Medzi ideálne suroviny na kompostovanie patria:

– zvyšky zo spracovania zeleniny a ovocia,

– tráva, lístie, seno, slama a burina,

– hnoj, trus, kaly, siláž,

– výlisky z hrozna a ovocia,

– piliny a drevná štiepka,

– káva, čaj, škrupiny od vajec,

– papierové obrúsky i rozlámané kukuričné stonky.

Čo nepatrí do kompostéra:

– veľké množstvo varenej stravy,

– zvyšky mäsa a mäsových výrobkov, ryby a výrobky z nich,

– mlieko a mliečne výrobky,

– nerozložiteľný materiál (sklo, plast, kovy, textil),

– zvyšky drevotriesky, papier s farebnou tlačou,

– uhynuté zvieratá.

Ak vás viac zaujíma téma správneho recyklovania a separovania odpadu, odporúčame vám pozrieť si ďalšie články, ktoré sme tejto téme venovali.

Päť základných pravidiel kompostovania

Ak je reč o kvalitnom kompostovaní, je nutné dodržiavať tieto základné pravidlá, resp. rady:

1. Založenie drenážnej vrstvy.

2. Vyvážený pomer dusíkatého a uhlíkatého materiálu.

3. Správna veľkosť surovín.

4. Pravidelné prevzdušnenie.

4. Kontrolovať a regulovať vlhkosť.

Prvá rada súvisí so samotným založením kompostu, kedy nesmiete zabudnúť na drenážnu vrstvu, teda na vrstvu, ktorú umiestnite na spodok kompostéra, a ktorú by mali tvoriť väčšie a hrubšie kusy vetvičiek.

Následne budete pridávať bio odpad, a práve s tým súvisia ďalšie pravidlá – dbajte na veľkosť materiálu a na správny pomer. Vyvážený pomer kompostovaného materiálu je základ pre správny priebeh rozkladu – dusíkaté a uhlíkaté materiály by mali byť zmiešané v pomere 1:1. Dusíkaté sú tie vlhké a mäkké suroviny, ako napr. hnoj, trus, pokosená tráva, kuchynský bioodpad a uhlíkaté sú väčšinou suché a tvrdé, ako drevná štiepka, lístie, slama, či papier.

Čo sa týka veľkosti – odporúča sa, aby jednotlivé kúsky neprekročili veľkosť palca, no platí to predovšetkým pri tvrdých surovinách. Posledné dve rady už nadväzujú na kontrolu a udržiavanie, a teda je nutné zabezpečiť dostatočný prísun kyslíka, napr. prehrabaním či prekopaním a sledovať vlhkosť, ktorá je kľúčovým elementom. Pretože ak je hmota príliš suchá, proces rozkladu sa zastaví, no ak je príliš vysoká, hrozí hniloba.

Tip: Trikom na meranie vlhkosti je stlačenie kompostovanej hmoty v dlani – ak medzi prstami pocítite len pár kvapiek a po otvorení dlane zostane hmota pokope, vlhkosť je ideálna. Ak však po stlačení vyžmýkate viac než len pár kvapiek, vlhkosť je privysoká a je nutné pridať suchú zložku (premokrený kompost však spoznáte i čuchom, keďže nepríjemne zapácha). Ak sa kompost v ruke rozsype, je naopak suchý a mali by ste pridať vlhkú surovinu alebo ho pokropiť vodou.

Ekologický dizajn do každého interiéru: obaly na kvetináče šité zo zvyškových materiálov.

Ušite mi ho na mieru

Kedy je kompost hotový a aký je rozdiel medzi vyzretým a surovým?

Výsledok, teda kvalitné výživné čierne zlato je cieľ každého, kto sa do kompostovania pustí. Produktom je buď surový alebo vyzretý kompost. Ako ale zistíte, že je už kompost hotový, a ako rozlíšiť surový od vyzretého?  Keď odpad zmizne a zmení sa na jednotnú hrudkovitú hmotu hnedej farby, ktorá nezapácha, ale príjemne zemito vonia, ide o vyzretý.

