Je obdivuhodné, že stále viac ľuďom záleží na tom, odkiaľ pochádzajú veci, ktoré nosíme, v akých podmienkach pracujú šičky, ktoré naše oblečenie vyrábajú, prípadne akú uhlíkovú stopu naše nové tričko za sebou zanechá. Ľudia čoraz viac a hlasnejšie vyzývajú módnych gigantov ku zmene. Influenceri z celého sveta sa otvorene vyjadrujú k naliehavosti etickej problematiky fast fashion a odpadu, ktorý za sebou zanecháva. Začali prehovárať ústami tých, ktorí v „prvom svete“ hlas nemajú. Mnohé značky z obáv o straty ziskov naskočili na vlnu etickosti a udržateľnosti a začali o tom výrazne komunikovať v rámci svojich reklamných kampaní. Lenže je to naozaj pravda, alebo len greenwashing?
Na témy tzv. rýchlej módy – fast fashion a greenwashingu sme už v našom Upcycle Magazíne písali a pozývame vás si tieto články prečítať. Dozviete sa v nich základy, čo to vlastne ten greenwashing či fast fashion sú, aké negatívne praktiky používajú a ako ich nepodporovať. Odporúčame si pozrieť aj dokument s názvom The true cost, voľne distribuovaný napríklad na platforme YouTube, o ktorom mnohí, ktorí si ho pozreli prehlásili, že im od základov zmenil život.
Vo svete fast fashion priemyslu je detská práca smutnou realitou. (Foto: swetaethicalfashion.wordpress.com)
Za všetko môže marketing
Odevné značky začali pracovať so súcitom spotrebiteľa voči pracovníkom v módnom priemysle, či voči našej planéte. Odrazu na nás z každej strany skáču reklamy a bannery, ktoré proklamujú dobré výrobné podmienky, recykláciu nepredaného či vyzbieraného šatstva, ekologické materiály a podobne. Iba málokto z nás však vidí „za oponu“ a s dobrým pocitom z „ekologického a udržateľného“ nákupu odchádza domov s taškou plnou nových vecí. Bohužiaľ, veľkým firmám nejde o planétu ani o výrobu v súlade s ľudskými právami. Ide im o zisk a sú ochotní zájsť až tak ďaleko, že na svete vznikol nový pojem – GREENWASHING (forma reklamy, ktorá proklamuje niečo, čo nie je pravda, ohľadom ekologickej či sociálnej politiky).
Poďme sa pozrieť na škandály módnych značiek, ktoré otriasli svetom.
Shein a jeho propaganda
Značka, ktorá bola v minulom roku vyhlásená za najpopulárnejšiu na svete (je veľká pravdepodobnosť, že aj vo vašom šatníku sa nájde ich kúsok), sa topí v jednom škandále za druhým. Okrem toho, že kradnú nápady desiatok malých dizajnérov a predávajú ich za nereálne nízke ceny – pričom ich vydávajú za vlastné, sa nedávno dostali opäť do poriadnej kaše.
Po nespočetnom množstve obvinení z detskej práce, z neľudských podmienok pracovníkov v továrňach, obrovskom dopade na životné prostredie a mnohých ďalších, sa značka Shein rozhodla urobiť trochu inú mediálnu kampaň. Priamo do Číny si pozvali niekoľko vplyvných influencerov a influenceriek a sprevádzali ich po distribučnom centre a po fabrike. Tí všetko fotili a streamovali na svojich profiloch a všetko sa zdalo byť v poriadku…
(Foto: centennialworld.com)
Lenže nie je fabrika ako fabrika. Veľké koncerny, ako značka SHein, majú k dispozícii pre oko verejnosti tzv. demonštračné fabriky, kde chcú, aby sme uverili, že sú to ich jediné a hlavné výrobne, v ktorých prebieha všetko, ako má. To však nie je ekonomicky ani časovo možné, aby všetka výroba bola situovaná v podobnej fabrike pri množstve oblečenia, ktoré za rok vyrobia. Tu vstupujú do hry tzv, shadow factories (tieňové fabriky), kde sa deje skutočná väčšina výroby ich produktov.
