V minulom článku sme načali sériu o ekologickej stope izbových rastlín a o udržateľných návodoch, ako redukovať alebo úplne eliminovať negatívne dopady nášho vášnivého nakupovania izbových rastliniek. Riešili sme dovoz a rastlinné míle, no byť udržateľným majiteľom izbových rastlín neznamená mať len prehľad o tom, ako sa rastlina dodáva, ale aj o tom, v čom sa pestuje. Ak ste si mysleli, že dovoz je ten najväčší environmentálny strašiak v kontexte biznisu s interiérovými rastlinami, tak ste žiaľ vedľa – pre prírodu je oveľa nebezpečnejšia ťažba rašeliny. Prečo? A aké sú udržateľné možnosti?
Čo je rašelina a prečo je vzácna?
Rašelina je nahromadený, čiastočne rozložený rastlinný materiál, ktorý vzniká pri rozklade machov, tráv alebo stromov vo vlhkom prostredí, tzv. rašelinisku (biospotrebitel.sk, 2014). Veľkým problémom, o ktorom sa však nehovorí s patričným akcentom, je jej masové využívanie ako súčasť substrátu. Prečo je to také zlé? V prvom rade, rašelina vzniká tisícky až milióny rokov, je vyčerpateľná a ťažko obnoviteľná, v druhom rade, rašeliniská sú vzácnymi biotopmi, ktoré sú životným priestorom pestrej fauny a flóry a po tretie, rašeliniská sú jedným z najefektívnejších vegetatívnych pohlcovačov CO2. Ťažením rašeliny pre komerčné účely sa vzácne biotopy nenávratne ničia.
Zaujímavosť: Na našom území väčšina rašelinísk zanikla alebo boli premenené na poľnohospodársku pôdu. Tie, ktoré sa však zachovali, sú zákonom chránené, medzi nimi napríklad i Rakšianske rašelinisko, jediné miesto na Slovensku, kde žije mäsožravá rastlina s dlhými červenými chĺpkami, rosička anglická. Fascinujúcim je aj Puchmajerovej jazierko,ktoré z výšky pripomína svojim tvarom veľrybu. A hoci priezračná voda a ľúbezná lokácia uprostred lesnej čistinky lákajú k návšteve, vstup sem je zakázaný – ide predsa o vzácny a najohrozenejší ekosystém.
Aké sú udržateľné alternatívy rašeliny ako zložky substrátu izbových rastlín?
Rašeliniská s nami prežili tisícročia nášho vývinu, sú tu od čias doby ľadovej a ich súčasná existencia závisí od minimalizovania negatívnych ľudských vplyvov na ne. Kľúčovou alternatívou je kompost, ktorý vzniká zo záhradného odpadu alebo aj z odpadu z domácnosti (šupky, neskonzumované ovocie a zelenina…) – môžeme ho kúpiť, je bežne dostupný, alebo si ho môžeme sami vyprodukovať, či už v interiérových alebo záhradných kompostéroch.
Naozaj unikátnou možnosťou, napríklad pri presádzaní rastlín, je využitie krtincov, teda zeminy z kôpok, ktoré vytvoria krtkovia – takáto pôda je prevzdušnená, prekyprená, bez semien a môže veľmi dobre poslúžiť účelom milovníkov izboviek.
Ekologický dizajn do každého interiéru: obaly na kvetináče šité zo zvyškových materiálov.
Zaujímavosť: Ako uvádza Plantlife (britská ochranárska organizácia), komerčná ťažba rašeliny môže v priebehu jedného roka odstrániť viac, ako 500-ročnú produkciu.
Veľká Británia ako etalón v prístupe k (ne)ťažbe rašeliny
Vo Veľkej Británii sa používanie rašeliny stalo tabu. Vládna agentúra pre životné prostredie (obdoba ministerstva životného prostredia) uviedla, že chce postupne vyradiť rašelinový substrát – do roku 2020 pre hobby záhradníkov a komerčne do roku 2030. Londýnska Royal Horticultural Society (najväčšia záhradnícka organizácia svojho druhu na svete), znížila používanie rašeliny o 97 % a vyzýva svojich členov, aby ju nasledovali.
Rada na záver: to najzákladnejšie, čo by sme mohli spraviť pre zmenu a záchranu rašelinísk, je sledovať pri kúpe substrátu jeho zloženie, a voliť ten, ktorý neobsahuje rašelinu, tzv. “peat free”.