Zvyčajne to trvá v rozmedzí od 3 mesiacov po jeden rok. Okrem toho, vyzretý kompost sa odporúča preosiať a nespracované časti vložiť do novej kopy. Takýto kompost môžete použiť kedykoľvek počas roka. Naproti tomu kompost surový nie, ten aplikujte len na jar, pretože by mohol rastliny spáliť. Ide o najčerstvejší kompost, ktorý môžete získať už za dva mesiace.

TIP: Na testovanie kvality kompostu, ako aj na zistenie druhu, existuje finta – do nádobky stačí vložiť kompost, navlhčiť ho, umiestniť do neho semienka rýchlo klíčiacej rastliny (napr. žerucha), zakryť fóliou a ak do týždňa vyjdu klíčky, kompost je kvalitný, zbavený škodlivých látok. Ak vyrašia zelené lístky, indikuje to vyzretý kompost. Ak budú lístky žltej farby, máte dočinenia so surovým kompostom. Ak nevyklíčia žiadne, kompost ešte nie je vhodný na zužitkovanie v záhrade či pre účely výživy izbových rastlín.

Alternatívy domáceho kompostovania

Podstata kompostovania je rovnaká, či ide o dom či byt, ale samozrejme existujú rôzne možnosti, ktoré sú tomuto kritériu prispôsobené. Ak máte dom, resp. máte možnosti kompostovať vo voľnom priestranstve, môžete si vybrať z dvoch prístupov, a teda buď sa dáte na tzv. neriadené kompostovanie, teda niekde si urobíte kôpku bioodpadu, ktorú necháte žiť svojim životom, alebo si urobíte kôpku či dokonca kúpite kompostér, ale už sa o to budete aj starať a dodržiavať všetky odporúčané postupy, vtedy už pôjde o riadené kompostovanie.

Ak sa dáte na kompostovanie v byte, je jasné, že to chcete brať seriózne a dohliadať na priebeh. Na výber sú vermikompostéry, teda kompostéry fungujúce na dážďovkách, technika bokashi, ktorej princípom je fermentácia organických zvyškov bez prístupu vzduchu vďaka baktériám alebo elektronické kompostéry, ktoré dokážu odpad premeniť na kompost už za 24 hodín.

A prečo teda vlastne kompostovať?

V prvom rade preto, aby ste zhodnocovali odpad, ktorý by inak skončil na skládke alebo v spaľovni, keďže 20 až 45 % vyprodukovaného komunálneho odpadu je práve biologicky rozložiteľný komunálny odpad. Zároveň získate cennú hmotu, ktorá vnesie obrovskú dávku živín vašim rastlinám a nemusíte míňať peniaze na kúpu drahých hnojív.

Téma domáceho kompostovania je veľmi široká, a preto odporúčame navštíviť stránku kompostuj.me, ktorá sa jej venuje do detailov.

The post Domáce kompostovanie: postup a tipy, ako na to appeared first on Upcycle.

Čo sú mikroplasty a ako vznikajú

Mikroplasty sú miniatúrne čiastočky plastov vo veľkosti do 5 mm. Väčšina je však tak malej veľkosti, že ich nie je vidno voľným okom. Napriek tomu predstavujú hrozbu pre životné prostredie. Veľa z nich obsahuje chemické, toxické a pre živé organizmy nebezpečné látky. Konzumujú ich vodné živočíchy, a tiež ľudia. Výskumníci ich našli aj v slovenskej pitnej vode. Ako sa tam dostávajú?

Mikroplasty sa rozdeľujú na primárne a sekundárne.