Influenceri tak vypustili do sveta videá z tejto „nastrčenej“ fabriky, kde robili rozhovory so šičkami a inými pracovníkmi, pričom tvrdili, že značka je zodpovedná a nemáme veriť všetkému čo vidíme v médiách. Či už tomu naozaj uverili, alebo im za to bolo zaplatené vedia len účastníci. Nám na druhej strane je však jasné, že to nemôže byť pravda a čísla hovoria sami za seba. Obraty za minulý rok bol 100 miliárd dolárov. Ak si to podelíme na tričká za 4,50€ či nohavice za 15€, vyjde nám z toho nespočetné množstvo fast fashion tovaru. Je naozaj ťažké uveriť tomu, že pri pracovnej dobe max 12 hodín, primeranom plate a primeraných ľudských podmienkach by sa v podobných priestoroch dalo vyrobiť všetko to oblečenie a ešte za takú cenu, akú nám retail ponúka.
Zaujímavosť: módny priemysel sa drasticky zmenil posledných 20-30 rokov. Produkujeme o 40% viac oblečenia, pričom ich trvanlivosť a doba nosenia je o polovicu nižšia. Mnohí dizajnéri spomínajú na časy, kedy sa vytvárali kolekcie dvakrát do roka – kedysi existovali len dve sezóny – jar-leto a jeseň-zima. Dnes ich máme asi 52. každý týždeň príde nová kolekcia a s ňou aj potreba nakúpiť si nové veci aby sme boli trendy a držali krok s módou.
H&M a jeho svedomie
Pri číslach ešte chvíľu ostaneme. Podľa výskumov organizácie Changing markets foundation z minulého roku je až 96% vyhlásení o udržateľnosti či ekologickosti značky H&M je založených na neúplných informáciách či zavádzajúcich prehláseniach, čo z neho robí jednu z najhorších značiek spomedzi skúmaných. A prečo? Pretože podobné vyhlásenia generujú ešte viac zisku. S vedomím, že robíme správnu vec pre planétu a ľudí okolo seba sme ochotní utratiť ešte viac peňazí.
Spomeňme zbieranie použitého oblečenia od zákazníkov priamo v predajniach za účelom recyklácie a následného využitia materiálu. Ako to v praxi vyzerá? Značka H&M nám za šatstvo dá zľavu na nákup prípadne kredit na utratenie v ich obchodoch. S pocitom, že sme urobili niečo dobré pre planétu si kúpime ďalšie kusy oblečenia, čo znamená ďalší odpad v budúcnosti. Oni nechcú, aby zákazníci redukovali odpad, ale, aby nakupovali s lepším pocitom na duši.
A čo sa stane s oblečením? Skončí v krajinách tretieho sveta na trhu, prípadne rovno na nelegálnych skládkach. Ročný obsah recyklovaného materiálu z vyzbieraného šatstva, prípadne odpadového materiálu opätovne použitého na výrobu nového, je 0,97%, čo je priam zanedbateľné číslo. Aj napriek tomu, že značka H&M v svojej kampani tvrdí, že ak im donesiete staré rifle, vyrobia z nich nové, prakticky to nie je možné. Faktom je, že vlákno použité na výrobu riflí sa musí pri spracovaní úplne rozsekať, čím stratí svoju kvalitu a možnosť opätovného spracovania. Bohužiaľ, nie je to také ružové ako nám reklama hovorí.
Chcete naozaj produkovať menej odpadu? Nekupujte nepotrebné veci iba preto, že je to práve módne. Ak je to možné, opravte to, čo sa opraviť dá a použite to znova. Nájdite nepotrebným veciam iné využitie. Udržujte svoje veci v poriadku čo najdlhšie alebo ich darujte ďalej.
Primark a to, čo nám nepovedia
Nedávno sa aj na Slovensku otvorili brány Primarku. Primark Cares je projekt udržateľnej módy tejto značky podľa oficiálnych vyhlásení spoločnosti. Nie je tajomstvom, že Primark vyrába svoje produkty v najchudobnejších fabrikách sveta s tými najhoršími podmienkami pre ľudskú prácu a enviromentálny dopad. Pracovníci továrne sú často vystavení sexuálnemu, fyzickému a psychickému násiliu. Bežnou praktikou je detská práca. Existujú dôkazy o detskej práci s nebezpečnými chemikáliami bez akejkoľvek ochrany.
