Pravdepodobne každý z nás už urobil tú chybu, že šiel nakupovať potraviny hladný… Vtedy sa nákupný košík plní akoby sám. Ale čo sa stane potom, keď prídeme domov, vybalíme nákup a zaženieme hlad? Potom zistíme, že sme mali „veľké oči“ a nastane doba skladovania jedla. Šalát, na ktorý sme sa chystali necháme niekoľko dní tak a keď príde jeho chvíľa, pripomína skôr blato ako čerstvú zeleninu. Putuje do koša, v lepšom prípade do kompostu. Banán už tiež zažil lepšie časy a len vínne mušky nám oznámia, koľko dní sme odkladali jeho konzum, až bolo neskoro.
Máte to tak aj vy? Situácie podobné týmto nás motivovali k lepšej technike uskladňovania potravín, aby sme toľko neplytvali a nevyhadzovali svoje peniaze do koša. A čo je najdôležitejšie, vďaka nášmu odpadu najviac trpí životné prostredie.
Zaujímavosť: Priemerný Európan za rok vyhodí 96-115kg jedla. Celosvetovo je to 1/3 celkového objemu potravín, ktorá sa mení na odpad. Ten sa likviduje v spaľovniach alebo rozkladá na skládkach odpadu po dlhé mesiace či roky, pri čom sa do atmosféry uvoľňujú škodlivé skleníkové plyny.
Tipy a triky, ktoré dajú vašim potravinám možnosť „dlhšej kariéry“
Ako môžeme predĺžiť životnosť našich obľúbených potravín? Tak napríklad pór sa nám poďakuje, keď ho nastojato vložíme do pohára s vodou pokojne aj po tom, ako sme už časti z neho použili na varenie. Vydrží tak neporovnateľne dlhšie a môžeme ho takto skladovať v chladničke, ale aj na kuchynskej linke či kdekoľvek inde. To isté platí aj pre špargľu. Zemiaky majú radi tmu a vzduch, preto ich môžeme uskladniť v komore do papierového vrecka, prípadne tašky, do ktorej urobíme dierky. Aby nám nezačali klíčiť, existuje niekoľko tipov skúsených záhradkárov, napríklad priložiť listy sušenej mäty, jablko, či dokonca cviklu do vrecka so zemiakmi.
Chlebu sa darí napríklad aj v chladničke. Mäkučký výdrží až po dobu jedného týždňa. Namiesto skladovania v mikroténovom vrecku sa odporúča ho skladovať ho v ľanovom, či konopnom vrecku. Čo s mrkvou? Pokiaľ je nepoškodená, pekná a čerstvá, stačí ju zabaliť do servítky, naukladať do bavlneného vrecka, a takto nám vydrží aj viac ako mesiac. Postup môžeme zopakovať aj pri cvikle. Čo však s „načatou“ mrkvou? Je možné ju nastrúhať alebo nakrájať na kocky, vložiť do vrecka, vytlačiť z neho vzduch a uskladniť do mrazničky. Mrkva nakrájaná na kolieska sa dá uskladniť aj v zaváracom pohári zaliata vo vode, kde na nás v chladničke počká aj týždeň-dva.
Náš tip: Praktické bavlnené vrecká na skladovanie potravín šijeme aj v našej dielni. Ich pridanou hodnotou je využívanie zvyškových materiálov. Tie ostávajú po výrobe sedačiek a inak by skončili v odpade, nakoľko na svoj pôvodný účel sa už nedajú využiť. Kúpou našich produktov tak získate praktické a kvalitné výrobky, ktoré navyše odbremeňujú planétu od zbytočného odpadu.
Pri uvedených postupoch zeleninu neumývame, nanajvýš ju utrieme servítkou od prachu.
Kaleráb po zbavení dlhých listov a vydrží dlhšie. Zeler si poriadne osušte a zabaľte do alobalu – mal by nám vydržať aj mesiac.
Ako môžeme naším správaním zamedziť zbytočnému vyhadzovaniu potravín?
Určite pomôže, ak nebudeme robiť veľké nákupy raz za čas, pretože vzniká riziko, že kým sa ku danej potravine dostaneme, stratí svoj šmrnc a už na ňu nebudeme mať chuť (spomeňme si na všetky tie avokáda, ktoré ihneď po prekrojení putovali do koša či kompostu.)
Pravidelne kontrolujte dátumy spotreby a minimálnej trvanlivosti. Pozor, medzi týmito pojmami je rozdiel. Po dátume odporúčanej spotreby by sa potraviny konzumovať nemali, avšak po dátume minimálnej trvanlivosti je dobré skontrolovať stav potraviny, no konzumovať ju môžeme aj naďalej ak je všetko v poriadku.
Tip: Plánujte jedlá. Pravdepodobnosť, že nakúpite a následne potraviny nevyužijete výrazne klesá.
Nerobte kompromis medzi vysokou kvalitou a ekológiou: podsedáky vyrobené z odolných zvyškových materiálov.