Sekundárne mikroplasty vznikajú štiepením sa z väčších, bežne používaných plastov vplyvom pôsobenia počasia, slnečného žiarenia, vlhkosti a tiež vplyvom mechanického pôsobenia (používaním). Následne sa dostávajú do ovzdušia, vody, či pôdy. Najväčším znečisťovateľom v tomto smere je používanie pneumatík. Trením a pôsobením tlaku sa z pneumatík uvoľňuje veľké množstvo plastového prachu, ktorý sa následne dostáva všade do okolia. Ďalším významným zdrojom sekundárnych mikroplastov je napríklad pranie syntetického oblečenia, pri ktorom sa do vody uvoľňujú mikrovlákna.

Primárne mikroplasty sú produkované zámerne, používajú sa ako súčasť iných výrobkov. Kde všade sa nachádzajú?

Nečakané zdroje mikroplastov

Kozmetika a drogéria

Nájdete ich najmä vo výrobkoch, ktoré slúžia ako peeling, čiže rôzne pleťové a telové masky, ale aj masážne sprchové gély, šampóny a iné. Nachádzajú sa tiež vo väčšine obyčajných zubných pást, nájdete ich dokonca aj v kozmetike určenej pre deti a vo väčšine vlhčených utierok. Vo veľkom ich obsahujú pracie prachy či prášky a tablety do umývačky riadu.

Potraviny a nápoje

V úvode článku sme spomínali výrazné plastové znečistenie morí a oceánov čo znamená, že sa nachádzajú v rybách a morských živočíchoch, ktoré potom konzumujeme. Niektoré zdroje hovoria aj o značnom mikroplastovom znečistení sladkých vôd, a teda aj o konzumácii mikroplastov prostredníctvom sladkovodných rýb, či len obyčajným pitím a varením. Globálne okrem rýb medzi potraviny s najväčším množstvom mikroplastov patria soľ a pivo.

Nachádzajú sa tiež v čajových vreckách. V komposte alebo na skládke sa rozloží papierová časť a ostanú plastové mikrovlákna, ktoré sa ďalej rozptyľujú do ovzdušia a pôdy. Lepšou voľbou sú preto sypané čaje.

Cigaretové ohorky

Sú kapitola sama o sebe. Filtre cigariet sú vyrobené z acetylcelulózy, nerozložiteľného plastu. Po vyfajčení cigarety je filter navyše nasiaknutý množstvom toxínov, takže mikrovlákna uvoľnené z ohorkov sú obzvlášť nebezpečné.

Flitre a ligotavé ozdoby

Používajú sa všade – na oblečení, šperkoch, sezónnych i bežných ozdobách a bytových doplnkoch. Jedná sa o pomerne zbytočný rozmar, ktorý škodí prírode aj ľuďom.

Ako odbremeniť planétu o mikroplasty?

1. Uprednostnite vlakovú či hromadnú prepravu pred jazdou autom.

2. Snažte sa nájsť alternatívu pri používaní plastových výrobkov, aby sa celkovo zredukovalo používanie plastov v dennom živote (igelitky, mikroténové vrecká, jednorazové poháre …).

3. Preferujte prírodné materiály či už v oblečení alebo kozmetike.

4. Ak vlastníte veľa syntentického oblečenia (športové, fleece a podobne) perte ich len vtedy, keď je to naozaj potrebné a nie len pri minimálnom znečistení či s cieľom oblečenie „prevoňať“. Pri menšom znečistení ho radšej preperte ručne pri menšej teplote. Výhodné je si tiež zabezpečiť filter na zachytávanie mikrovlákien.

5. Nepoužívajte sušičku oblečenia – pri mechanickom sušení sa zbytočne uvoľňuje množstvo mikroplastov.

6. Separujte odpad.

The post Skryté plasty sa nachádzajú aj tam, kde by ste ich nečakali appeared first on Upcycle.

V predchádzajúcich článkoch zo série sme riešili elektroodpad a stavebný odpad.

Čo znamená označenie “nebezpečný odpad”?

Stručne zhrnuté – ide o odpad, ktorý má aspoň jednu nebezpečnú vlastnosť, napr. výbušnosť, horľavosť, toxicitu, samovznietlivosť alebo je jedovatý, poškodzujúci životné prostredie, žieravý, uvoľňujú sa z neho jedovaté výpary, spôsobuje koróziu alebo oxidáciu látok.