Taktiež nie je tajomstvom, že Primark mal svoju výrobu umiestnenú aj v továrni Rana Plaza v Bangladéši, ktorá sa v roku 2013 zrútila spolu s 6 200 pracovníkmi vo vnútri. O život tam prišlo vyše 1 100 ľudí a ďalších 2 600 bolo zranených. Prečo sa to stalo? Na základe neustáleho tlaku konkurencie v odevnom priemysle (znižovanie výrobných nákladov), musel manažment fabriky urobiť škrty vo výdavkoch, akými je bezpečnosť ľudí a budovy, aby neboli pre objednávateľov ako Primark, Zara a iných, ktorí si v nej nechávali vyrábať svoje produkty príliš drahí. Budova sa už niekoľko dní, podľa slov pracovníkov čo prežili, triasla, padala omietka a v stenách sa objavovali praskliny. V osudný deň odmietali šičky nastúpiť do práce, no pod hrozbou vyhodenia a žiadnej výplaty museli. Ani nie hodinu po začatí zmeny sa budova v priebehu pár sekúnd zrútila.
Pozostalí s fotkami pracovníkov továrne Rana Plaza, ktorý v roku 2013 tragicky zahynuli po zrútení sa budovy kvôli nedbalosti a nezáujmu zamestnávateľov. (Foto: europarl.europa.eu)
Firma má na konte aj ďalší prešľap, keď zrušila objednávku šatstva počas pandémie za státisíce libier tesne pred prevzatím z výroby. Veľké množstvo šatstva už bolo vyrobené alebo skoro vyrobené. Zrušenie objednávky stálo tisíce ľudí prácu, a tým pádom aj biedne živobytie čo ešte mali.
Fabriky, v ktorých si necháva šiť tovar Primark a iné fast fashion značky platia svojim zamestnancom menej, ako je životné minimum. Mimoriadne výdavky, ako napríklad lieky, sa v rodinách pracovníkov len veľmi ťažko zosúlaďujú s bežnými nákladmi na život. To je daň, ktorú platia milióny pracovníkov textilných tovární za to, aby sme my mali tričko za 2,50€, ktoré si oblečieme dvakrát a potom ho vyhodíme zopár krát, kým ho vyhodíme.
Ako hovorí známa fashion influencerka Natália Pážická: „Rozhodni sa, či budeš súčasťou problému, alebo súčasťou riešenia.“
Ako sa môžeme stať súčasťou riešenia? V prvom rade si musíme uvedomiť, že v podstate nepotrebujeme toľko oblečenia koľko nakupujeme. Že ak obmedzíme spotrebu, obmedzí sa aj odpad. Pre nové oblečenie si zájdite do second handov, alebo navštívte SWAPY (verejné podujatia, kde podľa regulovaných pravidiel prinesiete svoje kúsky a následne si môžete odniesť domov kúsky, ktoré priniesol niekto iný) Väčšinou sa platí len symbolický poplatok, ktorý slúži na organizovanie udalosti, prípadne putuje ďalej na účely charity a organizácií, pre ktoré sa usporiadateľ rozhodne. Pokojne si môžete takýto SWAP zorganizovať aj s priateľmi u vás doma a spojiť príjemné s užitočným.
Ak predstava nosených vecí nie je pre vás ideálna, porozhliadnite sa po lokálnych výrobcoch a ich predajniach. Pokojne sa ich opýtajte otázky o výrobe, pôvode materiálu a všetko čo vás zaujíma. Určite vám s radosťou odpovedia. Za slow fashion výrobky si priplatíte viac ako ste možno zvyknutí, no viete, že platíte za čas, ktorý dizajnér venoval návrhu, za materiál, ktorý bol spracovaný v prijateľných podmienkach pre každého zúčastneného, za čas, ktorý mu venoval pri šití. Zaručujeme vám, že takýto kúsok si budete oveľa viac vážiť a starať sa o neho.
Rozhodne nikoho nenabádame, aby teraz „vyčistili šatník“ od fast fashion produktov. Veci ktoré máte vám môžu ešte dlho slúžiť a možno teraz o to viac, že ste si vedomí odkiaľ prišli a za akú cenu boli vyrobené. Rozhodne nechceme aby sa niekto po prečítaní tohto článku cítil zle či previnilo – práve naopak! Veľmi nás teší záujem čitateľov o podobné témy a ochota niečo zmeniť.