Ako uchovať čerstvé ovocie po dobu 12 mesiacov (bez zavárania)?
Na internete existuje množstvo nápadov a návodov ako na to, no tento nám zaručuje trvanlivosť čerstvého ovocia až 12 mesiacov, a to bez zavárania:
Vezmime si napríklad bohatú úrodu čerešní, jabĺk, mirabeliek alebo čohokoľvek, čím nás naša záhradka obdarila. Ovocie musí byť čerstvé, nie podliehajúce začiatkom hniloby. Ako na to?
1. Ovocie niekoľkokrát premyjeme vodou (v prípade čerešní, odstránime stopky).
2. Umyté ovocie podávame do sklenených pohárov, ideálne väčších (1l-1,5l).
3. Zalejeme vriacou vodou, zakryjeme viečkom-nezaťahujeme a necháme pôsobiť 10 minút.
4. Vodu vylejeme (už ju nebudeme potrebovať).
5. Prevaríme novú vodu.
6. Do nádob s ovocím pridáme dve polievkové lyžice cukru.
7. Ovocie opäť zalejeme vriacou vodou, no tentokrát viečka poriadne zatiahneme.
8. Nádoby prikryjeme uterákom alebo handrou a necháme chladnúť po dobu 20-24h.
9. Ovocie je pripravené na skladovanie. Teplota miestnosti by nemala presiahnuť 18 ºC a do nádob sa v žiadnom prípade nesmie dostať vzduch.
Podobný návod existuje aj na uskladnenie paradajok, no rozdiel je v tom, že ich každú jednu prepichneme niekoľkokrát ihlou, prvú várku vriacej vody necháme pôsobiť 15 minút a do nádoby pred uzavretím nepridávame žiaden cukor. A je to!
Pokiaľ nie ste fanúšikom zavárania, pravdepodobne sme vám teraz urobili radosť. Ak však máte zaváranie v krvi, rozhodne ste si už osvojili ten svoj „pravý“ nálev na uhorky či egreše.
Kedy si však zvoliť zaváranie?
Zavárať môžeme huby, čerešne, jablká, produkty z nich (džemy, lekváre…), uhorky a iné ovocie či zeleninu. Zavárať vieme na sladko aj na kyslo. Potraviny vydržia aj niekoľko rokov. Avšak treba myslieť na to, že varným procesom klesá nutričná hodnota zaváraniny. Existujú však procesy, ktoré uchovajú potraviny dlho čerstvé a dokonca zvýšia ich vitamíny a prospešné látky.
Zázrak menom fermentácia
Pri procese zvanom fermentácia nám pomáhajú prospešné baktérie uchovať zeleninu a iné potraviny o niekoľko týždňov dlhšie. Jednobunkové baktérie svojim „životným štýlom“ vytvárajú prostredie odolné voči hnilobným procesom a toxínom, ktoré by potraviny znehodnotili. Vďaka fermentácii máme napríklad aj pivo, kyslú kapustu, rôzne mliečne výrobky, či napríklad aj tempeh (sójový výrobok). Okrem iného fermentácii vďačíme aj za zlepšenie trávenia vďaka probiotickým kultúram, ktoré pri nej vznikajú. To znamená, že ak máte problémy s trávením, skúste si doma niektorý z jednoduchých návodov na domácu fermentáciu.
Ak však nie ste fanúšikom kyslých chutí, na fermentované potraviny si buď zvyknete (lebo ich nutričné hodnoty a benefity za to naozaj stoja), alebo ich môžete použiť ako prílohu ku chutným receptom, ktoré ich chuť vyvážia.
Recept na fermentované reďkovky (či inú vhodnú zeleninu):
1. Pripravíme si čistú nádobu na fermentovanie, môže byť aj zaváraninová.
2. Reďkovky si nakrájame (zmestí sa mi ich viac do nádoby a tekutina sa dostane hlbšie do zeleniny).
3. Ak chceme, pripravíme si koreniny na dochucovanie, napr. kurkumu, zázvor, bobkový list, chren (môže byť aj čerstvý).
4. Reďkovky naukladáme do nádoby a zalejeme soľným roztokom. Roztok si pripravíme tak, že si vypočítame 2% z objemu vody, a toľko soli pridáme (na liter je to 15g).
5. Roztok poriadne zamiešame nech sa soľ rozpustí a zalejeme reďkovky v nádobe tak, aby boli všetky ponorené vo vode ešte aj s rezervou.
6. Nádobu prikryjeme, no nezatvárame!
7. Pri izbovej teplote necháme prírodu nech vykoná svoje kúzlo.
8. Približne na štvrtý-piaty deň môžeme ochutnať čo sme si sfermentovali a po šiestom dni by mala byť reďkovka (alebo iná zelenina) pripravená na pravidelný konzum.
Pozor: Chladnička spomalí fermentačný proces, preto nádobku skladujte pri izbovej teplote.
Urobili sme vám chute? Inšpirovali sme vás? Poznali ste všetky techniky? Dajte nám vedieť, ktorý postup vyskúšate ako prvý.