Nerobte kompromis medzi vysokou kvalitou a ekológiou: podsedáky vyrobené z odolných zvyškových materiálov.

Ušite mi ich na mieru

Obaly od chemikálií = nebezpečný odpad

Plastové obaly od chemikálií nepatria do žltého kontajnera, ale do nebezpečného odpadu.

Najčastejšie sa jedná o obaly z motorového oleja, syntetických farieb, rozpúšťadiel, kyselín, postrekov, hnojív.. Nebezpečný odpad má na svojom obale označenie, ktoré na túto skutočnosť upozorňuje a ktorým sa treba riadiť.

Kam s nebezpečnými chemikáliami, resp. obalmi z nich?

Či už obal samotný alebo aj s obsahom, vždy ho odovzdajte na zbernom dvore, v žiadnom prípade ho nevyhadzujte do komunálu. Veľmi dôležité je, aby bolo z obalu zjavné, o akú chemikáliu sa jedná, aby nemusela látka prechádzať analýzou, čo len komplikuje celý proces. Ak aj nejde o pôvodný obal, vždy naň napíšte, čo sa vo fľaši nachádza – ideálne fixkou, ktorá sa nezmaže ľahko.

Lieky ako nebezpečný odpad = samostatná kapitola       

Ak máte doma lieky, ktoré ste nespotrebovali, sú po záruke alebo viete, že ich nepotrebujete, nevyhadzujte ich, sú totiž považované za nebezpečný odpad. Odovzdajte ich v lekárni, kde sú povinní prevziať ich od vás bezplatne. Dvakrát ročne sú potom špecializovanými spoločnosťami odvážané a zlikvidované tak, aby nedošlo ku kontaminácii či už vody alebo pôdy. Ešte jedna rada – lieky vracajte v pôvodnom blistri, fľaštičke či tube. Papierové krabičky a príbalové letáky nie sú nutné a je lepšie, ak ich pred tým vyseparujete do modrého kontajnera.

Obaly od kozmetiky – pravda a mýtus

Plastové obaly od kozmetických prípravkov (šampón, mydlo, krém, sprchový gél..) môžete pokojne odhodiť do žltej nádoby, teda nádoby na zber plastov, nakoľko ide o bezpečnú chemikáliu. Ohľadne tohto typu separovania sa šíri jedno odporúčanie – obal je nutné pred odhodením umyť. Ide však o mýtus – úplne stačí, ak obsah pred odhodením vylejete (čo v záujme neplytvania znamená spotrebujete).

Čo okrem kozmetiky je bezpečnou chemikáliou?

Bezpečné chemikálie, ako sme si ich pracovne nazvali, nie je nutné odovzdať ako nebezpečný odpad. Možno ich vyseparovaťvyhodením do príslušnej nádoby, t.j. plastový do žltého, sklenený do zeleného a pod. Do zmiešaného odpadu patria obaly z ekologických, resp. vodou riediteľných farieb a lakov, opaľovacích krémov, kozmetiky, výživových doplnkov, z niektorých čistiacich prostriedkov či omietkových farieb ale aj príliš znečistené plastové a iné obaly.

Malá rada na záver – kde existujú ekologické alternatívy, siahajte po nich. Prispejete k zníženiu produkcie nebezpečných látok, a tým aj k redukcii všetkých nadväzujúcich nebezpečných dôsledkov. Veľkou výhodou dnešnej doby je, že už existujú ekologické alternatívy snáď na všetko. Sledujte náš magazín, kde sa týmto témam budeme pravidelne venovať.

The post Separovanie špeciálneho odpadu #3: chemikálie a nebezpečný opdad appeared first on Upcycle.

Drobný stavebný odpad

Pod týmto označením rozumieme odpad, ktorý vyprodukujeme prácami okolo domu, chaty, záhrady, pri stavbe plotu, resp. stavbách, pri ktorých postačuje nahlásenie na stavebnom úrade príslušnej obce a nevyžaduje sa stavebné povolenie.

