Nachádzame sa v dobe, kedy počúvame čoraz viac o alternatívach v stravovaní, v poľnohospodárstve a živočíšnej výrobe. Ako alternatívu v pestovaní plodín spomeňme napríklad permakultúru, ktorá stavia na symbióze rôznych druhov v prírode, a tieto výhody využíva vo svoj prospech. Čo sa týka živočíšnej výroby, ľudia čoraz viac vyhľadávajú tzv. welfare chovy, ktoré sa snažia zabezpečiť zvieratám čo najlepšie podmienky pre život a tiež ponúkajú oveľa vyššiu kvalitu mäsa. Poľnohospodárstvo a živočíšna výroba totiž majú na svedomí veľké množstvo skleníkových plynov a iných škodlivín, čím sa narúša ozónová vrstva a ohrozuje sa život na Zemi.
Na vzniku skleníkových plynov má okrem poľnohospodárstva a živočíšnej výroby svoj podiel aj doprava, predovšetkým letecká a automobilová, výroba, priemysel. Najväčším producentom CO2 a metánu v poľnohospodárstve či živočíšnej výrobe je hovädzí a teľací dobytok. Poďme sa spolu pozrieť na to, ako vieme ovplyvniť situáciu na našej planéte už len tým, čo si doprajeme na tanieri.
Obmedzte množstvo mäsa a živočíšnych výrobkov
Znížením celosvetovej spotreby hovädzích produktov či chovu hovädzieho dobytka by sa značne znížila produkcia skleníkových plynov. Je však ťažké povedať nakoľko, pretože to závisí od viacerých faktorov. Skleníkové plyny produkuje samotný tráviaci systém dobytka, ako aj skladovanie hnojiva, močovky, kŕmne zmesi, ustajnenie a mnoho ďalších faktorov. Okrem iného je chov tohto dobytka náročný na priestor, čo má na svedomí odlesňovanie veľkej časti pôdy. Ďalším dôvodom odlesňovania sú aj priestory na pestovanie potravy pre dobytok. Prirodzene, lesy sú pľúcami Zeme a ich nedostatok má opäť negatívny vplyv na celý ekosystém.
Pokiaľ jete mäso, máte hneď niekoľko možností ako vylepšiť svoj jedálniček, svoje zdravie a koniec-koncov aj zdravie planéty. Pokúste sa obmedziť spotrebu mäsa na určité dni v týždni. Je veľmi pravdepodobné, že ak obmedzíte spotrebu mäsa na menší počet dní v týždni, spozorujete pozitívne zmeny v tom, ako sa cítite, prípadne, že disponujete väčším množstvom energie, ktorú by ste predtým míňali na trávenie mäsa. Pre porovnanie, na strávenie bravčového mäsa je treba asi 4 hodiny, pričom na strávenie obilnín ako ryža alebo pohánka len 2 hodiny.
Dávame život odpadovým a prebytkovým materiálom - šijeme dizajnové predmety nielen do domácnosti.
Odkiaľ získate potrebné proteíny, ak vynecháte mäso? Je čas pridať do jedálnička napríklad strukoviny ako šošovica. Pre porovnanie, 100 gramov kuracích pŕs obsahuje cca 26 gramov bielkovín, pričom 100 gramov šošovice obsahuje 25 gramov bielkovín. Rastlinné proteíny sa líšia od tých živočíšnych hlavne pomerom aminokyselín. Podľa viacerých štúdií je dokázané, že vegetariáni a vegáni trpia menej na kardiovaskulárne choroby, obezitu, vysoký cholesterol a pod.
Najbohatšie zdroje rastlinných bielkovín: tofu, tempeh, fazuľky edamame, cícer, mandle, quinoa, fazuľa.
Ak ste však doteraz nepátrali po rastlinných zdrojoch bielkovín, máme tu pre vás niekoľko chutných typov, ako nahradiť mäso, ryby, vajíčka a syry niečím rastlinným a zdravým: šošovicový prívarok, hrášková polievka, dusená brokolica s pučenými zemiakmi, cícerový guláš, sójové plátky so zeleninou, cestoviny so špenátom a mnoho ďalších. V tabuľke nižšie porovnávame pestovanie vybranej rastlinnej stravy v porovnaním s chovom hospodárskych zvierat a produkciou živočíšnych výrobkov.
Zaujímavosť: Vedeli ste, že štýl stravovania, pri ktorom sa vedome vzdávame určitých zdrojov ako napríklad, hovädzie mäso, ryby, vajíčka a pod., sa nazýva reducetariánstvo? Ideo vedomú voľbu akéhokoľvek obmedzenia sa v stravovaní, či už zo zdravotných dôvodov, alebo ekologických. Napríklad aj vegetariáni patria do tejto skupiny, pričom tí zredukovali prísun mäsa na nulu.
Ak ste konzumenti mäsa, je dôležité uvedomiť si, aký druh má aký dopad na produkciu CO2 vo svete. Z hľadiska chovu a spracovania výrobkov je na tom najhoršie teľacie mäso. Nasledujú jahňacina, hovädzina a baranina.
(Zdroj: krajpotravin.sk)
Čo sa týka spracovania zeleniny, ani tá skleníková na tom nie je najlepšie. Nemyslíme tým skleník vo vlastnej záhradke ale priemyselné skleníky, ktoré zaberajú veľkú rozlohu, na svoj chod spotrebujú veľa energie a zdrojov. Tým sa dostávame k ďalšiemu bodu.
