Kompostovanie je pre každého. Bez ohľadu na to, či bývate v byte alebo dome, pre obe verzie existujú alternatívy. Kompost alebo aj “čierne zlato” je organické hnojivo, ktoré vzniká ako produkt kompostovania. Na čo si však dať pozor, aby ste získali kompost naozaj kvalitný? V prvom rade je nutné používať na kompost len suroviny, ktoré sú na to vhodné a v druhom rade, dodržiavať niekoľko základných pravidiel.
Čo (ne)používať na kompost?
V kompostéri zhodnocujeme bioodpad, avšak je nutné myslieť na to, či je daný materiál, ktorý chceme zhodnotiť vhodný.
Medzi ideálne suroviny na kompostovanie patria:
– zvyšky zo spracovania zeleniny a ovocia,
– tráva, lístie, seno, slama a burina,
– hnoj, trus, kaly, siláž,
– výlisky z hrozna a ovocia,
– piliny a drevná štiepka,
– káva, čaj, škrupiny od vajec,
– papierové obrúsky i rozlámané kukuričné stonky.
Čo nepatrí do kompostéra:
– veľké množstvo varenej stravy,
– zvyšky mäsa a mäsových výrobkov, ryby a výrobky z nich,
– mlieko a mliečne výrobky,
– nerozložiteľný materiál (sklo, plast, kovy, textil),
– zvyšky drevotriesky, papier s farebnou tlačou,
– uhynuté zvieratá.
Ak vás viac zaujíma téma správneho recyklovania a separovania odpadu, odporúčame vám pozrieť si ďalšie články, ktoré sme tejto téme venovali.
Päť základných pravidiel kompostovania
Ak je reč o kvalitnom kompostovaní, je nutné dodržiavať tieto základné pravidlá, resp. rady:
1. Založenie drenážnej vrstvy.
2. Vyvážený pomer dusíkatého a uhlíkatého materiálu.
3. Správna veľkosť surovín.
4. Pravidelné prevzdušnenie.
4. Kontrolovať a regulovať vlhkosť.
Prvá rada súvisí so samotným založením kompostu, kedy nesmiete zabudnúť na drenážnu vrstvu, teda na vrstvu, ktorú umiestnite na spodok kompostéra, a ktorú by mali tvoriť väčšie a hrubšie kusy vetvičiek.
Následne budete pridávať bio odpad, a práve s tým súvisia ďalšie pravidlá – dbajte na veľkosť materiálu a na správny pomer. Vyvážený pomer kompostovaného materiálu je základ pre správny priebeh rozkladu – dusíkaté a uhlíkaté materiály by mali byť zmiešané v pomere 1:1. Dusíkaté sú tie vlhké a mäkké suroviny, ako napr. hnoj, trus, pokosená tráva, kuchynský bioodpad a uhlíkaté sú väčšinou suché a tvrdé, ako drevná štiepka, lístie, slama, či papier.
Čo sa týka veľkosti – odporúča sa, aby jednotlivé kúsky neprekročili veľkosť palca, no platí to predovšetkým pri tvrdých surovinách. Posledné dve rady už nadväzujú na kontrolu a udržiavanie, a teda je nutné zabezpečiť dostatočný prísun kyslíka, napr. prehrabaním či prekopaním a sledovať vlhkosť, ktorá je kľúčovým elementom. Pretože ak je hmota príliš suchá, proces rozkladu sa zastaví, no ak je príliš vysoká, hrozí hniloba.
Tip: Trikom na meranie vlhkosti je stlačenie kompostovanej hmoty v dlani – ak medzi prstami pocítite len pár kvapiek a po otvorení dlane zostane hmota pokope, vlhkosť je ideálna. Ak však po stlačení vyžmýkate viac než len pár kvapiek, vlhkosť je privysoká a je nutné pridať suchú zložku (premokrený kompost však spoznáte i čuchom, keďže nepríjemne zapácha). Ak sa kompost v ruke rozsype, je naopak suchý a mali by ste pridať vlhkú surovinu alebo ho pokropiť vodou.
Ekologický dizajn do každého interiéru: obaly na kvetináče šité zo zvyškových materiálov.
Kedy je kompost hotový a aký je rozdiel medzi vyzretým a surovým?
Výsledok, teda kvalitné výživné čierne zlato je cieľ každého, kto sa do kompostovania pustí. Produktom je buď surový alebo vyzretý kompost. Ako ale zistíte, že je už kompost hotový, a ako rozlíšiť surový od vyzretého? Keď odpad zmizne a zmení sa na jednotnú hrudkovitú hmotu hnedej farby, ktorá nezapácha, ale príjemne zemito vonia, ide o vyzretý.
Zvyčajne to trvá v rozmedzí od 3 mesiacov po jeden rok. Okrem toho, vyzretý kompost sa odporúča preosiať a nespracované časti vložiť do novej kopy. Takýto kompost môžete použiť kedykoľvek počas roka. Naproti tomu kompost surový nie, ten aplikujte len na jar, pretože by mohol rastliny spáliť. Ide o najčerstvejší kompost, ktorý môžete získať už za dva mesiace.
TIP: Na testovanie kvality kompostu, ako aj na zistenie druhu, existuje finta – do nádobky stačí vložiť kompost, navlhčiť ho, umiestniť do neho semienka rýchlo klíčiacej rastliny (napr. žerucha), zakryť fóliou a ak do týždňa vyjdu klíčky, kompost je kvalitný, zbavený škodlivých látok. Ak vyrašia zelené lístky, indikuje to vyzretý kompost. Ak budú lístky žltej farby, máte dočinenia so surovým kompostom. Ak nevyklíčia žiadne, kompost ešte nie je vhodný na zužitkovanie v záhrade či pre účely výživy izbových rastlín.
Alternatívy domáceho kompostovania
Podstata kompostovania je rovnaká, či ide o dom či byt, ale samozrejme existujú rôzne možnosti, ktoré sú tomuto kritériu prispôsobené. Ak máte dom, resp. máte možnosti kompostovať vo voľnom priestranstve, môžete si vybrať z dvoch prístupov, a teda buď sa dáte na tzv. neriadené kompostovanie, teda niekde si urobíte kôpku bioodpadu, ktorú necháte žiť svojim životom, alebo si urobíte kôpku či dokonca kúpite kompostér, ale už sa o to budete aj starať a dodržiavať všetky odporúčané postupy, vtedy už pôjde o riadené kompostovanie.
Ak sa dáte na kompostovanie v byte, je jasné, že to chcete brať seriózne a dohliadať na priebeh. Na výber sú vermikompostéry, teda kompostéry fungujúce na dážďovkách, technika bokashi, ktorej princípom je fermentácia organických zvyškov bez prístupu vzduchu vďaka baktériám alebo elektronické kompostéry, ktoré dokážu odpad premeniť na kompost už za 24 hodín.
A prečo teda vlastne kompostovať?
V prvom rade preto, aby ste zhodnocovali odpad, ktorý by inak skončil na skládke alebo v spaľovni, keďže 20 až 45 % vyprodukovaného komunálneho odpadu je práve biologicky rozložiteľný komunálny odpad. Zároveň získate cennú hmotu, ktorá vnesie obrovskú dávku živín vašim rastlinám a nemusíte míňať peniaze na kúpu drahých hnojív.
Téma domáceho kompostovania je veľmi široká, a preto odporúčame navštíviť stránku kompostuj.me, ktorá sa jej venuje do detailov.