Drobný stavebný odpad spadá pod odpad komunálny, a teda končí na skládkach. Bohužiaľ, mnohokrát na čiernych, pretože sa nájdu ľudia, ktorí nie sú ochotní odniesť odpad na zberný dvor, keďže sa za odovzdanie odpadu platí poplatok- sadzba sa líši naprieč obcami a mestami. Cena za kilogram sa pohybuje zhruba okolo 0,015 EUR (Veľký Meder) až 0,078 EUR (Bratislava).

Drobný stavebný odpad musí byť inertný – čo to znamená?

Pri drobnom stavebnom odpade je nutné myslieť na to, že aby mohol byť vyhodený do komunálneho zmesového odpadu, musí byť inertný, čo podľa vyhlášky znamená: „Odpad, pri ktorom nedochádza k žiadnym významným fyzikálnym, chemickým alebo biologickým premenám. Inertný odpad sa nerozpúšťa, nehorí ani inak fyzicky alebo chemicky nereaguje, nepodlieha biologickému rozkladu ani škodlivo neovplyvňuje iné látky, s ktorými prichádza do styku tak, aby mohlo dôjsť k znečisteniu ovzdušia alebo k poškodeniu zdravia ľudí. Celková vylúhovateľnosť a znečistenie obsiahnuté v odpade a ekotoxicita výluhu musí byť zanedbateľná a nesmie ohrozovať kvalitu povrchových alebo podzemných vôd.“

Vo všeobecnosti môžeme zarámcovať, že pod DSO (skratka pre drobný stavebný odpad) patria:

betón,

tehly (pálené, nepálené), ako aj škridle či rôzne ďalšie výrobky z hliny,

obkladačky, dlaždice a keramika, ktoré sa vyprodukujú najmä pri rekonštrukciách kúpeľní, krbov, podláh a pod.

a zmes všetkých spomenutých komodít.

Všetko sú to odpady inertné, bez obsahu nebezpečných látok, preto ich pri menšom množstve môžete vyhodiť buď do koša so zmiešaným odpadom, alebo odniesť na zberný dvor, ak sa jedná o väčšie množstvo stavebného odpadu. Podmienkou na odovzdanie v zbernom dvore je, že odpad musí byť vytriedený (napr. ak obsahuje stavebné drevo, musí byť oddelené). Nevytriedený odpad alebo odpad obsahujúci škodlivé a nebezpečné látky (azbest, zvyšky náterových hmôt, obaly z farieb a chemikálií, žiarovky, elektrospotrebiče..) od vás neprevezmú.

Nerobte kompromis medzi vysokou kvalitou a ekológiou: podsedáky vyrobené z odolných zvyškových materiálov.

Ušite mi ich na mieru

Čo robiť, ak je súčasťou drobného stavebného odpadu nebezpečná látka?

Nebezpečným stavebným odpadom, ktorý si vyžaduje azda najväčšiu opatrnosť pri jeho odstraňovaní, sú azbestové škridle, ktoré ako odpad vznikajú pri rekonštrukciách striech. Tie v žiadnom prípade nenoste na zberný dvor, ani ich nevyhadzujte do komunálu a už vôbec nie do prírody. Nemali by ste s nimi manipulovať vôbec – na odstránenie a odvezenie azbestu musí byť privolaný odborník, teda výlučne osoba, ktorá je na takúto činnosť oprávnená (zoznam je zverejnený na stránke Úradu verejného zdravotníctva).

Stavebné odpady a odpady z demolácií – druhý pojem, s ktorým operuje zákon o odpadoch

Rozdiel oproti vyššie popísanému DOS je najmä v označení, t.j. skôr v byrokratickej či legislatívnej stránke veci: kým DOS sa označuje v katalógu odpadov ​​20 03 08 ako ostatný odpad, stavebné odpady a odpady z demolácií sú súčasťou skupiny 17. Tá sa ďalej člení a vetví, a jednou z podskupín sú práve aj odpady, ktoré patria pod drobný stavebný odpad, no v tejto kategorizácii sú zahrnuté už aj ich kombinácie s nebezpečnými látkami.