Jedzte lokálne a sezónne
Lokálne stravovanie má mnoho výhod. Jednou z nich je podpora lokálnych predajcov, malo-chovateľov a poľnohospodárstva v krajine. Okrem toho, aby sme výrobok dostali do našej kuchyne, nemusí za nami cestovať z ďaleka. Čím zabezpečíme, že ani potravina nemusela prejsť procesom skorého zberu, mrazenia, konzervovania a podobne. Vyhnúť sa podobným procesom je zdravšie, pretože plodiny si tak uchovajú potrebné živiny a čerstvosť a neobsahujú zbytočné látky navyše.
Ako však vyriešiť otázku lokálnych zdrojov v zime? Odpoveďou nám sú domáce zaváraniny. Chceme si dopriať čerešne aj na konci roka? Nie je problém a na ich uskladnenie nám stačí špajza či pivnica.
Najlepšie by bolo, ak by sme si potraviny vedeli vypestovať sami. Ak však nie ste zrovna záhradkár, či záhradkou vôbec nedisponujete, stále je tu možnosť pestovať mnoho plodín v kvetináčoch na balkóne či v byte. Pravdou tiež je, že suroviny pestované v menšom sú zdravšie, často bez postrekov a chutia oveľa lepšie ako tie pestované vo veľkom. Zároveň si však je potrebné uvedomiť, že aj kuracie mäso, ktoré ku nám cestuje 1000 km má menší dopad na životné prostredie ako hovädzie mäso zo Slovenska, pretože hovädzie mäso má väčšiu uhlíkovú stopu, ako kuracie mäso.
Hovädzie mäso, ktoré sa vo veľkom dováža do celého sveta z Argentíny, so sebou nesie ešte jeden veľmi negatívny aspekt. Nielenže sa kvôli chovu doslova klčujú hektáre dažďového pralesa, ale celkovo procesy, ktorými sa mäso spracováva, má vplyv na životné prostredie. „Na výrobu jedného kilogramu hovädzieho mäsa sa spotrebuje až 15 415 litrov vody. Na jeden kilogram obilnín sa však spotrebuje iba 1644 litrov a dokážeme z neho získať až 20 krát viac kalórií.“
Spotrebujte všetko, čo doma máte
Ako sa vyhneme vyhadzovaniu jedla? Nie je to jednoduché, ale môže to byť jednoduchšie ako sa zdá. Plánujte si, čo budete variť napríklad niekoľko dní dopredu. Tak si budete jednoducho vedieť spísať nákupný zoznam, kúpite len to, čo naozaj potrebujete a spotrebujete. Nákupným zoznamom vyriešime hneď ďalší problém, a tým je vyhadzovanie potravín.
Časté výlety do obchodu nás vedú k nakupovaniu potravín, ktoré vlastne nepotrebujeme a často na nich zabudneme a nakoniec vyhodíme. Priemerná slovenská domácnosť vyhodí ročne 100kg nespotrebovaných potravín. To je obrovské číslo a našim cieľom by malo byť ho čo najviac eliminovať. Pekné predsavzatie do nového roka, čo poviete?
Ak však nie ste vyslovene plánovač a ste skôr spontánny nákupca, je to v poriadku. Dbajte však na to, že využijete maximum nakúpených potravín, ale aj tých, ktoré už máte doma v chladničke alebo v komore. Niekedy recepty typu „čo dom dal“ sú tie najlepšie.
K EKO stravovaniu patrí aj spracovanie odpadu
Mnoho ľudí stále nevie, ako správne separovať odpad. Dnes je už na Slovensku štandardom, že v mestách aj na dedinách sa nachádzajú kontajnery na separovanie odpadu a je naozaj len na nás, či si tú námahu triediť odpad dáme.
Čo sa týka BIO odpadu, skvelým pomocníkom sú kompostoviská. Ak aj nemáte záhradu nezúfajte. Kalifornské dážďovky vám s tým vďačne pomôžu aj v byte uprostred sídliska. O domácom kompostovaní sme písali v našom článku. Ak vás však táto predstava napĺňa hrôzou, stále si môžete BIO odpad zbierať v uzatvárateľnej nádobe pod drezom a raz za čas ho vynesiete do nádoby označenej ako BIO odpad. Takto vieme Matke Zem vrátiť čo nám požičala a ona už bude vedieť, čo s tým ďalej.
TIP: V dobe sociálnych sietí je veľmi jednoduché získať zaujímavé a užitočné informácie aj na tému spracovania kuchynského „odpadu“. Tak napríklad, vedeli ste, že šupky z cibule sa dajú umyť, upiecť a následne pomlieť na veľmi chutné a zdravé korenie?
Veríme, že sme vám poskytli aspoň malý náhľad do problematiky EKO stravovania a aspoň sme vás donútili sa zamyslieť, či rovno konať. Lebo zmena začína od jednotlivca.
TIP na záver: Počuli ste už o bezobalových obchodoch? Ak ešte náhodou nie, ide o obchody, kde si prinesiete vlastné plastové či sklenené nádoby, do ktorých vám v obchode navážia požadované množstvo potraviny, či dokonca drogérie. Nevytvárame tak zbytočný plastový odpad neustálym nakupovaním jednorazových plastov a obalov, ktoré sa ťažko recyklujú.
Autorka: Dominika Pomajdíková