Ďalej sem patria:

• drevo,
• sklo a plasty,
• bitúmenové zmesi,
• uhoľný decht a dechtové výrobky,
• kovy (vrátane ich zliatin),
• zemina (vrátane výkopovej zeminy z kontaminovaných plôch),
• kamenivo a materiál z bagrovísk,
• izolačné materiály a stavebné materiály obsahujúce azbest,
• stavebný materiál na báze sadry,
• a iné odpady z demolácií a stavieb.

Tip: Veľmi prehľadne je kategória popísaná na stránke enviro.sk.

Komunikácie – pravidlo opätovného zhodnotenia

Zodpovedná osoba, t.j. osoba ktorej bolo vydané stavebné povolenie na výstavbu, údržbu, rekonštrukciu alebo demoláciu komunikácií, je povinná stavebné odpady vznikajúce pri tejto činnosti a odpady z demolácií materiálovo zhodnotiť pri výstavbe, rekonštrukcii alebo údržbe komunikácií. V minulosti bolo podmienkou materiálovo zhodnotiť všetky stavebné odpady. Materiály, ktoré sa nedajú opätovne použiť je potrebné vhodne vyseparovať podľa inštrukcií uvedených vyššie v článku.

The post Separovanie špeciálneho odpadu #2: stavebný odpad appeared first on Upcycle.

Elektroodpad – nebezpečný a vzácny

V dobe smartfónov a neustále vznikajúcich nových technologických smart trendov je fakt, že produkcia elektroodpadu rapídne rastie. Kam teda odhodiť starý mobil, televízor či tlačiareň? Pri elektroodpade majte na pamäti dve veci – elektro kúsok môže obsahovať vzácne kovy ale aj nebezpečné látky (ortuť, olovo, PCB..)

Na východnom Slovensku (Zvernica Orlová v Strážskom neďaleko bývalého štátneho podniku Chemko Strážske)  je už viac ako rok a pol vyhlásená mimoriadna situácia spôsobená zlým nárábaním s nebezpečným odpadom, konkrétne s PCB (chemické a syntetické látky bežne používané ako izolačné kvapaliny v transformátoroch a kondenzátoroch, teploprenosných a hydraulických systémoch), ktoré zo starých sudov uniká do vody a prostredia. Karcinogénne látky sa hromadia v zvieratách, preto je zákaz konzumovania zvery a rýb (ulovených v Laborci či v Zemplínskej šírave), dokonca i vajec a mlieka z tejto oblasti – no kontrolovať je to takmer nemožné.

Ako teda správne a bezpečne zahodiť elektroodpad?

Elektroodpad v žiadnom prípade nepatrí do komunálneho odpadu. Na Slovensku máme niekoľko možností – väčší elektroodpad (práčky, chladničky) môžete odniesť do elektropredajne, kde za neho môžete získať zľavu na nový produkt (spätný odber), menšie spotrebiče do veľkosti 25 cm (fény, žehličky) môžete odovzdať bez nutnosti kúpy nového produktu (predajňa elektrospotrebičov je povinná bezplatne prebrať elektroodpad, nemusí tak učiniť len vtedy, ak by bol produkt veľmi znečistený alebo by ohrozoval zdravie ľudí).

Vedeli ste, že recyklačný poplatok platíte už pri kúpe produktu? Je zahrnutý do celkovej predajnej ceny. Tým pádom ho neplatíte pri odovzdávaní zariadenia. Preto je dobré možnosť odovzdania tovaru na recykláciu využiť.

Ďalšou cestou sú zberné dvory obcí a miest, kde elektroodpad môžete odniesť zadarmo. Sezónne môže mesto alebo obec organizovať aj zber elektroodpadu, kedy sa pristavia na vybrané miesta kontajnery výhradne na vyradené elektrozariadenia a následne ich obec odnesie do zberného dvora na svoje náklady.

Na problematiku rastu elektroodpadu poukazujú aj rôzne firmy a značky v rámci svojich spoločensko-zodpovedných aktivít. Napríklad známy na slovensku pôsobiaci telekomunikačný operátor realizoval zber starých mobilov, ktoré jednak následne ekologicky recykloval a navyše za každý odovzdaný mobil prispel určitou sumou dobročinným organizáciám.

Dá sa elektroodpad recyklovať?

Dá, i to je dôvod, prečo elektronika nepatrí do komunálu a už vôbec nie na čierne skládky. Z vytriedených spotrebičov sa dajú získať súčiastky, resp. druhotné suroviny, ktoré sa použijú na výrobu nového produktu. Konkrétne ide o plasty, železné i neželezné kovy a najmä cenné kovy, ako zlato, striebro, meď, platina a paládium. Dokonca, kovy získané z vyseparovaného elektroodpadu sa dajú recyklovať donekonečna.

Z rozobratia jedného či dvoch mobilov boháčom nebudete, ale pri množstve milión mobilov viete získať až 16 ton medi, 350 kg striebra, 34 kg zlata a 15 kg paládia.

Rýchly manuál k problematickým typom elektroodpadu:

Baterky

Na drobný elektroodpad a batérie slúžia kontajnerové koše žiarivo červenej farby. Žiaľ, zatiaľ nie sú dostupné všade ale len v niektorých slovenských mestách či obciach. Ak nemáte možnosť použiť kontajnery na nebezpečný odpad, batérie môžete odovzdať v predajniach elektra, v rôznych obchodných reťazcoch sú vyčlenené špeciálne zberné koše na baterky, počkať na pravidelný závoz nebezpečného odpadu vo vašej obci či predať na recykláciu. Napríklad lítiové baterky z elektromobilov sú po vyradení ešte dostatočne silné na použitie v menšej elektronike, ako sú notebooky.

Žiarovka

Vypálené žiarovky môžete odovzdať v elektropredajni alebo na zbernom dvore. Avšak pozor, väčšina bežných žiaroviek sa recyklovať nedá. Recyklovať je možné bežné žiarivky, ako na obrázku nižšie a väčšinu LED žiaroviek.

Tlačiareň

Samotnú tlačiareň možno odovzdať klasicky na zbernom dvore, do elektro kontajnera alebo v predajni, no čo sa týka tonerov, tie by sa mali odovzdávať zvlášť – dajú sa recyklovať. Mnoho firiem a predajní tonery vykupuje alebo zákazníkovi poskytuje za prázdny toner recyklačnú zľavu na nový.

A čo sa deje s vyseparovaným elektroodpadom ďalej?

Vyradené prístroje sa v recyklačných centrách najprv dekontaminujú a následne demontujú na menšie súčiastky, tie sa ďalej trieda podľa povahy (zvyčajne za pomoci separátorov, napr. magnetických). Tie, ktoré sa dajú recyklovať, budú použité ako druhotné suroviny pri ďalšej výrobe a tie, ktoré nie, budú zlikvidované v súlade s predpismi a legislatívou.

A na záver malá múdrosť – ak sa vám niečo pokazí, neznamená to, že to musíte nutne vyhodiť a kúpiť nové. Ak ste trošku šikovní, alebo sa chcete niečo nové naučiť, skúste pokazený elektrospotrebič opraviť svojpomocne (na stránke IFIXIT nájdete stovky návodov a manuálov na repasovanie elektroniky) alebo vyhľadajte odborníka či servis. Ak však vašej elektronike definitívne nebude pomoci, poctivo ju vyseparujte, aby vaše nezodpovedné činy neboli zdrojom prírodnej katastrofy, ako napríklad tej, ktorú sme spomínali v úvode článku.

The post Separovanie špeciálneho odpadu #1: elektroodpad appeared first on Upcycle.